Aktuality

Mohutný až stopäťdesiat-ročný topoľ biely  je jedým z najznámejších stromov v Košiciach. Od roku 1996 je vyhlásený za chránený. Stojí na Staničnom námestí a jeho stav zaujíma odborníkov i samotných Košičanov. Stal sa „hviezdou“ aj odborného seminára.

Odborný seminár pod názvom „Metódy hodnotenia drevín“  usporiadala nitrianska pobočka biológie drevín Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen spolu s Univerzitou P. J. Šafárika. Pridali sa aj Botanická záhrada v Košiciach, Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV a Správa mestskej zelene v Košiciach. „Duša“ podujatia, doc. Ing. Gabriela Juhásová, CSc. z Ústavu ekológie lesa SAV, sa vo svojej prednáške zaoberala metódami vizuálneho hodnotenia zdravotného stavu drevín. Okrem iného demonštrovala hodnotenie spôsobov poškodenia stromov (škála od 1 do 97, pričom symbolicky nešťastná trinástka znamená, že strom sa musí okamžite vyrúbať), sadovníckej hodnoty, celkového zdravotného a kondičného stavu drevín i stanovenie ich životnosti. „Obracajú sa na nás rôzne inštitúcie, v Bratislave sme zhodnotili 1 065 stromov a treba povedať, že mnohé boli neodborne odpílené,“ povedala doc. Juhásová. Upozornila na potrebu venovať väčšiu pozornosť obzvlášť školskej zeleni a vo verejnej zeleni topoľom, ktoré síce rýchlo vyrastú, ale často sa im lámu konáre a vznikajú v nich skryté dutiny. Vizuálne ich nie je vždy možné odhaliť. Tejto oblasti sa začali intenzívne venovať aj odborníci na Západomaďarskej univerzite v Šoproni (Maďarsko). Výsledky ich skúmania možností získavania obrazu o vnútornej stavbe drevín bez poškodenia skúmanej dreviny prezentoval prof. Ing. Ferenc Divós, autor akustického tomografu a prístroja na realizáciu ťahových skúšok. V praktickej časti seminára demonštroval stanovanie stability na v úvode spomínanom topoli bielom.

"Dnes sme prišli stanoviť zvukovým tomografom stabilitu kmeňa, či je tam hniloba, dutina a podobne. Na základe týchto informácií a tomografu sa percentuálne stanoví, aká je životnosť stromu," uviedla Gabriela Juhásová. Ústav ekológie lesa SAV vlastní prístroj, s ktorým môžu merať iba stromy s obvodom 500 centimetrov, košický topoľ má kmeň väčší. Odborníci udávali 710 cm, prof. Divós priamo na mieste nameral 724 cm. S pomocníkmi najprv osadili senzory do stromu a podľa odoziev zvuku sa im stav stromu graficky zobrazil na počítači. Obrázok laikov vystrašil, odborníkov upozornil, že v kmeni je vo výške cca 120-150 centimetrov dutina i hniloba. „Vzhľadom na to, že tento topoľ má veľkú korunu a dutina v koreňoch je menšia, stabilita je ešte dobrá. Keby sme chceli vedieť, ako vyzerá ďalej,  muselo by sa merať vo väčších výškach. Na hodnotenie, či ho treba vyrúbať alebo nie, toto vyšetrenie stačí,“ zhodnotila výsledky doc. Juhásová. Podľa nej ukázali, že strom napriek niektorým nedostatkom netreba vyrúbať. „Je veľa šikovných arboristov, ktorí vedia ten strom ošetriť a zabezpečiť, aby hniloba ďalej nepokračovala.“

Text a foto: Katarína Čižmáriková