Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračná snímka

Miera obáv z pandémie atakuje maximá, opatrnosť oproti decembru výrazne narástla

8. 2. 2021 | videné 785-krát

Pocit ohrozenia koronavírusom sa blíži k maximám zo začiatku pandémie, počet ľudí, ktorí úplne obmedzili svoje kontakty, je o štvrtinu vyšší ako v čase jesenného celoplošného testovania. Homeoffice však využíva výrazne menej ľudí ako počas prvej vlny. To sú ďalšie zo zistení siedmej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame. Zber dát sa realizoval od 28. januára do 2. februára.

Siedma vlna výskumu Ako a máte, Slovensko? sa uskutočnila v období 28. januára až 2. februára. V tomto období sa skončila prvá vlna celoplošného testovania a začínala sa druhá vlna, ktorá sa realizovala v polovici najviac zasiahnutých regiónov Slovenska.

Z výsledkov výskumu vyplýva, že pocit ohrozenia z epidémie prekonal obavy, ktoré mala slovenská verejnosť v apríli 2020 a je už takmer taký vysoký, ako bol v prvom výskume Ako sa máte Slovensko? v marci 2020.

Silnejúce obavy sa výrazne prejavili aj v miere, v akej respondenti obmedzili kontakty s ľuďmi mimo svojej domácnosti. Na prelome januára a februára 39,3 percenta respondentov uviedlo, že tieto kontakty obmedzili úplne. To je o takmer 9 percentuálnych bodov vyššie obmedzenie kontaktov ako počas lockdownu v čase prvého celoplošného testovania. Úplné obmedzenie kontaktov deklarujú častejšie starší respondenti, respondenti, ktorí sa obávajú epidémie, a respondenti, ktorí dôverujú vedeckým inštitúciám na Slovensku. Svoje kontakty menej často obmedzili muži.

S nárastom obáv pred epidémiou súvisí aj nárast podielu respondentov, ktorí tvrdia, že dôkladne dodržiavajú opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu. Na škále 1 = Dôkladne dodržiavam po 10 = Vôbec nedodržiavam si až 72,1 percenta respondentov vybralo odpovede 1 až 3, ktoré naznačujú vysokú mieru dodržiavania opatrení.

Väčšina pracujúcich na Slovensku aj v čase januárového lockdownu naďalej chodí do práce. Situácia sa v tomto aspekte výrazne líši od situácie v apríli minulého roku, keď na začiatku pandémie z rôznych dôvodov až 35,3 percenta pracujúcich respondentov do práce nechodilo. Časť bola doma na homeoffice (15,6 %), iní čerpali dovolenku (9,9 %) alebo (aj pandemickú) OČR (9,9 %). Aktuálne nechodí do práce len 12,3 % respondentov, pričom len 5,6 % má homeoffice.

Okrem respondentov, ktorí majú od zamestnávateľa homeoffice počas celého týždňa, časť respondentov pracuje z domu aspoň niektoré dni. Spolu homeoffice alebo možnosť pracovať z domu aspoň niektoré dni v týždni aktuálne využíva 26,7 percenta respondentov. Zastúpenie respondentov, ktorí majú možnosť pracovať z domu aspoň niektoré dni v týždni, je rôzna podľa typu práce. No napríklad aj v prípade práce administratívnej povahy takmer polovica respondentov do práce naďalej chodí tak ako pred epidémiou.

V situácii, keď sú zatvorené školy, je pracovisko jedným z posledných miest, kde je možné stretnúť viac ľudí. Na otázku, či respondenti používajú v práci pri stretnutiach s kolegami rúško alebo respirátor, odpovedalo „áno, vždy“ 45,8 percenta pracujúcich respondentov. Viac ako štvrtina respondentov nosí rúško alebo respirátor vo väčšine prípadov, 13,2 percenta len niekedy a 9,4 percenta respondentov priznalo, že v práci rúško alebo respirátor nenosí.

„Môžeme konštatovať, že januárový lockdown respondenti dodržiavali prísnejšie ako lockdown v čase prvého celoplošného testovania. Táto skutočnosť spolu s takmer rekordnými úrovňami obáv z koronavírusu a deklarovaným dodržiavaním oparení naznačuje, že za nelepšiacu sa situáciu v krajine môže skôr nová mutácia vírusu než masové porušovanie opatrení. V porovnaní s jarným lockdownom však výrazne väčšia časť respondentov chodí do práce a výrazne menej sa bežne využíva homeoffice či čerpanie dovolenky, alebo OČR,“ uzatvára Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.

Text: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame

Foto: Pekic/Getty Images

Súvisiace články