Aktuality

Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV usporiadal 5. júna 2013 v Aule SAV na Patrónke spomienkové minisympózium slovenských farmakológov a toxikológov, venované stému výročiu narodenia pani profesorky Heleny Raškovej: Farmakológia a toxikológia na Slovensku, odkaz prof. MUDr. Heleny Raškovej, DrSc., *2.1.1913 - † 13.4.2010.

Minisympózia sa zúčastnili nielen pamätníci pani profesorky, ale aj mladí vedeckí pracovníci, ktorí sa s ňou mali možnosť stretnúť len letmo, alebo ju vôbec nepoznali. Prišli takmer všetci slovenskí bývalí ašpiranti pani profesorky, mnohí pozvaní hostia a pracovníci ústavu.

So životom a prácou pani profesorky oboznámil prítomných riaditeľ ústavu RNDr. Michal Dubovický. Vo svojom príhovore vzdal úctu vzácnej, čestnej a láskavej dáme, ktorá sa tak zaslúžila o rozvoj slovenskej farmakológie a toxikológie. Z príhovoru vyberáme:

Celý život pani profesorky Heleny Raškovej bol spojený so Slovenskom. Ako sama hovorievala, pol jej srdca patrilo Čechám a pol srdca Slovensku. Už v roku 1946 pani profesorka nadviazala kontakty s prof. Františkom Švecom, prednostom Farmakologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave a odvtedy až do svojich 97 rokov bola v nepretržitom kontakte so slovenskými kolegami, najmä farmakológmi a toxikológmi. V roku 1959 sa zaslúžila o osamostatnenie farmakológie ako vednej disciplíny od fyziológie, založila nezávislú Československú spoločnosť farmakológov a stala sa jej prezidentkou. Prispela k založeniu Ústav experimentálnej farmakológie SAV ako samostatného ústavu v rámci SAV. Celej generácii slovenských vedcov pomohla preniknúť do vyspelého vedeckého sveta. Cielene sa podieľala na výchove slovenských farmakológov, aktívne napomáhala mladým slovenským vedcom k postgraduálnemu štúdiu na popredných európskych a svetových pracoviskách v období totality. Uviedla do svetovej vedeckej komunity dve generácie slovenských farmakológov z akademických a školských pracovísk.  Z 18 vysokoškolských profesorov, ktorých pani profesorka vychovala, je 11 zo Slovenska. Pôsobili a pôsobia na českých, slovenských, nemeckých a zámorských univerzitách. Po rozdelení Československa v roku 1992 pani profesorka iniciovala organizovanie periodických toxikologických konferencii, ktoré sa od roku 1996, posledné roky ako TOXCON, konajú striedavo v Českej a Slovenskej republike. Napriek svojmu pokročilému veku sa pani profesorka až do roku 2007 aktívne zúčastňovala každej konferencie a svojím odborným kreditom sa zaslúžila o účasť renomovaných zahraničných prednášateľov, a tým zvýšila úroveň konferencie a zároveň záujem zahraničia o slovenskú toxikológiu v rámci jej integrácie do EÚ. Prof. Helena Rašková venovala nevšednú starostlivosť aj rozvoju a zlepšovaniu odbornej a metodickej práce slovenských farmakologických pracovísk, prispievala hlavne svojimi skúsenosťami a rozhľadenosťou. Vždy vysoko oceňovala priateľstvo a podporu slovenských kolegov. Zdôrazňovala, že Slovensko sa k nej zachovalo ústretovo v pre ňu neľahkom období a vážila si skutočnosť, že sme sa nebáli pozývať ju na Slovensko a oceňovať jej prínos v čase, keď to v Čechách nebolo možné. Vravievala, že aj preto, ale nielen preto, slovenská farmakológia a toxikológia pre ňu zostanú navždy srdcovou záležitosťou.
Pani profesorka bola čestnou členkou Učenej spoločnosti SAV. Zo všetkých vyznamenaní a ocenení, ktoré pani profesorka dostala, spomenieme všetky ocenenia SAV, Zlatú medaily SAV, Čestnú zlatú plaketu SAV za zásluhy v biologických vedách a Pamätnú plaketu SAV.

