Aktuality

Prof. RNDr. Juraj Dubinský sa narodil v Beniakovciach, 12. júna 1914. Vyštudoval špecializáciu učiteľského štúdia matematiky a fyziky na Univerzite v Brne. V r. 1938 sa stal asistentom na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde pôsobil do r.1945. V tomto roku odišiel ako riaditeľ I. štátneho gymnázia do Košíc a súčasne pôsobil ako honorovaný docent technickej fyziky na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach.

Od r. 1951 prešiel ako odborný asistent na pobočku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského do Prešova, kde bol  v r. 1952 poverený  budovaním katedry matematiky a fyziky ako vedúci tejto katedry. V rokoch 1952-1954 bol dekanom tejto fakulty. V r. 1959 prešiel do Košíc, kde na Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej založil a vybudoval rádioizotopové pracovisko a toto potom niekoľko rokov viedol. Keď v r. 1963 bola založená Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach, prešiel na túto fakultu s kolektívom svojich žiakov, mladých fyzikov, a tam založil katedru jadrovej fyziky, ktorú dlhú dobu  viedol (1964-1977). Katedra úspešne zabezpečovala pedagogické i vedeckovýskumné úlohy. Postupne sa stal zástupcom profesora, neskôr mimoriadnym a potom riadnym profesorom. Bol zakladateľom jadrovej fyziky na východnom Slovensku. Výrazne prispel k rozvoju fyziky na východnom Slovensku v zložitom povojnovom období.

Keď  bola v roku 1964 zriadená pobočka Fyzikálneho ústavu SAV, stal sa jej vedúcim. V roku 1969 sa stala táto pobočka základom pre vznik Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Prof. Dubinský bol  jeho prvým riaditeľom, a to až do roku 1979. Neskôr viedol Sektor subatómovej a kozmickej fyziky tohto ústavu. Jeho osobnou zásluhou i zásluhou jeho blízkych spolupracovníkov bol ústav, spočiatku pozostávajúci z troch oddelení, orientovaný na aktuálne problémy fyzikálneho výskumu -  v oblasti kozmického žiarenia, resp. kozmickej fyziky; vo fyzike vysokých energií a vo fyzike magnetických javov. Vedecký záujem prof. Dubinského bol osobitne  zameraný  na oblasť kozmickej fyziky a vysokých energií. Už od roku 1951 sa venoval štúdiu vlastností kozmického žiarenia na Lomnickom štíte  a vychoval  skupinu spolupracovníkov, ktorí sa zaujímali tak o výskum kozmického žiarenia pozemnými metódami, ako aj o prvé umelé družice. Položil základ účasti slovenských fyzikov a technikov aj na družicových experimentoch v oblasti kozmického žiarenia a nadviazal v tejto oblasti aj dôležité medzinárodné kontakty.

V prvej etape vedeckej práce bol prof. Dubinský úzko spätý s fyzikálnou školou profesora Václava Petržílku. Prispel k štúdiu prechodového efektu kozmického žiarenia, k objasneniu vplyvu geomagnetického poľa na toto žiarenie a tiež k poznaniu procesov  prebiehajúcich v rozsiahlych atmosferických spŕškach. Neskôr sa venoval skúmaniu časových variácií kozmického žiarenia a atmosferických korekcií dôležitých pre vysokohorské merania tohto žiarenia. Je autorom originálneho vysvetlenia denných variácií intenzity kozmického žiarenia a dôkazu toho, že tzv. lunárna variácia je  iba zdanlivá.

So svojimi spolupracovníkmi výrazne prispel k vedeckému programu Medzinárodného geofyzikálneho roku (1957-1958) v oblasti experimentálneho výskumu kozmického žiarenia. Venoval sa budovaniu vysokohorského laboratória na Lomnickom štíte. Jeho pričinením sa ÚEF SAV stal na Slovensku prvou inštitúciou, ktorá sa zúčastňovala na programe Interkozmos.  Tak vznikli podmienky k neskoršiemu rozvoju kozmofyzikálneho výskumu na družiciach v našich podmienkach. Viedol metodické a fyzikálne práce, ktoré priniesli z týchto meraní pôvodné výsledky  o radiačných pásoch Zeme a o jadrových interakciách v emulzných experimentoch exponovaných v kozme.

Už od roku 1964, keď bola založená Katedra jadrovej fyziky, prof. Dubinský orientoval  časť svojho odborného kolektívu aj na výskum v oblasti fyziky vysokých energií. Tejto problematike sa venovalo aj jedno oddelenie ústavu. Nadviazal pri tom veľmi dôležitú spoluprácu so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, čím sa na katedre i v ústave v tejto oblasti  fyziky vytvoril  základ pre efektívnu prácu viacerých fyzikov a technikov. Tieto odborné a organizačné aktivity umožnili neskôr spoluprácu s významnými centrami pre časticovú fyziku, akými sú napr. CERN   Ženeva  a DESY Hamburg.

Prof. Dubinský bol dlhoročným členom  Vedeckej rady Spojeného ústavu jadrového výskumu v Dubne, členom Vedeckej rady Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, členom viacerých medzinárodných i domácich odborných komisií. V rokoch 1953 –1959 sa podieľal na činnosti Jednoty slovenských matematikov a fyzikov ako člen jej ústredného výboru. V roku 1960-1966 bol členom jej prezídia a v rokoch  1967-1971 bol jej vedeckým sekretárom. Bol tiež dlhoročným predsedom pobočky v Košiciach. Koncom roku 1987 ukončil svoju profesionálnu kariéru a odišiel na zaslúžený odpočinok.

Vedenie Pedagogickej fakulty v Prešove udelilo prof. Dubinskému pri jeho prechode z Prešova do Košíc čestné uznanie s pamätnou insígniou. Ako uznanie za vykonanú prácu mu v r. 1969 prezident republiky prepožičal vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“. Za  organizovanie vedeckej spolupráce so sovietskymi vedeckými pracoviskami dostal prof. Dubinský v r. 1972 od SAV „Čestnú plaketu D. Štúra za zásluhy v prírodných vedách“ . Na návrh Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach bola prof. Dubinskému v r. 1974 udelená „Štátna cena SSR“, ako prejav uznania jeho dlhoročnej vedecko-výskumnej činnosti v oblasti jadrovej fyziky a pri budovaní fyzikálnych pracovísk SAV i UPJŠ na východnom Slovensku.

Prof. Dubinský zomrel v Košiciach, dňa 22. novembra 1994.

Autori: Gabriela Martinská, Karel Kudela, Ladislav Šándor