Aktuality

V utorok 13. októbra 2015 riaditeľ Historického ústavu SAV PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. prednášal na tému Vznik OSN a Československo na pôde Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.  Prijal pozvanie vedúcej Katedry histórie prof. Janky Hečkovej, CSc. Podujatie moderoval PhDr. Róbert Arpáš, PhD.

Slavomír Michálek na úvod objasnil, že medzi základné kamene, ktoré viedli k vzniku Organizácie spojených národov (OSN), patrili Spoločnosť národov, deklarácie z druhej svetovej vojny (Atlantická charta, Deklarácia Spojených národov) a medzispojenecké konferencie (Teherán, Dumbarton Oaks, Jalta). V San Franciscu sa od 25. apríla do 26. júna 1945 uskutočnili rozhovory diplomatov 50 krajín, zastupujúcich približne 80 percent populácie, ktoré vyvrcholili založením Organizácie spojených národov a prijatím jej základného dokumentu Charty OSN, s cieľom zachovávať mier a rozvíjať spoluprácu medzi národmi a štátmi pre dobro všetkých. Riaditeľ HÚ SAV uviedol, že počas 62 dní sa delegáti stretli na 10 plenárnych zasadnutiach a na takmer 400 zasadnutiach pracovných výborov, ktoré riešili obsahové aspekty vznikajúcej organizácie. Výsledkom dlhých a napätých rozhovorov bol  kompromis v mene vytvorenia zastrešujúcej jednoty. Charta predstavovala najvyššie možné spoločné vyjadrenie myšlienok všetkých. Prednášajúci priblížil úlohu Československa v OSN. K účastníkom konferencie v San Franciscu a zakladajúcim členom svetovej organizácie mieru patrilo aj Československo. Československú delegáciu v San Franciscu viedol Jan Masaryk, minister zahraničných vecí, tvorili ju delegáti Vladimír S. Hurban, Ján Papánek, Ivan Krno, Josef Hanč, Vladimír Vochoč a Václav Beneš, poradcovia Antonín Obrdlík, Ernest Šturc, Mikuláš Mára, generálny sekretár delegácie Bohuš Beneš, kancelárske práce mali na starosti Ružena Sedláčková, Ružena Kovalíková a Genevieve Gehres. Slavomír Michálek pripomenul, že Jan Masaryk prišiel priamo z Moskvy,  a načrtol spôsob, ako by mala delegácia postupovať v rokovaniach – byť všade, ale hlásiť sa o slovo iba v prípade obhajoby československých záujmov a až potom, keď sa situácia v danej komisii vyjasní. Taktiku nazval "to be seen but not to be heard", zdôraznil nevyhnutnosť úzkej spolupráce so Sovietskym zväzom, ale tiež odporučil zachovať slušnosť a vrelý vzťah k Američanom. Riaditeľ HÚ SAV považuje slovenský podiel za nezanedbateľný, nakoľko Vladimír S. Hurban, Ivan Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc sa aktívne podieľali na tvorbe obsahu vznikajúcej organizácie. Okrem toho Papánek patril medzi 14 diplomatov koordinačného výboru, ktorí formulovali záverečný text Charty OSN. Akt podpisu Charty OSN sa uskutočnil v záverečný deň konferencie 26. júna 1945. Právnu účinnosť nadobudla 24. októbra 1945, keď predstavitelia tridsiatich štátov odovzdali ratifikačné listiny Charty OSN vláde USA, Československo tak učinilo 19. októbra 1945. Vo februári 1946 sa stal generálnym tajomníkom OSN Trygve H. Lie. Slavomír Michálek konštatoval, že OSN sa nestala „svetovým štátom“, ale nástrojom,  ktorého účinnosť záleží na ochote krajín používať ho pre zachovanie mieru a zmierňovanie príčin vojny.

„Československá otázka“ sa riešila v Bezpečnostnej rade OSN dvakrát, v roku 1948 po komunistickom prevrate a v roku 1968 po vstupe okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy na územie Československa. Spoločným menovateľom oboch udalostí bolo, že súviseli s tým istým totalitným režimom a skončili neúspechom po využití práva veta Sovietskym zväzom. Československo bolo stálym členom OSN od jej založenia roku 1945 a malo oprávnenie i povinnosť predložiť Bezpečnostnej rade žiadosť, aby prešetrila udalosti spojené s prevratom v roku 1948 a sovietskou inváziou v roku 1968. Podľa článku 34 Charty OSN išlo v oboch prípadoch o ohrozenie mieru a bezpečnosti. Prednášajúci uviedol, že hoci Bezpečnostná rada OSN nemala právomoc zvrátiť komunistický prevrat ani zastaviť intervenciu cudzích vojsk, rezolúcie, ktoré by obe udalosti aspoň odsúdili, mal svet na pôde OSN prijať. Nestalo sa tak, nakoľko Sovietsky zväz ako stály člen Bezpečnostnej rady využil právo veta.

Na záver riaditeľ HÚ SAV hovoril aj o úlohe Slovenska v OSN. Slovenská republika (SR) sa stala členskou krajinou OSN 19. januára 1993, spolu s Českou republikou sú považované za zakladajúcich členov OSN od roku 1945. Členstvo v OSN tvorí jeden z hlavných pilierov zahraničnej politiky SR. Priority SR v OSN sú založené na univerzálnych hodnotách multilateralizmu, rovnosti, transparentnosti, rešpektovania slobody ľudských práv, mieru, bezpečnosti, sociálneho, ekonomického a environmentálneho rozvoja. Slovenská republika je v OSN aktívna, získala posty vo viacerých hlavných orgánoch OSN: nestály člen Bezpečnostnej rady OSN, člen Rady pre ľudské práva a člen a neskôr i predseda Hospodárskej a sociálnej rady. Viacerí slovenskí diplomati zastávajú prestížne pozície v rámci štruktúr OSN, príslušníci slovenských ozbrojených síl a policajného zboru sa zúčastňujú na mierových operáciách OSN. Slovensko od svojho vstupu do OSN participovalo v 17 mierových misiách v Európe, Ázii, Afrike a Blízkom východe. Slovenská republika je rešpektovaným členom 193 štátov OSN, ktorá dôsledne podporuje aktivity a ciele tejto svetovej mierovej organizácie.

Diskusia a interaktivita medzi prednášajúcim a poslucháčmi svedčili o záujme prítomných pedagógov a študentov o pútavú tému prednášky.

S témou súvisí významná udalosť. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun navštívi v dňoch 17. – 20. októbra 2015 Slovenskú republiku. Riaditeľ Historického ústavu Slavomír Michálek pripravil výstavu venovanú 70. výročiu založenia OSN, ktorú v historickej budove Národnej rady SR v pondelok 19. októbra 2015 otvorí generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.  

Viac v odkaze:
http://www.foreign.gov.sk

Text a fotografie: Mgr. Linda Osyková, PhD.