Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Vedci SAV potvrdili výskyt špecifických parazitov u bobrov

29. 1. 2021 | zhliadnuté 653-krát

Napriek tomu, že sa počty zákonom chráneného bobra európskeho na Slovensku zvyšujú, existuje len veľmi málo poznatkov o patogénoch, ktoré spôsobujú infekčné ochorenia týchto zvierat. Vedci z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach sa podujali vyplniť medzeru v tejto oblasti a monitorovali výskyt črevných parazitov u bobrov vo viacerých regiónoch Slovenska.

Bobor európsky (Castor fiber) je živočích obývajúci predovšetkým vodné prostredie. „Bobry, ktoré sú prísne bylinožravé, vylučujú trus priamo do vody. Ten predstavuje potenciálny zdroj kontaminácie sladkej vody parazitmi hlavne v lokalitách, ktoré obývajú ľudia,“ zdôvodňuje zámer urobiť výskum práve u tohto hlodavca Ingrid Papajová, vedúca oddelenia environmentálnej a rastlinnej parazitológie Parazitologického ústavu SAV.

Parazitológovia spolu s ochranármi niekoľko týždňov zbierali vzorky v okolí bobrích nôr pri riekach Dunaj, Topľa a Laborec, ktoré následne analyzovali a popisovali v ústavnom laboratóriu. „Vo vzorkách pochádzajúcich z lokalít na riekach Laborec a Dunaj sme nedetegovali vývinové štádiá parazitov. U bobrov, žijúcich pri rieke Topľa, sme zaznamenali až štyri druhy črevných parazitov. V truse sme našli oocysty Cryptosporidium spp., cysty Giardia spp., vajíčka trematód Stichorchis subtriquetrus, ako aj vajíčka a larvy nematód Travassosius rufus,“ hovorí doktorandka Júlia Šmigová Bystrianska z PÚ SAV.

Prezentované výsledky sú prvými údajmi o prítomnosti druhu Stichorchis subtriquetrus a Travassosius rufus, na slovenskom území. Sú to parazity špecifické pre bobrov.

 „Dôležitým zistením bolo, že bobor môže byť významným zdrojom kontaminácie povrchových vôd parazitickými prvokmi – Giardia spp. a Cryptosporidium spp., ktoré môžu byť nebezpečné aj pre ľudí, pretože spôsobujú hnačky. Sú známe údaje z Poľska o tom, že voda v okolí bobrích hrádzí v oblasti Mazurských jazier bola výrazne kontaminovaná cystami G. duodenalis a oocystami Cryptosporidium spp., kde práve bobry slúžili ako rezervoáre týchto parazitov,“ vysvetľuje mladá vedkyňa.

Zistené poznatky parazitologičky so svojimi spolupracovníkmi spracovali do štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Parasitology Research.

Výskum je realizovaný v rámci projektu VEGA 2/0125/17 Vplyv antropogénnej záťaže na výskyt mikrobiálnych a parazitických organizmov v životnom prostredí v urbánnych a rurálnych ekosystémoch. Riešiteľský tím bude v projekte pokračovať hlavne druhovou špecifikáciou nájdených prvokov pomocou molekulárnych metód. Vyšetrovanie vzoriek trusu bobrov z rôznych lokalít najmä na východnom Slovensku bude pokračovať po uvoľnení pandemických opatrení.

Spracovala: Katarína Gáliková

Foto: unsplash.com/Tim Umphreys, Katarína Čižmáriková, Júlia Šmigová Bystrianska