Aktuality

S veľkým záujmom aj odozvou sa stretol medzinárodný vedecký seminár – Vybrané riziká vývoja svetovej ekonomiky, ktorý zorganizoval Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied 1. Júna v Bratislave.

Ako odznelo v prezentáciách špičkových osobností ekonomickej sféry, situácia svetovej ekonomiky prechádza komplikovaným vývojom, rastú riziká nedôvery a hrozby recesie. Riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Juraj Sipko pripomenul v úvode genézu vývoja hospodárskej krízy a naznačil šírku rizík súčasnej svetovej ekonomiky, vrátane rizík trhu, likvidity a nárastu negatívnych trendov, ktoré už pripomínajú situáciu z roku 2007.  Odborníci varujú pred čoraz vyšším zadlžovaním sa štátov, no najmä pred neúnosným nárastov tzv. shadow bankingu, ktorý je už vyšší než svetový HDP a pred čoraz zreteľnejším diktátom oligarchie vládam, resp. pred trendom „kupovania celej demokracie“. Ako pripomenul  Milan Šikula z Ekonomického ústavu SAV vo svojej prednáške – Nové nároky na adaptáciu funkcií štátu v krízových podmienkach procesu globalizácie a integrácie – bezbariérové podnikanie po celom svete, tlak na dereguláciu, liberalizáciu a privatizáciu zväčšuje rozpor medzi ekonomikou a spoločnosťou, medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom.

„Náš seminár reaguje na negatívne ekonomické trendy, snažíme sa identifikovať riziká a hľadať východiská, aby sme minimalizovali dopad na našu ekonomiku,“ pripomenul doc. Juraj Sipko význam spoločného stretnutia odborníkov na podnet SAV.

Medzinárodný vedecký seminár nastolil a pomenoval problémové aspekty vývoja spoločnosti, jej ekonomiky, politiky a miesta a postavenia človeka miléniovej generácie nielen na trhu práce, ale predovšetkým v perspektíve vývoja spoločnosti.

Jiří Malý, riaditeľ Inštitútu európskej integrácie na Newton College, Praha najmä v kontexte nadchádzajúceho predsedníctva SR v Rade EÚ sa v svojej prednáške zameral na formuláciu Zmluvy o Európskej únii. Z analýzy napĺňania cieľov únie (proklamácie európskych politikov versus skutočný stav spoločností v nej združených) upozornil na politické a právne dôsledky súčasného stavu európskych krajín a možných riešení najmä v aspektoch hospodárskej politiky, konkurencieschopnosti krajín a trvalej ekonomickej konvergencie. Rozoberal aj definíciu „užšieho zväzku EÚ“ s apelom na orgány Európskej únie riešiť prehlbujúce sa problémy, krízy a riziká. Odpoveďou sú zatiaľ predovšetkým otázky v akej forme a či vôbec bude Európska únia v svojom ďalšom spoločensko-politickom vývoji existovať v deklarovanej podobe.

Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV v prednáške 4. priemyselná revolúcia a jej vplyv na budúci vývoj ekonomiky definoval štvrtú industriálnu revolúciu (dochádza v nej ku kumulácii procesov, dosiaľ izolovane fungujúcich – robotika, nanomateriály, IT technológie a i. –  a zdôraznil, že vytvára novú charakteristiku výroby, spotreby, kontroly života spoločnosti. Čo bude táto revolúcia znamenať pre civilizáciu (aj pre spoločenstvá a individuálneho človeka)? Vývoj načrtol podľa konkrétnych príkladov už fungujúcich procesov výroby a perspektívy ne/potreby pracovných výkonov a zánik niektorých profesií už v horizonte roka 2030.

Podpredseda SAV pre 3. oddelenie vied SAV Emil Višňovský v diskusii označil nastolenú situáciu ako hyperkumuláciu problémov, pričom „ich riešenia sú v nedohľadne“.  Avšak za týmito problémami vidí základnú  filozofickú otázku Kto sme? Na hľadanie nového pohľadu na ľudská bytosť v súčasnom spoločenskom systéme, na zmysel bytia človeka je nevyhnutné „zosieťovať sa, prepojiť ekonomický výskum s politologickým, filozofickým, psychologickým a ďalšími. Problémy sú komplexné a žiadna spoločenská a humanitná disciplína ich nevyrieši osamote.“ Preto chce podporovať výskum v širších spoločne formulovaných výzvach.  

Diskusia ukázala, že otázky, ktoré otvoril seminár, sú natoľko závažné i znepokojujúce, že je nevyhnutné v podobných seminároch pokračovať a prinášať odpovede na tieto otázky.

(spn, ľ.s.)

Foto: Stano Ščepán