COVID-19 a jeho vplyv na štáty eurozóny
Po vzniku svetovej vírusovej krízy, ktorej epicentrom sa stal čínsky Wu-chan, sa druhým epicentrom šírenia svetovej pandémie stali štáty Európskej únie, ale hlavne niektoré štáty eurozóny. Relatívna nepripravenosť niektorých štátov eurozóny na tento neočakávane rýchly priebeh šírenia svetovej nákazy viedol k veľkým stratám na ľudských životoch.
„V začiatkoch šírenia svetovej pandémie bolo možné sledovať relatívnu nepripravenosť, nedisciplinovanosť a nerozhodnosť v niektorých štátoch prijímať a implementovať potrebné opatrenia v boji s pandémiou. Podobne ako v minulosti pri vzniku dlhovej krízy, ktorej epicentrom sa stali niektoré členské štáty eurozóny, tiež v prípade humanitárnej a migračnej krízy bolo možné sledovať v začiatkoch šírenia pandémie relatívne pomalú reakciu na prijímanie opatrení v niektorých štátoch EÚ,“ tvrdí riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Juraj Sipko.
Vplyv svetovej recesie môže mať podľa neho veľmi nepriaznivé dôsledky práve na tie štáty, ktoré sú najviac postihnuté pandémiou.
„Podľa poslednej prognózy vývoja svetovej ekonomiky zverejnenej v polovici apríla Medzinárodným menovým fondom sa očakáva, že najväčšie bremeno v dôsledku svetovej pandémie budú niesť najmä Taliansko, Grécko a Španielsko. Príjmy týchto štátov sú závislé od cestovného pasívneho ruchu, relatívne silného postavenia malých a stredných podnikov v jednotlivých ekonomikách týchto štátov a od služieb. Sú to štáty, ktoré boli epicentrom svetovej dlhovej krízy a dosahujú relatívne nízku konkurencieschopnosť svojich výrobkov na zahraničných trhoch v porovnaní s niektorými štátmi eurozóny, napr. Nemeckom, Holandskom, Írskom, Rakúskom a pod. Tento nepriaznivý vývoj môže viesť k prehĺbeniu už začatého procesu reálnej divergencie medzi jednotlivými členskými štátmi eurozóny,“ konštatuje Juraj Sipko.
Výrazný pokles hospodárskeho rastu sa podľa ekonóma očakáva za všetky štáty eurozóny na úrovni mínus 7,5 percenta v roku 2020 oproti pôvodne očakávanému rastu na úrovni 1,2 percenta v roku 2019.
„Tiež možno očakávať nárast miery nezamestnanosti zo 7,6 percenta v roku 2019 na 10,4 percenta v tomto roku. Okrem toho sa očakáva aj nárast verejného dlhu za celú eurozónu z 84,1 percenta v minulom roku na 97,4 percenta v tomto roku. Najvýraznejší nárast verejného dlhu sa odhaduje hlavne v tých štátoch eurozóny, ktoré sú najviac postihnuté súčasnou pandémiou, napríklad sa očakáva, že verejný dlh v Taliansku sa môže zvýšiť na úroveň 155,5 percenta HDP v tomto roku oproti očakávanej prognóze na 134,8 percenta HDP v minulom roku,“ objasňuje ekonóm.
Svetová finančná kríza mala podľa neho negatívny vplyv na reálnu ekonomiku. Ďalej tvrdí, že prebiehajúca recesia môže negatívne ovplyvniť európsky finančný sektor. V súčasnosti je európsky bankový sektor bezpečnejší, ako bol pred vznikom svetovej finančnej krízy. Výrazný pokles hospodárskeho rastu v štátoch eurozóny a relatívne nízka ziskovosť tohto sektora môže negatívne ovplyvniť fungovanie celého finančného sektora. Preto prijaté opatrenia na úrovni Európskej centrálnej banky orientované na dočasné zníženie prahových hodnôt v oblasti kapitálovej primeranosti sú veľmi dôležité pre zabezpečenie fungovania finančného sektora.
„V štátoch eurozóny sa prijali rozsiahle opatrenia v boji s COVID-19. Kľúčovou úlohou naďalej zostáva zastaviť šírenie pandémie a postupne vytvoriť podmienky pre otváranie ekonomiky. Podľa predbežných odhadov niektorých renomovaných menovo-finančných a ekonomických inštitúcií mesačné zatvorenie ekonomiky môže viesť až k trojpercentnému poklesu celkového hospodárskeho rastu v rámci eurozóny. Preto je potrebné, aby sa postupné otváranie ekonomiky realizovalo vo vzájomnej súčinnosti pri očakávanom poklese a kontrole šírenia pandémie,“ zdôrazňuje ekonóm.
Pre každý členský štát eurozóny bude podľa neho potrebné, aby postupné otváranie ekonomiky vychádzalo z predpokladov špecifických pre každý členský štát, ktorý prijal jednotnú menu.
„V začatom procese otvárania jednotlivých ekonomík štátov eurozóny bude veľmi dôležité hlavne správne nastavenie fiškálnych stimulov, pokračovanie v implementácii neštandardných nástrojov menovej politiky Európskej centrálnej banky pri zachovaní dlhodobo nízkej úrovne úrokovej sadzby, udržanie finančnej stability, riešenie relatívne vysokej miery nezamestnanosti a riešenie zadlženosti jednotlivých sektorov v rôznych štátoch eurozóny,“ dodal ekonóm.
Zároveň je podľa neho dôležité a potrebné pripraviť a postupne implementovať dlhodobý strategický a komplexný transformačný plán štátov Európskej únie na zabezpečenie udržateľného ekonomického rozvoja, sociálnej stability a pri urgentnej orientácii na prijatie všetkých nevyhnutých opatrení, ktoré budú schopné čeliť nepredvídateľným a rýchlo narastajúcim hrozbám z klimatických zmien.
Monika Hucáková
Foto: TASR