Aktuality

Nová divadelná inscenácia, ktorá vznikla v spolupráci s Historickým ústavom SAV, predstavuje osudy slovenského národného hrdinu Juraja Jánošíka na základe autentických dobových materiálov. Jej slávnostná premiéra bude v bratislavskom Divadle Aréna 7. a 8. decembra. Na príprave inscenácie odborne spolupracovala samostatná vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV Mgr. Diana Duchoňová, PhD.

„V Anglicku majú Robina Hooda, my máme legendárneho Jura Jánošíka,“ hovorí historička a dopĺňa, že dielo by malo divákom vykresliť, či bol Jánošík naozaj taký, ako ňom hovoria povesti, že bohatým bral a chudobným dával.

„Stavovské povstania generovali zbojnícke družiny takmer v každej stolici na území Slovenska. Zbojníctvo – lúpežníctvo bolo jedným z negatívnych prvkov vojenstva tých čias. Územie dnešného Slovenska bolo v rokoch Jánošíkovho života doslovne ´obsiate´ zbojníckymi skupinami, každá stolica mala svojich ´jánošíkov´,“ opisuje kontext D. Duchoňová. Podľa historikov takíto ľudia vôbec neprispievali k upokojeniu domácich pomerov po vojnových udalostiach, naopak prinášali reálne ohrozenie majetku a života ľudí. „Aj preto voči nim brachiálna (násilná, hrubá – pozn. red.) moc zasahovala tak prísne,“ vysvetľuje vedkyňa. „V prípade zbojníkov teda išlo na jednej strane o obyčajných lupičov, ktorí páchali násilie toho najhrubšieho zrna, na druhej strane tu boli zbojníci, okolo ktorých sa vytvorila ľudová tradícia – tá skutky zbojníkov heroizovala, dávala im punc odbojnosti voči existujúcemu spoločenskému poriadku.“ Napriek často opakovanej myšlienke, že bežný pospolitý ľud zbojníkov podporoval a chránil, samotné ľudové zbojnícke piesne poukazujú často práve na nízky charakter zbojníkov – obyčajný hlad, ktorý ich motivoval ku krádežiam, vidina ľahkého zisku, túžba získať prostriedky na pijatiku, ale aj svojvôľa a krutosť, akou sa správali k bežným ľuďom, ilustruje D. Duchoňová historické fakty.

Obraz Jánošíkovho života po jeho smrti dostal úplne iný rozmer ako počas jeho života. „Juraj Jánošík je takým zvláštnym príkladom, ako sa môže pretransformovať neznámy zbojník na národný mýtus. Preto by sme mali hovoriť o dvoch Jánošíkoch – reálnom, neznámom zbojníkovi, a mýtickom zbojníkovi, ktorý sa stal súčasťou národného mýtu,“ dotvára obraz a načrtáva aj kúsok divadelnej hry D. Duchoňová.

Jánošík je v dnešnom chápaní mýtická postava, ktorá vznikla cez literatúru 19. storočia. Priekopníckym dielom Andreja Melicherčíka v 50. rokoch 20. storočia došlo k stabilizovaniu Jánošíkovského klišé v povedomí súčasnej spoločnosti. Téma zbojníctva bola zároveň ideálnym nástrojom historickej propagandy komunistického režimu, ktorý takto získal bojovníka proti feudálnemu zriadeniu.

A určite k tomu prispel aj film. Hneď prvý slovenský od bratov Siakeľovcov bol práve o Jánošíkovi. „Pre bežného diváka sa priam prototypom chápania tejto postavy stalo spracovanie režiséra Paľa Bielika z roku 1963,“ opisuje známy film historička. Dvojdielny film prináša podľa historikov nereálneho mýtického Jánošíka do povedomia každého, kto mal možnosť toto dielo vidieť. Jánošík stvárnený charizmatickým Františkom Kuchtom sa stal doslovne národným hrdinom. „Je aj dôsledkom toho, že o Jánošíkovi sa vlastne nediskutuje, aj súčasní autori sa podriaďujú obrazu vznešeného zbojníka Andreja Melicherčíka a tak konzervujú mýtickým Jánošíkom toho reálneho, historického,“ hovorí D. Duchoňová a „vracia sa do Sherwoodskeho lesa“, keď dodáva, že obdivovanie „tohto“ Jánošíka je na tej istej úrovni ako obdiv k Robinovi Hoodovi, ktorý vlastne ani nebol reálnou postavou. 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Divadlo Aréna