250. výročie zemetrasenia v Komárne
Pred 250 rokmi, 28. júna 1763, došlo pri Komárne k najtragickejšiemu zemetraseniu v dokumentovanej histórii Slovenska. Tlačovú konferenciu k tejto udalosti viedol presne v deň výročia, 28. júna 2013 v areáli SAV na Patrónke prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., vedúci katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK a pracovník Geofyzikálneho ústavu SAV. Sekundovali mu RNDr. Andrej Cipciar, pracovník Geofyzikálneho ústavu SAV, Mgr. Róbert Kysel, doktorand FMFI UK a zástupkyňa riaditeľa Geofyzikálneho ústavu Mgr. Miriam Kristeková, PhD.
Zemetrasenie v Komárne pocítili aj v Budapešti, v Belehrade, Temešvári či Lipsku a iných oblastiach. Došlo počas neho k vážnym škodám a obetiam na životoch, medzi iným aj k zrúteniu 7 kostolov a vyše 270 domov. Údajne zahynuli desiatky ľudí, ktorí boli zhromaždení v Kostole sv. Ondreja.
Osem rokov pred ničivým zemetrasením v Komárne bolo najsilnejšie zemetrasenie v Európe, a to v portugalskom Lisabone s magnitúdom 8,7. Niekoľko minút po silných otrasoch zeme mesto zasiahli viac ako desať metrov vysoké tsunami a vypuklo viacero požiarov. V dôsledku zemetrasenia, tsunami a požiarov vtedy zahynulo 70.000 až 100.000 ľudí. "Bola to náhla a nečakaná, najmä nepochopiteľná katastrofa. Najväčší učenci sa vtedy začali zaujímať o procesy vnútri Zeme a vzniku zemetrasení," uviedol Moczo. Komárňanské zemetrasenie posilnilo záujem vedcov skúmať zemetrasenia a prispelo hlavne k zlepšeniu ich dokumentovania. Prístrojové monitorovanie zemetrasení však začalo až na začiatku 20. storočia.
V súčasnosti je na Slovensku Národná sieť seizmických staníc, ktorá pôsobí od roku 2004. Po roku 2000 bola vybudovaná aj Lokálna seizmická sieť východné Slovensko. Lokálna seizmické siete monitorujú seizmickú aktivitu v oblasti atómových elektrární Jaslovské Bohunice a Mochovce. Nedávno bola vypočítaná nová mapa seizmického ohrozenia Slovenska ako súčasť stavebnej normy.
Prof. Moczo uviedol príklad z praxe: „Zvyšovanie hustoty osídlenia a technologickej zložitosti osídlenia sa prejavuje tým, že stále slabšie zemetrasenia stačia na čoraz rekordnejšie škody. Príkladmi môžu byť zemetrasenia v Kalifornii a Japonsku. Z toho vyplýva zásadná úloha pre seizmológov – predpovedať seizmický pohyb na záujmových lokalitách počas budúcich zemetrasení.“
Napokon prof. Peter Moczo označil za nepravdivé informácie v niektorých médiách o tom, že podľa seizmológov bude počet zemetrasení na Slovensku stúpať. Seizmológia totiž dodnes nevie dosť o predpovedaní miesta a intenzity zemetrasení. Možno predpokladať, že aj v budúcnosti sa môžu vyskytnúť zemetrasenia podobné tým z minulosti.
Foto: Juraj Broš, SAV