Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Dielo predstavuje výber publikovaných starších, novších i nepublikovaných vedeckých štúdií, článkov, esejí a statí za posledné desaťročie

Čas Herodes alebo šťastný vek? : spor o modernitu v slovenskej spoločnosti a v kultúre

21. 12. 2020 | videné 1025-krát

V týchto dňoch vychádza v rámci edície „slovenskej historiografie“ na pôde Historického ústavu SAV kniha historičky Vlasty Jaksicsovej Čas Herodes alebo šťastný vek? : spor o modernitu v slovenskej spoločnosti a v kultúre. Dielo predstavuje výber publikovaných starších, novších i nepublikovaných vedeckých štúdií, článkov, esejí a statí za posledné desaťročie.

Monografia Vlasty Jaksicsovej je situovaná do problémového poľa kultúrnej histórie, v užšom vymedzení – histórie slovenskej modernej kultúry s tromi „uzlovými bodmi“ – intelektuál, kultúra, politika. Súvisí nejako názov diela s Motulkovou básňou Čas Herodes? (básnická zbierka, ktorá nemohla byť dlho vydaná – pozn. aut.). Áno, zvolila som metaforické slovné spojenie, ktoré je parafrázou rovnomennej básne Jána Motulku Čas Herodes a Oldřicha Mikuláška To budoucí je, šťastný věk. Zdalo sa mi, že práve ono najvýstižnejšie charakterizuje hlavnú premisu moderných slovenských dejín 20. storočia spočívajúcu v istej historickej diskontinuite v zmysle striedania  štátoprávnych a systémovo-politických zlomov, nasledujúcich v pomerne rýchlom slede za sebou (1918, 1938, 1948...), čo v dobovej mentalite slovenskej spoločnosti zanechávalo negatívne stopy,“ objasňuje autorka. Každá zo spomínaných zmien, podľa historičky akýchsi historických medzičasov, menila silu jednotlivých sociálnych skupín a etník, zvýhodňovala jedných a obmedzovala možnosti iných. Pre jedných znamenala otvorenie nových možností, pre iných stratu vyhliadok na obvyklú životnú dráhu a marginalizáciu. „To sa nevyhnutne muselo prejaviť na osobných i kolektívnych ´príbehoch´, veď potomkovia dedia rodinné mytológie plné krívd a utrpenia, ktoré sa stávajú súčasťou rodinnej kroniky rovnako ako zriedkavé šťastie,“ objasňuje historička a dodáva, že „Čas Herodes alebo šťastný vek? mohol byť pocit i otázka zároveň dobového súčasníka na prahu ďalšieho slovenského historického ´medzičasu´.“

Publikované texty spája spomínaný totožný okruh tém: intelektuál, kultúra, politika. Tieto „uzlové body“ príspevkov V. Jaksicsovej sú dobovo podmienené – ich význam sa mení v súlade s kultúrnospoločenským kontextom, umiestnením v čase. „Moderná európska kultúra (aj tá slovenská) na rozdiel od univerzálnej stredovekej či renesančnej kultúry, nebola iba autonómnou sférou činnosti ľudských indivíduí obdarených duchom či nadaných umeleckým talentom,“ približuje historička. „Je komplexom veľkého množstva disparátnych javov, prvkov a tendencií v mnohorakých oblastiach ľudskej činnosti, ktorými sa vyznačuje moderná spoločnosť. Navyše s príchodom ideológií a ich intelektuálnych ´krstných´ otcov na historickú scénu už kultúra nie je neangažovaná, apolitická, hoci sa tradične za takú vždy vydávala, resp. chcela ňou byť.“ Preto je v diele v centre celkom prirodzene orientácia na verejne, umelecky aktívneho človeka, jeho pochybnosti a voľby, teda – intelektuála. Zahŕňa tak konkrétne exponované osobnosti slovenského kultúrneho i politického života (L. Novomeský, T. J. Gašpar, M. Urban, A. Matuška, V. Clementis, A. Dubček a ďalší) a ich kanonické príbehy, uchopené však znova a inak. Podľa historičky eseje o Husákovi či Dubčekovi pritom nie sú tradičnými životopisnými profilmi, ale na ich príklade preniká do širších súvislostí slovenského politického a verejného života v prvej polovici 20. storočia. Z podobných pozícií a z netradičných pohľadov V. Jaksicsová rekonštruuje aj osobné či umelecké  osudy ďalších spomínaných reprezentantov slovenskej kultúry.

Autorkino východisko je prirodzene interdisciplinárne, „otvorené“. V knihe si všíma kultúrne a spoločenské súvislostí mapovaných javov, pracuje s viacerými kontextmi a s veľkými tematickými celkami. Dielo je o veciach známych, ale súčasne autorka prezrádza svoje uvažovanie, ktoré je jedinečné. Vystihla v ňom poetiku slovenských sporov v „dlhom“ dvadsiatom storočí, plnom ruptúr a poznačeným diskontinuitným vývojom. Od „manifestu hanby“ po „spor o Dubčeka“, no najmä od medzivojnového obdobia po koniec päťdesiatych rokov.

Kniha historičky Vlasty Jakscsovej prináša nielen presvedčivé dôkazy, ale aj veľa inšpirujúcich podnetov na zamyslenie.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: časť obálky knihy

Súvisiace články