Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Kazateľnica v gotickom kostole v Malých Teriakovciach

Kázne a reči: Kazateľstvo v čase krízy

17. 12. 2020 | videné 1287-krát

Výskum prebiehajúci v Ústave slovenskej literatúry SAV, ktorého ťažiskovou témou je literárny žáner kázne, dostal tento rok nový rozmer. Svedčí o tom aktualizačný podnadpis online konferencie Kázne a reči II Kazateľstvo v čase krízy, ktorú ústav usporiadal v spolupráci so svojím partnerským pracoviskom, s Ústavom pro českou literaturu AV ČR, 30. novembra a 1. decembra. Ukázalo sa totiž, že ako v situácii súčasnej pandémie aj v minulosti ľudia očakávali od autorít usmernenia, povzbudenie a podporu, no niekedy dochádzalo aj k zneužívaniu homiletiky k mocenským a politickým účelom.

Na tohtoročnej konferencii slovenskí, českí a poľskí vedci a vedkyne diskutovali, ako tento špecifický komunikačný prostriedok reagoval na rôzne prelomové či krízové udalosti v dejinách, akými boli náboženské konflikty, prírodné katastrofy, epidémie alebo prudké spoločenské zmeny, ako sa kazatelia prostredníctvom slova snažili pomôcť svojim poslucháčom v ich osobných duchovných krízach a ukázať im (v súlade s intenciami svojej vierouky) cestu k vnútornému zmiereniu. Stretnutie nadviazalo na konferenciu Kázne a reči I z roku 2017, ktorej výstupom je kolektívna monografia Z dejín kázňovej prózy I. (Brtáňová, Erika – Soukup, Daniel a kol.: Z dejín kázňovej prózy I. Bratislava: Veda, 2019). Ako naznačuje jednotka v názve knihy, jej pokračovaním bude publikácia zostavená z príspevkov tohtoročnej konferencie.

Literárny žáner kázne je veľmi zaujímavý z literárnovedného, historického, teologického či lingvistického pohľadu. V textoch kázní sa totiž odráža dobová úroveň poznania, témy rezonujúce vo verejnom diskurze (reformácia a protireformácia, politické napätia v Európe, neskôr prenikajúci nacionalizmus...), jazyková preferencia v českom a slovenskom priestore (latinčina, čeština, bibličtina, slovenčina, staroslovienčina, nemčina), dobovo príznačné morálne i estetické hodnoty. Kazatelia mali príležitosť oboznámiť veriacich s aktuálnymi udalosťami v krajine, tiež ich nabádať k lojalite či odporu k štátnemu aparátu, výchovne či didakticky na nich vplývať, burcovať ich voči nepriateľovi, nech bolo za nepriateľa označené čokoľvek: konkurenčné vierovyznanie, iná etnická či jazyková skupina, vylúčené kultúrne praktiky, nenáležité politické názory. Pre veriacich to bola často aj ojedinelá možnosť vytrhnutia z každodennej práce, nadviazania kontaktu s vedami či umením, formovania ich estetického či morálneho úsudku.

Je tiež zaujímavé sledovať to, čo v kázňach a rečníckych prejavoch zostáva stabilne prítomné od stredoveku až po dnes: rétorické a štylistické postupy, ktoré sa v rukách (či ústach) zdatných rečníkov môžu stať mocnými zbraňami zasahujúcimi nielen každodennosť bežného človeka, ale ovplyvňujúce aj dejinné udalosti a spôsob, akým ich vnímame a hodnotíme.

Text: Eva Palkovičová, Ústav slovenskej literatúry SAV

Foto: TASR

Súvisiace články