Dojemné bolo, keď Aulou na konci príhovoru znel autentický hlas pani profesorky, ktorým sa prihovárala účastníkom TOXCON 2008 v Trenčianskych Tepliciach.

Profesor Rado Nosáľ, ašpirant pani profesorky, vo svojom vystúpení Odkaz pani profesorky Raškovej, spomenul nielen svoje pôsobenie u nej, ale aj jej snahu neustále nášmu ústavu  pomáhať.

Mladší syn pani profesorky, prof. Ivan Raška, prednosta Ústavu bunkovej biológie a patológie, 1. lekárskej fakulty UK v Prahe, predniesol  plenárnu prednášku Organizace chromatinu vyššího řádu. Vo svojom príhovore vyjadril potešenie, že sme na pani profesorku nezabudli a zdôraznil vzťah pani profesorky k Slovensku a k slovenskej vedeckej komunite.

V ďalšej  časti podujatia sa predstavili slovenské farmakologické ústavy z Bratislavy a z Martina, aj so svojimi mladými doktorandmi. Vedúci pracovísk predstavili svoje ústavy, hovorili o zameraní pracovísk, výskumných programoch a plánoch do budúcnosti, mladí vedeckí pracovníci o výsledkoch, ktoré dosiahli. Za Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV oboznámil prítomných predseda Vedeckej rady Ing. Milan Štefek s výsledkami tridsaťročného štúdia pyridoindolov v ústave a dr. Petronela Žižková prezentovala niektoré  výsledky svojej doktrorandskej práce. Za Ústav farmakológie a klinickej farmakológie LF UK Bratislava hovorila prednostka ústavu prof. Viera Kristová a doktorand dr. Zoltán Varga, Ústav farmakológie JLF UK Martin predstavila vedúca ústavu prof. Soňa Fraňová a Katedru farmakológie a toxikológie FaF UK Bratislava jej vedúca prof. Ingrid Tumová, za doktorandov ústavu vystúpil dr. Gabriel Dóka.

Prezentácia mladých vedcov symbolicky predstavovala kontinuitu práce pani prof. Raškovej. Tak, ako pani profesorka odovzdávala svoje vedomosti a skúsenosti mladým, jej následníci teraz vychovávajú ďalšie mladé generácie slovenských farmakológov a toxikológov.

Prof. Pavel Anzenbacher, prednosta Ústavu farmakológie Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci a podpredseda Českej spoločnosti pre experimentálnu a klinickú farmakológiu a toxikológiu pozdravil spomienkové minisympózium za svojich kolegov a hovoril o svojich stretnutiach s pani profesorkou. Nebol síce jej žiakom, ale tiež ho, ako mladého vedca, vzala „pod svoje ochranné krídla“. Vo svojich príhovoroch bývalí žiaci prof. Jozef Novotný, prof. Milan Kriška, prof. Viktor Bauer spomínali na pani profesorku ako na vzácneho, múdreho, veľmi ľudského človeka. Pani profesorka bola veľmi prísna na svojich žiakov (rovnako ako na seba), ale zaujímala sa aj o ich súkromie, ich rodiny, vytvárala im podmienky na nerušenú prácu, bola ochotná vždy pomôcť. Prof. Miron Šramka, ktorý sa podujatia zúčastniť nemohol, poslal pozdravný list, v ktorom pani profesorku nazval „naša slovenská máma“. Zo spolupracovníkov a priateľov pani profesorky na ňu spomínali prof. Peter Fedor-Freybergh, prof. Luděk Beneš, dr. Anna Babuľová a Ing. Jana Navarová.

Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV vydal Zborník z príspevkov, ktoré na minisympóziu odzneli. Záujemcovia sa s ním môžu zoznámiť v knižnici ústavu.

Autori: Jana Navarová, Michal Dubovický, Eduard Ujházy