Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Ochrana životného prostredia vo verejnej mienke na Slovensku

11. 12. 2020 | zhliadnuté 611-krát

Problémy životného prostredia trápia veľkú časť obyvateľov Slovenska. Podiel respondentov, ktorí vyjadrili obavy o životné prostredie je na úrovni 70 percent. Názory podceňujúce význam ochrany životného prostredia majú u obyvateľov Slovenska nízku podporu. Pri skúmaní názorov na tvrdenia zľahčujúce dôležitosť ochrany životného prostredia malo najviac respondentov výhrady voči tvrdeniu Nie je dôvod robiť niečo pre životné prostredie, ak to nerobia aj ostatní (s výrokom nesúhlasilo 68 percent opýtaných). Vyplýva to z výskumu Hodnoty a spoločnosť počas pandémie COVID-19 (HODYSE 2020) – Ochrana životného prostredia vo verejnej mienke na Slovensku, ktorý robil Sociologický ústav SAV.

Podľa tohto výskumu zálohovanie PET fliaš a hliníkových obalov považujú za efektívny spôsob ochrany prírody takmer tri štvrtiny opýtaných (74 percent). Nesúhlas vyjadrilo len osem percent opýtaných. Ochrana životného prostredia má mať podľa väčšiny občanov Slovenska prioritu pred ekonomickým rastom. Názor, podľa ktorého je dôležitejšia ochrana životného prostredia než ekonomický rast, v novembri 2020 deklarovalo 55 percent respondentov. V súvislosti s prechodom na zelenú ekonomiku sú očakávania obyvateľov ohľadom vývoja na trhu práce pozitívne, 52 percent respondentov očakáva vytvorenie dostatočného počtu nových pracovných miest v podporovaných ekonomických odvetviach.

Obavy o životné prostredie

Pri skúmaní celkovej miery obáv o životné prostredie sme sa respondentov opýtali, do akej miery ich trápia problémy životného prostredia. Z výsledkov v grafe č.1 je zrejmé, že v novembri 2020 až 70 percent obyvateľov Slovenska deklarovalo, že ich problémy životného prostredia trápia. Strednú, nerozhodnú pozíciu si vybralo 18 percent respondentov a len relatívne nízky podiel respondentov (12 percent) deklaruje, že ich problémy životného prostredia netrápia.

Údaje sme zároveň porovnali s dostupnými dátami z roku 2010, pričom je zrejmé, že problémy životného prostredia trápia v súčasnosti výrazne väčší podiel obyvateľov Slovenska. Naopak významne poklesol podiel nerozhodných a tých, ktorých tieto problémy netrápia. Pri obavách o životné prostredie sa ako významné ukázali skupinové rozdiely na základe vzdelania. V najvyššej miere vyjadrujú obavy o životné prostredie respondenti s vysokoškolským vzdelaním. Naopak v skupine tých, ktorých tento problém netrápi, sú početnejšie zastúpení ľudia so základným vzdelaním.

Argumenty proti ochrane životného prostredia

Pri skúmaní toho, ako verejnosť reaguje na argumenty zľahčujúce dôležitosť ochrany životného prostredia, bola použitá batéria štyroch tvrdení. Výroky na jednej strane spochybňujú celkovú dôležitosť ochrany životného prostredia alebo spochybňujú prínos individuálnej snahy pri ochrane životného prostredia. Z údajov v grafe č. 2 je zrejmé, že postoje zľahčujúce význam ochrany životného prostredia nemajú u obyvateľov vysokú podporu a skepticky naladených ľudí je na Slovensku len nízky podiel. V grafe môžeme sledovať, že najvyšší podiel nesúhlasu bol zaznamenaný pri tvrdení Nie je dôvod robiť niečo pre životné prostredie, ak to nerobia aj ostatní, s ktorým nesúhlasia viac ako dve tretiny opýtaných (68 percent). Nerozhodných bolo pri tomto postoji 18 percent opýtaných a súhlasilo len 12 percent opýtaných. Vyšší podiel nesúhlasu sme zaznamenali tiež pri tvrdení Mnohé tvrdenia o ohrozovaní životného prostredia preháňajú, pri ktorom bol podiel nesúhlasu na úrovni 58 percent. Zhruba štvrtina bola v tomto prípade nevyhranených (23 percent) a podporu deklarovalo 16 percent respondentov.

