Aktuality

Univerzitný vedecký park pre biomedicínu otvorili v utorok 15. decembra 2015 v areáli Slovenskej akadémie vied na Dúbravskej ceste. Na slávnostnom akte sa zúčastnili predseda SAV prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., splnomocnenec vlády SR pre výskum a inovácie prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc., generálny riaditeľ Sekcie vysokých škôl, vedy a výskumu MŠVVaŠ SR prof. Ing. Peter Plavčan, CSc., riaditeľ Úradu BSK, lekár samosprávneho kraja Bratislavy MUDr. Valerián Potičný, MPH. a členovia Predsedníctva SAV a zástupcovia vedeckých organizácií SAV.

V slávostnej chvíli predseda SAV prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. povedal: "Je pre mňa milou príležitosťou predstaviť vedecký park, ktorý vznikol z prostriedkov Európskych štrukturálnych fondov. Tento BioMedPark – ako mu hovoríme v akademickej komunite – je unikátny: má rozlohu vyše 18 tisíc metrov štvorcových; je to priestor pre vyše 500 zamestnancov z viacerých vedeckých ústavov a univerzitných partnerov. BioMedPark má široký výskumný záber,  centrum má na Slovensku opodstatnenie a verím, že bude prinášať prospech nielen pre vedu a bude prínosom aj pre svetovú vedu, a predovšetkým bude mať významný prínos pre spoločnosť a zdravie obyvateľstva Slovenska. Prajem tým, ktorí budú park viesť a pracovať v ňom veľa úspechov, veľa práce a veľa dobrých výsledov na prospech celej spoločnosti."

Splnomocnenec vlády pre výskum a inovácie prof. RNDr. Jaromír Pastorek, DrSc. pripomenul obdobie iniciácie a vzniku Univerzitného vedeckého parku pre biomedicínu: "Myšlienka pochádza zo začiatku čerpania fondov z programovacieho obdobia 2007 – 2013, a v čase, keď operačný program Výskum a veda bol už v polovici, existovalo 400 malých projektov, ale uvedomili sme si, že po nežnej revolúcii sa žiadny takýto významný projekt v Bratislave nepostavil. To bol hlavný dôvod, prečo kolegovia z univerzít a akadémie vied vyvíjali tlak na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a a športu SR, aby sa zrealizovali tzv. veľké projekty výskumných univerzitných centier. Dovtedajší stav bol alarmujúci, nakupovali sme drahé špičkové zariadenia do starých schátralých budov. Ďalším faktorom bol stav sídiel vedeckých ústavov SAV na Kramároch – Ústav fyziologie a genetiky SAV, Ústav experimentálnej okológie SAV a Ústav experimentálnej endokrinológie SAV – ich priestory nespĺňali požiadavky na moderný biomedicínsky výskum. Lepším riešením než rekonštrukcia bolo hľadanie prostriedkov na výstavbu nového integrovaného centra. Podarilo sa presadiť koncepciu univerzitných vedeckých parkov – projekt sa rodil ťažko, príprava bola dlhá, veď SAV podpisovala žiadosti o projekty medzi poslednými žiadateľmi. Boli sme úspešní. Poďakovanie patrí vedeniu SAV a jej vedeckým ústavom.
Sme radi, že máme novú budovu, je hodná vedeckých pracovníkov SAV, Univerzity Komenského aj Ekonomickej univerzity, ktoré sú súčasťou projektu. Pevne verím, že nasledujúca otázka – aká bude udržateľnosť – bude mať dobrú odpoveď a projekt bude úspešný, veď ho tvoria kvalitné ústavy so silným vedeckým backroundom. Verím, že sa budú rodiť hodnotné vedecké výsledky na prospech zdravia obyvateľstva."

Generálny riaditeľ Sekcie vysokých škôl, vedy a výskumu MŠVVaŠ SR prof. Ing. Peter Plavčan, Csc. zdôraznil, že vytvorenie Univerzitného vedeckého parku pre biomedicínu je významné, predovšetkým pre multiplikačný efekt: "Spája sa viacero odborov v základnom výskume viacerých odborov pri liečení chorôb. Želám im, aby mali veľa výskumných tém, aby napomohli všetkým nám, aby sme sa nielen cítili, ale aj boli zdravší. Želám vedcom veľa tvorivých síl, aby mali možnosť uskutočňovať výskumy, ktoré očakávajú, a aby dosiahli vedecké výsledky, ktoré pomôžu pri liečení civilizačných chorôb."

