Seminár pri príležitosti nedožitých 90-tych narodenín RNDr. Márie Luxovej, DrSc.
Botanický ústav SAV a Slovenská botanická spoločnosť pri SAV zorganizovali 17. septembra 2014 na BÚ SAV v Bratislave vedecký seminár venovaný poprednej osobnosti česko-slovenskej fyziológie rastlín RNDr. Márii Luxovej, DrSc. (1924 – 2000) pri príležitosti jej nedožitých 90-tych narodenín. Dr. Mária Luxová je Osobnosť SAV a nositeľkou ďalších ocenení, vrátane čestného miesta v nedávno otvorenej Galérii osobností BÚ SAV.
V úvodnom slove riaditeľ BÚ SAV RNDr. Ivan Jarolímek, CSc. vyzdvihol prínos vedecko-organizačnej práce Dr. Márie Luxovej pre ústav. Vybudovala a viedla Laboratórium rastlinnej biológie SAV, ktoré sa stalo jedným zo základov budúceho Botanického ústavu SAV. Na tomto pracovisku formovala vedecké základy štruktúrnej botaniky a dosiahla svetovo uznávané poznatky v oblasti cytológie, vývinovej histológie a funkčnej anatómie koreňov rastlín. V príspevku o vedeckom diele a živote Dr. Luxovej na ústave pripomenula RNDr. Milada Čiamporová, CSc. jej najvýznamnejšie výsledky, ktoré komplexne charakterizujú rastový vrchol koreňov a štruktúrne základy transportných funkcií koreňov rastlín. Dr. Luxová spolu s manželom RNDr. Andrejom Luxom, CSc. (1923 – 2006) prispela k poznaniu zákonitostí tvorby stonkových adventívnych koreňov. K osobnosti pani doktorky patrila skromnosť a mimoriadny záujem o pokrok vo vedeckom bádaní a v poznávaní biológie rastlín. Preto sa podstatná časť programu venovala najnovším poznatkom v disciplíne, ktorou sa zaoberala. Prezentovali ich špičkoví českí a slovenskí vedeckí pracovníci, pričom vo všetkých príspevkoch sme mohli “čítať” základy poznania štruktúry a funkcie koreňov rastlín položené Dr. Máriou Luxovou.
Pokračovateľ nielen rodiny, ale aj vedeckej práce dr. Luxovej, prof. RNDr. Alexander Lux, CSc. z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave predniesol výsledky, nadväzujúce na posledné výskumy Dr. Luxovej, o štruktúrnych modifikáciách špecializovaného koreňového pletiva, endodermy a o ich význame pre funkcie koreňov v normálnych a v stresových podmienkach. K tejto problematike prispel jeho spolupracovník RNDr. Michal Martinka, PhD. poznatkami o génoch zodpovedných za zakladanie endodermy a o depozícii kremíka počas jej vývinu. Na poznatky Dr. Márie Luxovej o heterogenite rastového vrchola koreňa naväzuje aj výskum vo svete uznávaného prof. RNDr. Františka Balušku, DrSc. Na bunkovej a molekulovej úrovni demonštroval úlohu špecifickej oblasti koreňového vrchola v percepcii signálov z vonkajšieho prostredia a ich prenose vnútri rastliny. Jeho výsledky naznačujú, že aktívne odpovede na podnety sa súhrnne prejavujú ako chovanie rastlín, v ktorom sú paralely s chovaním živočíchov vrátane človeka. Koreňový systém, ktorý rastliny vytvárajú viac alebo menej bohatou tvorbou bočných koreňov, je dobre známy po kvantitatívnej a morfologickej stránke. Nové výsledky o variabilite anatomickej stavby a funkčných vlastností pletív jednotllivých typov koreňa v rámci koreňového systému prezentovali RNDr. Edita Tylová, PhD. a RNDr. Aleš Soukup, PhD. z Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. Reálne nebezpečie toxicity organických polutantov prítomné v našom prostredí a ich vplyv na rast a anatomickú stavbu koreňov rastlín prezentovali doc. RNDr. Marie Kummerová, CSc. a RNDr. Štěpán Zezulka, PhD. z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Doc. Mgr. Miroslav Ovečka, PhD. predstavil fascinujúce zábery z mikroskopickej dokumentácie dynamiky fyziologických procesov na molekulárnej úrovni v živých bunkách, získané pomocou super-rezolučnej mikroskopie na pracovisku Centra regiónu Haná pre biotechnologický a poľnohospodársky výskum v Olomouci. Seminár priniesol prehľad súčasných poznatkov, ktoré sú priamym pokračovaním a rozvíjaním výsledkov vedeckej práce Dr. Márie Luxovej a potvrdil trvalé hodnoty výsledkov jej vedeckej práce.
Milada Čiamporová, Pavol Mereďa