Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Názory na konšpirácie o epidémii koronavírusu

10. 12. 2020 | zhliadnuté 929-krát

Výskum Sociologického ústavu SAV ukázal, že takmer polovica obyvateľov Slovenskej republiky verí tomu, že koronavírus bol pravdepodobne vyrobený v laboratóriu, viac ako tretina, že počty mŕtvych na koronavírus sú umelo nadhodnocované a takmer tretina, že súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie. Naopak súhlas s konšpiráciou o vplyve 5G sietí na príznaky ochorenia na koronavírus je relatívne malý. Respondenti, ktorí súhlasia s konšpiráciami o koronavíruse, zároveň deklarujú nižšiu mieru dodržiavania protipandemických opatrení a nižšiu ochotu dať sa zaočkovať proti koronavírusu.

Súhlas s konšpiráciami o epidémii

Respondenti v dotazníku vyjadrovali na 5-bodovej škále súhlas či nesúhlas so siedmimi konšpiračnými výrokmi o súčasnej epidémii. V grafe č. 1 sú znázornené výsledky, pričom odpovede na dvoch krajných bodoch škály (1, 2 a 4, 5) sú spočítané ako súhlas či nesúhlas, bod 3 predstavuje stred.

Najpopulárnejším z testovaných výrokov je tvrdenie, že koronavírus bol pravdepodobne vyrobený v laboratóriu. S takýmto názorom súhlasí takmer polovica (49,2 percenta) respondentov. S výrokom, že hlásenia o počtoch mŕtvych na koronavírus sú umelo nadhodnocované, súhlasí 38,6 percenta respondentov a takmer tretina respondentov (32,2 percenta) súhlasí s názorom, že súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie. O niečo viac ako pätina respondentov (21,9 percenta) súhlasila s výrokom, že očkovanie proti koronavírusu je prípravou na čipovanie ľudí.

Najmenej respondentov (iba 7,5 percenta) súhlasilo s výrokom, že príznaky ochorenia na koronavírus sú v skutočnosti len dôsledkami vplyvu žiarenia z 5G sietí. Pomerne málo respondentov (15,2 percenta) tiež súhlasilo s výrokom, že nie sú žiadne dôkazy, že koronavírus existuje.   

Kto súhlasí s konšpiráciami o koronavíruse

Z odpovedí podľa miery súhlasu s jednotlivými konšpiračnými výrokmi sme zostrojili index koronavírusových konšpirácií, ktorý nám umožňuje skúmať príklon ku koronavírusovým konšpiráciám vo všeobecnosti. Podľa tohto indexu s koronavírusovými konšpiráciami o niečo málo viac súhlasia ženy ako muži a naopak o niečo málo menej mladší respondenti do veku 39 rokov. Nesúhlas s koronavírusovými konšpiráciami narastá so stúpajúcim vzdelaním. Výrazne menej s takýmito konšpiráciami súhlasia respondenti v Bratislave a v Košiciach.

Respondenti, ktorí viac súhlasia s koronavírusovými konšpiráciami sa zároveň označujú za menej šťastných, sú menej spokojní so svojím životom, menej dôverujú iným ľuďom, ako aj inštitúciám, myslia si, že majú len malú šancu slobodne sa rozhodovať a usmerňovať svoj život a častejšie uvádzajú, že vo svojej domácnosti po zrátaní všetkých príjmov len ťažko vychádzajú s rozpočtom. Zároveň sa však cítia byť menej ohrození aktuálnou epidémiou koronavírusu.

Súhlas s konšpiráciami o koronavíruse tiež súvisí s nižšou mierou deklarovaného dodržiavania protipandemických opatrení, ako sú: častejšie a dlhšie umývanie rúk, dodržiavanie odstupu na verejnosti, vyhýbanie sa hromadným podujatiam, izolácia v prípade príznakov ochorenia a nosenie rúška. Respondenti, ktorí viac súhlasia s konšpiráciami o koronavíruse, zároveň deklarujú nižšiu ochotu dať sa zaočkovať proti koronavírusu a sú tiež proti či už povinnému, alebo dobrovoľnému očkovaniu na iné choroby.

V politickej oblasti sa respondenti, ktorí viac súhlasia s konšpiráciami, zaraďujú viac konzervatívne ako liberálne, viac oceňujú vládu silného vodcu, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom a voľbami, a zároveň hodnotia horšie demokratický politický systém. Ku konšpiráciám sa viac prikláňajú voliči súčasnej opozície (a tiež nevoliči) ako voliči vládnych strán. Súhlas s konšpiráciami o koronavíruse tiež výrazne súvisí s príklonom k všeobecnejším konšpiráciám, ako je napríklad presvedčenie, že väčšina nášho života je ovládaná sprisahaniami z tajných miest.

Výskum Hodnoty a spoločnosť počas pandémie Covid-19 (HODYSE 2020) sa konal od 3. do 10. novembra 2020 na vzorke 1021 respondentov. Dáta zberala agentúra FOCUS.

Spracoval: Robert Klobucký, Sociologický ústav SAV