Dôsledky energetického využitia drevnej biomasy na klímu
Poradná rada európskych akadémií vied (EASAC) víta analýzu Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) s názvom Energetické využitie drevnej biomasy, ktorá analyzuje udržateľnosť tohto typu zdroja bioenergie.
Nielen vedci z organizácií EASAC už dlho hľadajú odpoveď na základnú otázku „či a ak áno, a kedy môže drevná biomasa prispieť k zmierneniu zmeny klímy“. Z mnohých publikácií a diskusií vyplýva, že na to, aby sa podarilo dosiahnuť ciele Parížskej dohody, musia technológie využívajúce obnoviteľné zdroje energie znížiť produkciu oxidu uhličitého čo najrýchlejšie. Inak nie je táto technológia účinná pri zmierňovaní zmeny klímy a môže dokonca zvýšiť riziko nebezpečných zmien.
Správe JRC sa podarilo veľmi dobre objasniť, ako si z tohto hľadiska počínajú súčasné spôsoby energetického využitia drevnej biomasy. V publikácii sú klasifikované rôzne bioenergetické zdroje podľa času, keď sa im „pravdepodobne podarí dosiahnuť zníženie uhlíkových emisií v porovnaní s fosílnymi palivami“, na suroviny, ktorým sa to podarí za krátke obdobie (10 až 20 rokov), kratšie stredné obdobie (30 až 50 rokov), dlhšie stredné obdobie (viac ako 50 rokov) a dlhé obdobie (viac ako 100 rokov alebo nikdy). Správa tiež uvádza prehľad surovín, ktoré patria do každej z týchto kategórií. Vzhľadom na to, že cieľom správy JRC bolo poskytnúť podklady ku stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, dokument tiež hodnotí, aké riziko predstavujú rôzne suroviny a ich ťažba pre biodiverzitu.
„JRC v tejto správe ukazuje, ako miliardy eur v podobe verejných dotácií na využitie biomasy paradoxne zhoršujú emisie uhlíka na mnoho desaťročí dopredu. Musíme viac zvážiť vedecké argumenty a zabezpečiť, aby sa verejné dotácie používali na nízkouhlíkové technológie, ktoré skutočne zmierňujú zmenu klímy,“ konštatuje Michael Norton, riaditeľ environmentálneho programu EASAC. „Správa poskytuje dostatočne podrobné informácie na to, aby bolo možné podľa nej zmeniť smernicu o obnoviteľnej energii. Od príjemcov verejných dotácií sa má vyžadovať, aby sa sústredili len na suroviny spadajúce do kategórie najrýchlejších dosahov na zníženie uhlíkovej stopy, čím by zároveň minimalizovali nepriaznivé dôsledky na biodiverzitu,“ dodáva Michael Norton.
Text: Tomáš Michalek, Mária Omastová
Foto: JRC