Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Pre Vladimíru Kurincovú Čavojovú je ťažko pochopiteľné, že  stále existujú ľudia, ktorí veria, že Zem je plochá

V. Kurincová Čavojová: Čím sú ľudia ohrozenejší, tým viac veria nezmyslom

17. 7. 2020 | videné 1161-krát

Vladimíra Kurincová Čavojová z Centra psychologických a spoločenských vied SAV je jednou z vedcov a vedkýň akadémie, ktorí si v júni prevzali Cenu SAV za popularizáciu. Na prvý pohľad bežná otázka Prečo ľudia veria nezmyslom bola základom pre vedecký výskum, ktorý sa na ňu snaží zodpovedať. Odpoveď totiž nie je jednoduchá, ozrejmuje vedkyňa. „A ani sa na to nedá odpovedať jednoznačne,“ dodáva.

Otázka trápi veľa ľudí. A stala sa už takmer folklórom aj pri bežných debatách. Názov výskumu sa síce riadi jednoznačnou otázkou, no pri výskume si už V. Kurincová Čavojová so spolupracovníkmi kládli aj podrobnejšie otázky.Máme na to dva projekty a niekoľko línií. Niektorí z nás sa venujú vyslovene nepodloženým presvedčeniam, ktorým hovoríme epistemicky podozrivé (týkajúce sa poznávania – pozn. aut.) presvedčenia, ktoré ´prekladáme´ verejnosti blízkym slovom nezmysly,“ objasňuje výskum. Patria sem paranormálne presvedčenia, konšpiračné teórie, pseudovedecké bludy. Ako niečo nové, čo sa zatiaľ ako termín ani neprekladá, sú v tejto skupine bullshity. „Sú to totálne nezmysly, nezmyselné tvrdenia,“ vysvetľuje ďalej.

V rámci prediktorov, subjektov, ktoré pri výskume správania pomohli, bola druhá línia výskumu, a to je vedecké myslenie. „Ukázalo sa, že ľudia, ktorí majú vedecké myslenie, majú menej nepodložených presvedčení. Nie je to však, samozrejme, jediný faktor, a nie je to ani všeliek na všetky hoaxy. Hoci sa zdá logický,“ pousmeje sa vedkyňa. Významnú úlohu zohrávajú emočné faktory, ktoré – ako výskum ukazuje – sú oveľa dôležitejšie. „Napríklad naša skupinová identita, čiže skupina, ktorej názor vlastne na nás, na človeka chtiac-nechtiac zapôsobí, respektíve ho pri tvorbe názoru výrazne ovplyvní,“ približuje vedkyňa. „Táto skupina má nejaké nepodložené zjednodušené vysvetlenia súčasných udalostí či teórie, preto človek obklopený touto skupinou ľahko podľahne,“ vysvetľuje V. Kurincová Čavojová. V súvislosti s COVID-19 napríklad uvádza, že vedecké myslenie môže pomôcť, no na druhej strane emočné faktory sú často silnejšie. Čím viac sme ohrození, tým viac dodržiavame opatrenia, ktorých opodstatnenie však nemusíme rozoznávať. „Malo to teda počas koronakrízy aj háčik, že ľudia dodržiavali aj viaceré nezmyselné opatrenia, napríklad pitie teplej vody ako prevenciu pred COVID-19,“ uvádza.

Na začiatku projektu V. Čavojovú Kurincovú prekvapovalo, koľko ľudí verí zjavným nezmyslom, ako je pitie dezinfekčných prostriedkov. „Potom som začala aktívnejšie sledovať rôzne stránky, ktoré sa venujú vyvracaniu mýtov, a teraz pozornejšie vnímam, že určité percento ľudí dokáže uveriť takmer hocijakému nezmyslu, ak je to v súlade s ich videním sveta či predchádzajúcimi presvedčeniami,“ objasňuje vedkyňa. Takým bol nedávny hoax s nanočipmi vo vakcínach proti COVID-19. A ako absolútne neuveriteľný nezmysel považuje, že sa stále nájdu aj ľudia, ktorí veria, že Zem je plochá.

Výskum nebol a nie je márny. Uplatnenie jeho výsledkov sa ukázalo práve aj pri covidovej situácii. Keď sa ľudia cítili ohrození, pomerne ľahko sa rozhodli dodržiavať pravidlá, ktoré sa neskôr ukázali ako zásadné pre zabránenie rozšírenia nákazy novým koronavírusom. Od povinného nosenia rúška po dodržiavanie časov nakupovania alebo zákaz návštev.

Výsledky výskumu v rámci popularizácie ústav postupne zverejňuje. Napokon práve cena za popularizáciu pre Vladimíru Kurincovú Čavojovú o tom svedčí. „Aj keď nám súčasný projekt končí, pod vedením kolegu Jakuba Šrola budeme kontinuálne pokračovať v inom projekte týkajúcom sa nepodložených informácií a COVID-19 či v rámci iných kontroverzných spoločenských tém a fám s nimi spojených,“ hovorí o ďalšej práci vedkyňa.

„V neposlednom rade by sme sa chceli venovať témam, ktoré sú veľmi dôležité, ale akoby momentálne ustúpili do pozadia – a to napríklad klimatické zmeny. Ako o týchto témach komunikovať voči verejnosti, ako predísť tomu, aby sme uverili nejakým nepodloženým nezmyslom,“ dodáva na záver V. Kurincová Čavojová, ktorá je presvedčená, že osveta o tom, ako si informácie overovať, ako pristupovať k dôkazom a podobne, pomáha zamedzovať šíreniu zjavných nezmyslov, najmä v oblasti zdravia. 

Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková

Súvisiace články