Aktuality

Komerčný, cirkevný či svetský? Sviatok svätého Valentína alebo jednoducho Valentína sme začali na Slovensku sláviť až začiatkom 90. rokov a odvtedy sa rôznia aj názory na jeho význam či pôvod. Podľa etnológa PhDr. Juraja Zajonca, CSc., z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV nie je v tomto valentínsky sviatok ojedinelý. Vo svojej najnovšej knihe Svätí s menom Valentín a sviatky zamilovaných, ktorá vyšla koncom roku 2020 vo Vydavateľstve VEDA, prináša odborný pohľad na tento sviatok – z etnologického, historického či literárnovedného hľadiska.

„Na Valentína či na Halloween je veľmi veľa rôznorodých názorov,“ vysvetľuje Juraj Zajonc, ktorý sa zaoberá výskumom súčasných sviatkov, a zároveň zdôvodňuje, prečo si ako tému bádania i knihy vybral práve valentínsky sviatok. „Do 90. rokov 20. storočia sa etnologický výskum sviatkov spájal najmä s dedinským prostredím a bol zameraný prevažne na to, čo sa dialo v minulosti.“  V Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV preto v roku 2011 vytvorili tím, ktorý sa zameriava na výskum sviatkov. „Valentín je práve jedným z tzv. nových sviatkov, ktorých vstup do sviatkového kalendára a udomácňovanie sa môžeme sledovať ´v priamom prenose´,“ objasňuje J. Zajonc. Pôvodne mal zámer napísať publikáciu o sviatku Valentín na Slovensku. Zmenil ho však, keď zistil, že v Európe ani inde vo svete doteraz nevyšla komplexná odborná publikácia o histórii sviatku a vývoji podôb jeho osláv. Kniha teda prináša pohľad na sviatok Valentín v Európe a USA. Objasňuje napríklad, ako sviatok vznikol, aké zvyky sa s ním dodnes spájajú i to, aký má význam pre súčasných obyvateľov Európy.

„Pri výskume som zisťoval, ako tento sviatok ľudia slávili a ako ho slávia teraz, aby som zistil, ako sa menil,“ opisuje etnológ. „Každý jav v kultúre, v spoločnosti má reálny počiatok, ku ktorému sa zároveň viaže aj mnoho predstáv. Vzťah poznatkov o vzniku sviatku Valentín a predstáv o jeho počiatkoch je pozoruhodný a bol jednou z línií môjho výskumu,“ vysvetľuje J. Zajonc.

Pre mnohých je možno prekvapivé zistenie, že sviatok pochádza zo šľachtického prostredia renesančného Anglicka. Aká je teda história sviatku – kde sú jeho „prvopočiatky“? „Pri pátraní o pôvode sviatku som, samozrejme, vychádzal z cirkevných prameňov, keďže sviatok má v názve meno svätca. Zistil som, že v súpisoch svätcov – mučeníkov, ktoré vydáva pápežská kúria, figuruje asi 30 svätých Valentínov, z toho dvaja sa viažu k dátumu 14. február, teda ku dňu, počas ktorého v súčasnosti slávime sviatok Valentín,“ objasňuje vedec.

Ale kde je spojenie s láskou? „Pôvod sviatku je spájaný aj s predstavou, že v polovici februára si vtáky začínajú hľadať partnerky. Predstavte si však polovicu februára, to určite nie je veľmi priaznivé obdobie na to, aby sa v ňom všeobecne začali páriť vtáky, teda aby začali vytvárať páry,“ pousmeje sa J. Zajonc a pokračuje, že „odborníci v 19. a 20. storočí skúmali tento nesúlad februárového počasia s predstavou o párení vtákov.“ Hlavným písomným prameňom spojeným so vznikom sviatku je poéma Geoffreyho Chaucera (1343 – 1400) Vtáčí snem (Parliament of Fowls) z konca 14. storočia a je súčasne prvou zmienkou o sv. Valentínovi ako patrónovi lásky, presnejšie o spojení dňa sv. Valentína s romantickou láskou. „V tomto diele sa však vyskytujú opisy kvitnúcej prírody,“ dopĺňa J. Zajonc. A práve analýzou tohto i ďalších Chaucerových diel dospel americký profesor angličtiny Henry A. Kelly k zisteniu, že deň sv. Valentína, ku ktorému sa Chaucerova poéma viaže, nie je 14. február, ale zrejme 2. máj, keď je sviatok sv. Valentína z Janova. Kelly totiž zistil, že zasadenie Chaucerovej poémy do mája bolo inšpirované konkrétnou historickou udalosťou. Dňa 2. mája 1381 podpísali svadobnú zmluvu anglický kráľ Richard II. a česká princezná Anna Luxemburská. Poéma vznikla buď v uvedenom roku, alebo o rok neskôr na výročie udalosti. „Janovský svätý Valentín bol však známy výrazne menej než dvaja svätí Valentínovia, ktorých sviatok pripadá na 14. február. Preto sa sviatok lásky začal spájať s nimi a jeho oslava sa presunula na tento deň,“ ozrejmuje vznik a dátum slávenia sviatku zamilovaných vedec.

