Odhalili bustu profesora Jána Hovorku
Pri príležitosti nedožitých 100. narodenín (9.2.1914 - 15.11.2001) slávnostne odhalili bustu prof. MVDr. Jána Hovorku, DrSc. vo vstupnej hale Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.
Pozvanie vedenia Parazitologického ústavu SAV v Košiciach na slávnostný akt prijali námestníčka primátora mesta Košice MUDr. Renáta Lenártová, PhD., za zriaďovateľa - Predsedníctvo SAV - jeho člen, zástupca vedeckého sekretára SAV doc. MVDr. Juraj Koppel, DrSc., rektor Univerzity P. J. Šafárika prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc., prorektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD. a ďalší hostia. Prítomní boli aj najbližší rodinní príslušníci významného vedca, jeho syn Ivan s manželkou a vnuk, i bývalí spolupracovníci.
Slávnostné odhalenie pamätnej busty, ktoré sa udialo v piatok 7. februára, uviedol doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., riaditeľ Parazitologického ústavu SAV. Predstavil život a dielo profesora Hovorku, akademika SAV a ČSAV, významného slovenského vedca, zakladateľa slovenskej helmintológie a parazitológie: „Akademik Ján Hovorka sa narodil 9.2.1914 vo Zvolene. Po rozdelení prvej republiky pracoval na Ministerstve národnej obrany v Bratislave, kde sa podieľal na činnosti veterinárskej správy a zabezpečoval doškoľovanie pracovníkov veterinárskej služby a hygieny potravín. Ako 28-ročný získal honorovanú docentúru na Oddelení poľnohospodárskeho inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde založil a viedol Katedru anatómie a fyziológie zvierat. V povojnovom roku 1946 sa prof. Hovorka s rodinou presťahoval do Košíc, kde sa rozhodujúcou mierou podieľal na zriadení Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva a stal sa prvým dekanom jej Fakulty poľnohospodárskeho inžinierstva (1946-1948). Bol členom prípravného výboru založenia Vysokej školy veterinárskej v Košiciach, založenej v roku 1949, a bol jej prvým rektorom, do roku 1952.“
Prof. Ján Hovorka sa angažoval aj v orgánoch slovenskej vedy. Ako člen Prezídia Slovenskej akadémie vied a umení sa významne podieľal na založení Slovenskej akadémie vied. Pripravil návrh na zriadenie parazitologického pracoviska SAV v Košiciach zameraného na výskum parazitov ľudí, zvierat a rastlín. Obe zakladateľské aktivity boli úspešne zavŕšené v roku 1953, kedy vznikla SAV aj Helmintologické laboratórium, premenované v roku 1955 na Helmintologický ústav SAV, ktorého riaditeľom bol až do roku 1988. V roku 1993 bol ústav premenovaný na Parazitologický ústav SAV a dnes patrí medzi významné domáce i svetové vedecké parazitologické inštitúcie.
Prínos prof. Hovorku pre veterinárske školstvo a spoluprácu s ústavmi SAV ocenila prorektorka UVLF prof. Jana Mojžišová. Po nej sa ujal slova doc. Juraj Koppel, ktorý prečítal list predsedu SAV prof. Jaromíra Pastoreka. Píše sa v ňom: „Profesora Hovorku vnímame ako významného vedca, neúnavného budovateľa slovenskej kultúry, vedy a vzdelávania veterinárnych lekárov, zdravotníckych pracovníkov na vysokých školách i v spoločenskej praxi v oblasti parazitológie, predovšetkým vo výskume a prevencii parazitozoonóz na Slovensku. Vytvoril pevné základy vedeckého ústavu, ktorý jeho žiaci a nasledovatelia vybudovali do dnešnej podoby, keď zastáva významné miesto v Slovenskej akadémii vied, v slovenskej vede s výrazným medzinárodným impaktom v európskej i svetovej parazitológii. Vážime si jeho dielo a ľudský prístup k svojim žiakom, kolegom a spolupracovníkom“.
Významný podiel akademika Hovorku na výchove generácií veterinárov vyzdvihol riaditeľ Inštitútu vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach MVDr. Jozef Pokorný. Potom doc. Peťko, doc. Koppel a prof. Mojžišová spolu odhalili bustu prof. Hovorku, ktorú vytvoril akademický sochár Arpád Račko, autor napr. známej sochy maratónca mieru v Košiciach. Pri buste bol priestor na spomienky kolegov, rodinných príslušníkov a priateľov na úspešného vedca. Jeho hobby popri poľovníctve bola vinica pod Soroškou, o ktorú sa po otcovej smrti vzorne stará jeho syn Ivan – na dôkaz priniesol z nej na koštovku biele i červené víno.
Odhalenie busty akademikovi Jánovi Hovorkovi je prejavom úcty a vďaky jeho žiakov, spolupracovníkov a nasledovníkov.
Text a foto: Katarína Čižmáriková