Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Za svoje dielo si vedkyňa prebrala v júni Cenu SAV za rok 2019

Elena Mannová: Supermarket minulostí pritiahne viac klientov, láka zábavou, aférami...

10. 7. 2020 | videné 1190-krát

Určite je pre autora príjemný pocit, ak je pri názvoch jeho diel nápis Vypredané. Historička PhDr. Elena Mannová, CSc., ho pri svojich doterajších knihách môže mať. Jej najnovšie dielo Minulosť ako supermarket? (reprezentácie a aktualizácie dejín Slovenska) si však pokojne ešte môžete „vložiť do košíka“. SAV jej za túto čerstvú monografiu – ktorá vraj monografiou ani nemala byť – udelila Cenu SAV za rok 2019.

Texty v knihe vznikali v priebehu troch desaťročí – bez zámeru monografie. „Väčšinou šlo o referáty na konferencie, rozšírené do podoby štúdií. Nakoniec som sa pokúsila spojiť do kompaktného celku texty o národných mytológiách aj o ´druhom živote´ svätej Alžbety Uhorskej a Márie Terézie,“ vysvetľuje vznik knihy Elena Mannová z Historického ústavu SAV. Konkretizuje, že išlo o postavy nachádzajúce sa netradične „mimo národného panteónu a ešte netradičnejšie – žien v kolektívnej pamäti“. Texty boli aj o oslavovaní revolúcie 1848 a Slovenského národného povstania, o kultúre spomínania v mestskom prostredí Bratislavy, Komárna a Levoče či o pripomínaní obetí holokaustu a komunizmu. „Spájalo ich spomínanie,“ objasňuje niť knihy.

V súvislosti s jej názvom sa takmer všade – v recenziách či pri udeľovaní ocenenia – uvádza, že sa autorka nechala inšpirovať slovami Ľubomíra Liptáka, ktorý „hovoril o minulosti ako o samoobsluhe, z ktorej si každý vyberie, čo chce“. Elena Mannová povýšila samoobsluhu na supermarket. V čom je supermarket iný, lepší? „Výrok nášho legendárneho kolegu stále platí, len forma ponuky historických argumentov a stereotypov sa vďaka internetu zmodernizovala,“ vysvetľuje. Podľa nej supermarket minulostí („Viacerých, nie jednej!“ dvíha ukazovák) pritiahne viac klientov, láka ich zábavou, aférami, škandálmi, jednoznačnými príbehmi, sprisahaneckými teóriami, ktoré bývajú – ako inak – farbistejšie ako poučujúce komplikované knihy. „Zaváži vizualizácia a autentické rozprávania pamätníkov. Obrázky a svedectvá sa však dajú upraviť do podoby, ktorú chce dosiahnuť autor historického dokumentárneho filmu, televízneho šotu, fotografie, zverejneného textu alebo výstavy. Pre zodpovedných historikov a žurnalistov je to veľká výzva,“ zdôrazňuje vedkyňa.

Práve široká možnosť výberu má za následok, že sa ľudia nechajú ovplyvniť rôznymi konšpiračnými výkladmi. Ako potom rozoznať kvalitu v histórii, „pravdivú históriu“? Ako nájsť napríklad na sociálnej sieti správny výklad? „Hľadanie takzvaných pravdivých dejín je náročné a nikdy nekončiace. Mnohokrát historikov ako občanov ovplyvní ich osobné politické nasmerovanie. No ich výsledok závisí aj od použitia historiografických metód a teórií a tie sa stále vyvíjajú a sú čoraz presnejšie, a umožňujú rôzne pohľady,“ vykresľuje E. Mannová a dáva odporúčania: „Užívateľ sociálnej siete by mal pri dejepisnom výklade uvažovať o kontexte, napríklad pýtať sa, ako ten istý príbeh z nášho územia vnímajú iní, trebárs ľudia inej národnosti, inej sociálnej skupiny, iného náboženstva. Bolo by úžasné, keby sme sa učili ´dialogickému spomínaniu´, ktoré sa vyhýba súťaženiu, ktorý národ viac trpel, a vyhýba sa poukazovaniu na vinu tých druhých.“ Málokedy si uvedomujeme, že Európania prežili množstvo traumatických udalostí. Tie podľa historičky treba poznať a rešpektovať. „No vyslovené klamstvá a ospravedlňovanie zločinov nesmieme považovať za legitímne,“ zdôrazňuje.

Kniha má – vraj aby sa prispôsobila edícií – výpredajový formát. Naozaj to bol zámer, potvrdzuje autorka monografie. Metafora výpredaja sa výborne hodila k zvolenému titulu. Pôvodne naozaj malo ísť o súbor už vydaných prác. Inicioval to riaditeľ Historického ústavu Slavomír Michálek, ktorý ma vyzval, aby som pripravila do edície Slovenská historiografia výber štúdií k jednej téme. Do úvahy prichádzali viaceré námety z mojich starších publikácií – fenomén spolkov, skupinové identity a lojality, no nakoniec som sa rozhodla pre kolektívne spomínanie. Všetky pôvodné ´pamäťové´ štúdie som výrazne rozšírila a aktualizovala, niektoré preložila z nemeckých originálov,“ odôvodňuje E. Mannová. Kniha má dokonca „akciový bonus“ – už pred rokmi napísané texty, ktoré ešte neboli uverejnené.  

Knihu si teda pokojne možno vložiť do košíka. Môže poslúžiť ako aktuálny historiografický príspevok o úskaliach oficiálneho aj neoficiálneho spomínania v postfaktuálnej dobe. „Snaží sa totiž upozorniť na účelovo skonštruované kultúrne kódy a na potrebu skúmania a každodenného preverovania aktérov, ktorí vytvárajú podobu verejného priestoru,“ dodáva autorka monografie Minulosť ako supermarket? (reprezentácie a aktualizácie dejín Slovenska) Elena Mannová z Historického ústavu SAV.

Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková

 

Súvisiace články