Februárová košická vedecká kaviareň v nových priestoroch
Košická vedecká kaviareň zažívala paradoxnú situáciu – neustále sa zvyšujúci počet poslucháčov (čo organizátorov nesmierne teší !!!), zapĺňal priestory kinosály v Tabačke takým spôsobom, že by to mohlo byť v rozpore s bezpečnostnými a požiarnymi predpismi. Hrozilo sťahovanie. Vďaka ústretovému prístupu vedenia kultúrneho centra Tabačka sa však našlo riešenie – februárová vedecká kaviareň sa už konala vo veľkej sále Tabačky, určenej pre koncerty a divadelné predstavenia.
A bolo to „v hodine dvanástej“, aj veľká sála nakoniec praskala vo švíkoch; narýchlo sa museli priniesť aj stoličky z priľahlého bistra. Odhadom sa kaviarne zúčastnilo cca 150 poslucháčov. S trochou nadsádzky by bolo možné povedať, že veda v Košiciach zapĺňa koncertné sály :-) .
Čo alebo kto pritiahol do Tabačky opäť toľko ľudí? Bola to atraktívna téma o kryptomenách. Možno to tentoraz nebol úplne základný výskum podporený grantovými projektami, ale téma je natoľko aktuálna a sofistikovaná, že do vedeckej kaviarne určite patrí. Organizátorom sa podarilo na prednášku a následnú diskusiu získať majiteľa a redaktora WEB časopisu Kryptomagazin.sk, pána Samuela Slavkovského. Bol to tak trochu kontakt „na slepo”, ale vyšlo to výborne. Samuel Slavkovský pripravil veľmi názornú a zrozumiteľnú prezentáciu, a potom ochotne, veľmi trpezlivo, ale aj zápalisto diskutoval s poslucháčmi. Píšem trpezlivo, pretože miestami sa diskusia začala meniť na malý tribunál o kryptomenách, kde bol pán Slavkovský postavený do úlohy obhajcu; ale vždy sa diskusia vrátila do konštruktívnej roviny otázok o princípoch a mechanizmoch tvorby a využitia kryptomien.
Ani po tejto prednáške mnohí poslucháči - laici stále úplne nechápali algoritmy a detaily tvorby kryptomien, ale to ani nebolo cieľom prednášky. Kaviareň určite pomohla poslucháčom pochopiť ako kryptomeny vznikli, aké majú vlastnosti, čo určuje ich hodnotu, a hlavne, že to je fenomém, ktorý môžeme a nemusíme mať radi, ale nedá sa ignorovať.
Kaviareň skončila potleskom vďačného publika; no diskusia pokračovala ešte hodnú chvíľu ďalej...
Ján Gálik