Sviatok sv. Valentína ako oslava lásky a zamilovaných je teda svojím obsahom i spôsobmi slávenia svetským sviatkom, hoci – ako J. Zajonc konštatuje – má v názve meno svätca a pôvod sviatku sa spája s legendami o jeho živote. „V súčasnosti patrí k najrozšírenejším legenda, podľa ktorej kňaz alebo mních Valentín napriek zákazu cisára sobášil rímskych vojakov, za čo bol potrestaný smrťou. Ďalšie legendy kladú počiatky sviatku až do antického Ríma a spájajú ho napríklad bohyňou Juno,“ podotýka J. Zajonc a zdôrazňuje, že všetky legendy o sv. Valentínovi ako o patrónovi lásky a hlavnej postave sviatku zamilovaných sa objavili až po vzniku sviatku.

„Sviatok Valentín má teda korene v stredovekom a ranonovovekom kulte rovnomenného svätca a nadobudol význam svetského sviatku etablovaním sv. Valentína za patróna lásky,“ sumarizuje vedec. V každej etape vývoja sviatku – od jeho vzniku a šírenia z Anglicka do Francúzska, Španielska či Nizozemska cez presun na americký kontinent v 17. storočí až po návrat sviatku Valentín do Európy a jeho rozšírenie takmer na všetky kontinenty v 20. storočí – sa menili a menia sa nielen spôsoby jeho slávenia, ale aj miesto, ktoré mal či má v spoločenskom živote. Osud sviatku – s názvom St. Valentine’s Day alebo Valentine’s Day – sa začal meniť v 40. rokoch 19. storočia v USA, kde sa stal nielen národným, ale aj komerčným sviatkom.

Dôvod, prečo sa do 20. storočia Valentín na našom území neslávil, je podľa etnológa jednoduchý: bol to pôvodom aristokratický sviatok, ktorý si šľachta na území Slovenka neosvojila. Čo bolo príčinou, to je otázka skôr pre historikov. „A keď sa v 20. storočí sviatok vrátil naspäť do Európy, mal už výrazne komerčnú povahu. Zároveň bol označovaný za americký sviatok a vďaka sv. Valentínovi aj za sviatok náboženský. Preto sa nemohol stať súčasťou sviatkových kalendárov v krajinách, v ktorých vládli komunistické režimy. To je hlavný dôvod, prečo sa na Slovensku začal sláviť až po roku 1989,“ objasňuje etnológ.

So sviatkom sv. Valentína sa viaže najmä zvyk obdarovávania ako jednej zo spôsobov vyjadrovania náklonnosti a zvyky, ktoré mali za cieľ získať valentínsku partnerku alebo partnera, označovaných ako valentína a valentín.

„Z Anglicka, odkiaľ pochádzajú písomné záznamy o valentínskych zvykoch už z 15. storočia, ale i z Francúzska, sú známe údaje o tom, že okrem obdarúvania bol sviatok príležitosťou na získanie partnera alebo partnerky do valentínskeho páru. Bol to špecifický druh partnerského vzťahu, ktorý mal trvať rok do najbližšieho Valentína a v prípade vzájomných sympatií mohol prerásť aj do snúbeneckého vzťahu a manželstva. K 14. februáru patrili aj veštby, prostredníctvom ktorých sa dievčatá snažili zistiť, kedy a za koho sa vydajú. Napríklad ak ráno uvideli cez kľúčovú dierku na dvore ako prvého kohúta, považovali to za znamenie, že sa v danom roku vydajú. Spočiatku boli prejavom sympatií valentína k jeho valentíne básne, ktoré boli základom aj dnes známeho valentínskeho pozdravu nazývaného valentínka. S nastupujúcou komerciou sa valentínske verše totiž začali tlačiť na papier a predávať,“ opisuje vedec ďalšie zvyky, ktoré sa viažu k valentínskemu sviatku. Najstaršiu známu báseň spojenú so sviatkom Valentín poslal v roku 1420 svojej manželke francúzsky vojvoda Karol Orleánsky , ktorý bol v tom čase uväznený v londýnskom Toweri. „Zistil som, že obe funkcie sviatku – obdarovávanie i vyhľadávanie partnera či partnerky – sú aktuálne aj v súčasnosti,“ potvrdzuje J. Zajonc a ako príklad uvádza vypravovanie valentínskych vlakov alebo autobusov v Nemecku a Estónku, ktorých cieľom je „zoznamka“ pre slobodných ľudí. Túto úlohu majú napríklad aj posedenia v reštauráciách. „Spoločenské stretnutia, ktoré mali na programe hry – trebárs losovanie – zamerané na spoznanie a získanie valentínskeho partnera, sú známe už zo 17. storočia. Valentínske páry vytvárali aj manželia, ale i ženatí muži a vydaté ženy, pričom títo dvaja neboli manželmi,“ objasňuje etnológ nové poznatky o formách spoločenskej a párovej komunikácie spojenej so sviatkom.

„Význam sviatku Valentín sa od svojho vzniku rozšíril. Dnes už nie je len sviatkom zamilovaných, ale sviatkom všetkých ľudí, ktorí majú k sebe blízko. Je teda oslavou ľúbostných vzťahov, ale i priateľstva, milosrdenstva a ďalších prejavov lásky a vzájomnej náklonnosti,“ dodáva na záver PhDr. Juraj Zajonc, CSc., z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Spracovala: Andrea Nozdrovická