Aktuality

Hovorí, že vo vede dáva každý výsledok nové otázky. A považuje to za fantastické. Ale aj, že šéfovia musia vedieť inšpirovať. Spolu so šiestimi kolegami si riaditeľ Ústavu molekulárnej biológie SAV RNDr. Ján Kormanec, DrSc. v júni prevzal Cenu Slovenskej akadémie vied. 

Skúsite stručne zhrnúť, za čo ste dostali cenu dostali?

Je to cena za zhruba desaťročnú tímovú prácu na tomto projekte. Dostali sme ju za charakterizáciu zaujímavého antibiotika auricínu. Kľúčové na tom bolo, že sa nám podarilo pochopiť význam regulácie génov, ktoré boli – laickými slovami – zodpovedné za produkciu tohto antibiotika. Skúmali sme, prečo je auricín pri neutrálnom pH (kde by mal byť stabilný) labilný a v kyslom stabilný. Objavili sme veľmi komplikovaný proces regulácie tohto antibiotika prostredníctvom mnohých regulačných génov. Významnosť našich výsledkov viedla aj k tomu, že nás oslovil editor renomovaného odborného časopisu Applied Microbiology and Biotechnology, aby sme o tom celom napísali review.

O akom čase sa bavíme od prvého momentu, kedy ste ten problém začali skúmať, po publikáciu review?

To antibiotikum sme objavili viac-menej náhodne. Ale vo vede náhoda praje pripraveným. My sme nehľadali antibiotikum, ale reguláciu bunkovej diferenciácie a objavili sme ho popri tom. To bolo zhruba pred štrnástimi rokmi. V roku 2002 sme publikovali súbor génov, ktorý bol zodpovedný za výstavbu toho antibiotika. Pokračovali sme vo výskume a niekedy v roku 2010 sme objavili unikátny mechanizmus regulácie toho antibiotika. V roku 2013 sme o tom publikovali v Applied Microbiology and Biotechnology. No a potom sa ozval ten editor a oslovil ma, aby som to celé zhrnul v prehľadnom review článku. Ten vyšiel tento rok.

Ako sa rozhoduje, akým smerom pôjde výskum, keď sa počas neho ukáže čosi zaujímavé?

V mnohých prípadoch je to to, čomu hovoríme vedecká intuícia.

Tým review projekt končí?

Vo vede nie je nikdy žiaden výskum ukončený. Veď každý výsledok otvára nové otázky. A to je na vede úžasné.

Ako delíte prácu medzi riaditeľské povinnosti a výskum?

Na ústave šéfujem zhruba rok a pol. Mám riaditeľský plat za to, aby som ho viedol. Ale okrem toho riadim ďalšie tri projekty a tím ľudí. Lebo jednoducho nebolo možné povedať – ja s tými projektmi už nemám nič spoločné, nejako pokračujte. Takže tie riadim v zásade zadarmo, lebo mi nikto – pochopiteľne – nedá plat riaditeľa a aj mzdu vedúceho oddelenia.

Skúsili by ste to rozdeliť na percentá?

Netajím, že mojou prioritou je veda. Mám šťastie, že mám vynikajúci tím ľudí, takže to vieme urobiť tak, že keď úradujem, tak si poradia. Ale musím aj publikovať, oponovať... Neviem to na percentá. Keď treba šéfovať, preruším vedeckú prácu a robím to. Musím, lebo som zodpovedný za inštitúciu.

Koľko ľudí robí v tomto ústave?

Zhruba sedemdesiat.

A aká je jeho perspektíva pri transformácii SAV?

Podľa mňa veľmi dobrá. Tento ústav má čo poskytnúť. Molekulárna biológia je základom pre všetky biologické disciplíny.

Vedci všetkých špecializácii radi hovoria, že význam tej ich v súčasnom svete prudko rastie. Pridáte sa?

Každá líška svoj chvost chváli. Ale pre mňa je molekulárna biológia revolučná oblasť. Od objavu DNA došlo k neuveriteľnému nárastu poznania živého systému s dopadom na obrovské množstvo odvetví.

Je to jeden z dôvodov, prečo ste sa rozhodli venovať sa molekulárnej biológii?

Zaujímalo ma skúmať život na molekulárnej úrovni. Študoval som biochémiu, ktorá je veľmi blízka molekulárnej biológii. Asi ma na tejto sfére zlákalo to, že ide v poznaní ešte hlbšie – na úroveň génov a ich prepisu.

Vy ste mali možnosť ísť na prvý študijný pobyt na Západ ešte za socializmu – v roku 1988. Ako ste absorbovali tú konfrontáciu?

Bolo to úžasné. Pobyt v Max Planck Institute v nemeckom Göttingene mi pomohol dostať sa tam, kde som. Bol veľmi dôležitý pre moju ďalšiu prácu i kariéru. Tam som videl možnosti, čo všetko sa dá. Tam som aj začal ešte hlbšie študovať proces morfologickej diferenciácie. Bol to veľmi inšpirujúci pobyt.

Ak si odmyslíme finančné záležitosti, je SAV teraz podobne inšpirujúce pracovisko?

Pre mňa rozhodne áno.

A pre mladých ľudí?

Nedokázal by som to jednoznačne povedať. Zmenila sa doba, priority mladých. Nemôžeme si odmyslieť peniaze, lebo sú dôležité. Najmä pre niekoho, kde potrebuje hypotéku a chce mať všetko hneď. To už ale nehovorím o mladých ľuďoch v SAV-ke. Ale o ich generácii. No nedá sa to zovšeobecniť.

Ako to riešiť?

Mladí by mali po škole ísť von. Tam si zarobiť, naučiť sa a vrátiť sa sem. Všetci by z toho mali prospech.

RNDr. Ján Kormanec, DrSc. (55), riaditeľ Ústavu molekulárnej biológie SAV. V tomto ústave pracuje od roku 1984, kedy ukončil štúdium biochémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vedie oddelenie génovej expresie. V rokoch 1988 a 1995 bol na študijných pobytoch v Nemeckej spolkovej republike. V roku 2004 bol vyhlásený za Vedca roka, okrem tohtoročnej Ceny SAV získal toto ocenenie aj v roku 1996.

(Krátené. Rozhovor v plnom znení uverejní dvojčíslo mesačníka Správy SAV 7-8)

Text: Martin Podstupka

Foto: Gabriel Kuchta