Pri tvrdení V živote sú dôležitejšie veci ako ochrana životného prostredia v reakciách odpovedajúcich v porovnaní s ostatnými výrokmi výraznejšie vzrástol podiel nevyhranených (37 percent), väčšina však s tvrdením nesúhlasí (44 percent opýtaných) a necelá pätina opýtaných naopak súhlasí (17 percent). Ako môžeme sledovať, respondenti sa vo väčšej miere stotožnili len s jedným argumentom Pre človeka ako som ja je veľmi ťažké urobiť niečo zásadnejšie pre životné prostredie (súhlasilo 32 percent opýtaných). S týmto názorom sa stotožnili vo vyššej miere respondenti v staršej vekovej kategórii nad 60 rokov a ľudia so základným vzdelaním. Stále však prevažuje podiel nesúhlasu s daným tvrdením (39 % opýtaných), pričom nesúhlas častejšie vyjadrujú najmä mladší respondenti do 30 rokov a respondenti s vysokoškolským vzdelaním.

Názory na zálohovanie PET fliaš a hliníkových obalov

V súvislosti s už prezentovanými údajmi o vysokej miere obáv o životné prostredie a o podpore osobnej iniciatívy pri aktivitách v prospech životného prostredia neprekvapujú výsledky o vysokej miere podpory pre zálohovanie PET fliaš a hliníkových obalov. Spolu až 74 % respondentov súhlasilo, že zber jednorazových obalov je efektívnym spôsobom ochrany prírody, a naopak nesúhlas vyjadrilo len osem percent opýtaných.

Je dôležitejšia ochrana životného prostredie alebo ekonomický rast?

Verejnosť je pri riešení dilemy , či má v spoločnosti vyššiu dôležitosť životné prostredie, alebo ekonomika, naklonená v prospech ochrany životného prostredia (graf č. 4). Ochrana životného prostredia by podľa osobného názoru väčšiny obyvateľov Slovenska vo veku nad 18 rokov mala mať prioritu pred ekonomickým rastom.

K názoru, že dôležitejšia je ochrana životného prostredia, a to aj za cenu pomalšieho ekonomického rastu a určitého úbytku pracovných miest, sa v novembri 2020 priklonila nadpolovičná väčšina respondentov (55 percent). Približne štvrtina opýtaných (24 percent) považovala za prvoradé najmä vytvorenie podmienok pre ekonomický rast a rast pracovných miest, hoci aj za cenu negatívnych dôsledkov na životné prostredie. Z hľadiska skupinových rozdielov preferujú ekonomický rast najmä starší respondenti nad 60 rokov. Vyššiu prioritu ekonomike častejšie pripisujú aj ľudia so základným alebo stredným vzdelaním bez maturity, ktorých pozícia na trhu práce je ohrozenejšia.

Trh práce a prechod na zelenú ekonomiku

Európska zelená dohoda je v súčasnosti považovaná za jednu z kľúčových tém v Európskej únii. V súvislosti s prechodom na zelenú ekonomiku sa v súčasnosti veľa hovorí o zavádzaní rôznych opatrení, ktoré budú mať význam aj pre trh práce a zamestnanosť. Aj preto nás vo výskume zaujímalo, aké sú očakávania obyvateľov Slovenska v súvislosti s prechodom na zelenú ekonomiku a vytváranie nových pracovných miest.

Na základe výsledkov možno konštatovať, že očakávania obyvateľov ohľadom vývoja na trhu práce sú prevažne pozitívne. Spolu 52 percent respondentov očakáva, že v podporovaných ekonomických odvetviach sa vytvorí dostatočný počet nových pracovných miest. Nerozhodný názor deklarovalo 25 percent opýtaných a negatívne očakávania má pomerne nízky podiel 11 percent opýtaných. Očakávania respondentov sú úzko prepojené s dôverou k Európskej únii, tí ktorí tejto inštitúcii deklarujú dôveru, majú častejšie pozitívne očakávania. Naopak deklarovaná nedôvera voči EÚ sa prejavuje aj vo vyššom zastúpení negatívnych očakávaní týkajúcich sa prechodu na zelenú ekonomiku.

Výskum Hodnoty a spoločnosť počas pandémie Covid-19 (HODYSE 2020) sa konal od 3. do 10. novembra 2020 na vzorke 1021 respondentov. Dáta zberala agentúra FOCUS.

Spracovala: Katarína Strapcová, Sociologický ústav SAV