Riaditeľ Úradu BSK, lekár samosprávneho kraja Bratislavy MUDr. Valerián Potičný, MPH. pripomenul: "V medicíne sa snúbia tri oblasti: je to poskytovanie zdravotnej starostlivosti a liečby, ako ich poznáme z ambulancií a nemocníc; druhá oblasť – pedagogická na stredných školách, univerzitách a lekárskych fakultách je menej viditeľná, avšak tam vychovávajú absolventov – zdravotníckych pracovníkov, aby sa zdravotná starostlivosť dala poskytovať. Asi najmenej viditeľná, ale dôležitá je vedecká činnosť: veda a výskum v medicíne. Bez nej pokrok v liečbe a riešení civilizačných chorôb nie je mysliteľný. Som šťastný, že po dlhých rokoch vyrástlo centrum, ktoré bude riešiť úlohy z oblasti onkologických, kardiovaskulárnych a metabolických ochorení. Dúfam, že toto nie je posledné centrum, ktoré vzniklo takýmto spôsobom – lebo bez vedy a výskumu si neviem predstaviť posun v liečbe a medicíne."

MUDr. Richard Imrich, DrSc. z Molekulárno-medicínskeho centra SAV uviedol hlavné zameranie pôsobenia najväčšieho biomecínskeho centra na Slovensku: "Jadrom je Pavilón lekárskych vied, ktorý má kapacitu pre 500 výskumníkov a podporného personálu. Kapacitu máme v tejto chvíli naplnenú na 95 percent. Ku kľúčovým pracoviskám centra – okrem laboratórií, ktoré si vyžaduje biomedicínsky výskum – patrí aj zverinec pre konvenčný chov aj pre geneticky modifikované zvieratá a špeciálny chov pre imunodeficientné zvieratá. V budove je viacero spoločných technologických uzlov, zameraných na genomickú, proteomickú, cytometrickú analýzu a biozobrazovacie metódy. Dôležitou časťou je výskumná klinická časť, ktorá spĺňa všetky podmienky pre biomedicínsky výskum podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti – so zameraním na kardiometabolické ochorenia a neurovedy. V neposlednom rade je to rádioizotopové pracovisko."

BioMedPark vzišiel z potreby koncentrovať výskumné kapacity, ktoré boli relatívne roztúsené v troch lokalitách Bratislavy. Pavilón lekárskych vied vytvára spoločný komunikačný priestor pre vedcov v multidisciplinárnom výskume. Zameriava sa na štyri hlavné oblasti výskumu nádorových ochorení, kardiovaskulárnych ochorení a neuroochorení, endokrinných a metabolických ochorení a infekčných a autoimunitných ochorení. Ich náplň zahŕňa množstvo pododborov a špecializácií viacerých výskumných tímov.

"Z hľadiska výskumu nádorových ochorení je to vývoj nových liečiv na liečbu agresívnych nádorov, vývoj technológií na kontrolované uvoľňovanie liečiv a predklinické sledovanie niektorých nádorových terapií. V oblasti kardiovaskulárnych a neuroochorení sa skúmajú príčiny rozvoja kardiometabolického syndrómu, vplyvu neurodegenaratívnych a psychosociálnych mechanizmov a kognitívnych prejvov pri rozvoji týchto ochorení a následný návrh opatrení na zabránenie rozvoja týchto ochorení. V oblasti endokrinných a metabolických ochorení sa skúma predovšetkým diabetes, jeho špeciálne formy, a tiež genetická diagnostika zriedkavých foriem ochorení diabetu. Skúmame tiež obezitu a inzulínovú rezistenciu, s výbornými výsledkami v praxi. Výskum infekčných a autoimunitných ochorení je doménou virologického ústavu – napríklad vývoj diagnostických testov na rýchlu detekciu patogénov a vývoj nových vakcín a terapie," vysvetľuje MUDr. Richard Imrich, DrSc.

Nový vedecký park bude využívať existujúcu prístrojovú infraštruktúru a najmä koncentráciu ľudského výskumného potenciálu. Výskumný proces zahŕňa základný, klinický a translačný/aplikovaný výskum. Prepojenie týchto segmentov vedie k zlepšeniu diagnostiky na základe molekulárnych metód a vývoju nových terapií. Výsledky základného výskumu sú zároveň príspevkom ku globálnemu progresu biomedicínskeho výskumu, a napokon aj k rozvoju biomateriálov a biotechnológií v medicíne. Koordinácia a optimalizácia menežmentu efektívnejšie nasmeruje uplatenie translačnému výskumu, teda prenos poznatkov z výkumu do klinickej praxe.

V Univerzitnom vedeckom parku pre biomedicínu majú svoje pracoviská vedci zo Slovenskej akadémie vied – sú to Virologický ústav SAV, Ústav experimentálnej endokrinológie SAV, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV, Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV, Ústav merania SAV, tiež výskumné tímy z Univerzity Komenského a Ekonomickej univerzity.

Rozpočet projetu bol 39,5 milióna eur, z toho vyše 33,6 milióna bolo čerpaných z Európskych štrukturálnych fondov v programe Výskum a vývoj. Ostatok bol čerpaný z prostriedkov štátneho rozpočtu. Jeho výstavba trvala 27 mesiacov.

Ľ. S.

Fotografie: Gabriel Kuchta