Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Vychádza monografia o Mestskom divadle v Prešporku na sklonku 19. storočia

9. 12. 2020 | zhliadnuté 461-krát

Vedecká monografia Jany Laslavíkovej Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou vychádza v týchto dňoch v koprodukcii Hudobného centra a Historického ústavu SAV a v spolupráci s Katedrou muzikológie Filozofickej fakulty UK. Publikácia vychádza v roku 2020, keď Slovenské národné divadlo v Bratislave oslavuje storočnicu.

„Dielo osvetľuje etapu predchodcu našej národnej inštitúcie a na základe výskumu pramenného materiálu prináša doposiaľ neznáme fakty o divadelnej prevádzke v rokoch 1886 – 1899,“ vysvetľuje autorka monografie Jana Laslavíková z Historického ústavu SAV. Kniha je vyústením jej niekoľkoročných výskumných aktivít v tejto oblasti a sprístupňuje čitateľom množstvo vzácnych informácií, ktoré sa doposiaľ nepublikovali. Vzniku textu predchádzal rozsiahly archívny výskum v domácich i zahraničných inštitúciách. Pri spracovaní témy využila koncept dejín každodennosti a nezameriavala sa len na výnimočné udalosti (slávnostné okamihy).

Podstatným východiskom koncepcie publikácie sú podľa J. Laslavíkovej spoločensko-politické udalosti, predovšetkým rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 a s ním súvisiaca maďarizácia. „Vlastníkom divadla bolo síce mesto Prešporok, ktoré rozhodovalo aj o jeho prevádzke, no uhorská vláda chcela dať prešporské divadlo od jeho otvorenia do služby myšlienky o jednom uhorskom národe s jedným jazykom – maďarským,“ opisuje historička. „Keďže však vtedajšie obyvateľstvo Prešporka bolo väčšinou po nemecky hovoriace, municipálny výbor mesta sa rozhodol po otvorení budovy rozdeliť sezónu na maďarskú a nemeckú časť s príslušnými riaditeľmi a umeleckými súbormi. Tento model divadelnej prevádzky fungoval trinásť rokov do roku 1899.“ Vtedy sa mesto rozhodlo prenajímať divadlo už len jednému riaditeľovi, ktorý zostavoval jeden súbor pre predstavenia v nemčine a jeden súbor v maďarčine. V praxi to podľa historičky znamenalo aj kvalitatívny pokles úrovne predstavení. Prevaha po nemecky hovoriaceho obyvateľstva sa prejavila v tom, že hoci sa v lokálnej tlači hovorilo oficiálne o publiku pre nemecké a publiku pre maďarské predstavenia, v skutočnosti išlo o jedno nemeckojazyčné publikum, ktoré sa zúčastňovalo nemeckých aj maďarských predstavení.

Publikácia dokladá fakt, že v živote prešporského divadla bola výrazne prítomná väzba na divadelné dianie v metropolách, najmä v cisárskej Viedni, ale tiež v Budapešti, a že sa v ňom prejavovala aj túžba Prešporčanov prinavrátiť ich mestu kultúrny status, aký požívalo počas svojej slávnej histórie, keď bolo korunovačným mestom Uhorska. „Dokladá to aj podtitul monografie Medzi provinciou a metropolou,“ uvádza J. Laslavíková.

Textovú časť publikácie tvoria štyri hlavné kapitoly, ktorým dominuje analytický prehľad nemeckojazyčných divadelných sezón pod vedením riaditeľov Maxa Kmentta (1886 – 1890) a Emanuela Raula (1890 – 1899). Farebná obrazová príloha prináša súvisiace reprodukcie diel zo zbierok domácich a zahraničných archívov, múzeí a knižníc. Podstatnou časťou knihy je rozsiahla príloha s prvým kompletným súpisom nemeckojazyčných predstavení Mestského divadla v Prešporku v rokoch 1886 až 1899.

Publikácia s rozsahom 580 strán vychádza v tlačenej i elektronickej verzii (ePDF). Dokumentačná a výskumná práca s pramenným materiálom je časovo a odborne náročná, no napomáha získať pravdivý obraz o minulosti. A ako dodáva historička, aj pre súčasnosť môže byť vzťah Prešporčanov žijúcich na sklonku 19. storočia k Mestskému divadlu inšpiratívny: považovali totiž divadlo za svoje.

Spracovala: Andrea Nozdrovická