Aktuality

Zlatú medailu SAV si 27. mája 2013  prevzal z rúk podpredsedu SAV Ľubomíra Falťana Jozef  Marián Gálik, DrSc., vedúci vedecký pracovník Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied.

Pamätnú  plaketu SAV v ten istý deň udelili promovanej historičke Natálii Krajčovičovej, CSc. Slávnostné laudácie predniesol Miroslav Tibor Morovics.

Jozef Marián Gálik (21. 2. 1933, Igram) je popredný slovenský orientalista, sinológ a literárny vedec široko známy aj v medzinárodných vedeckých kruhoch, ktorý sa vo svojej vedeckej práci dlhodobo zameriava na výskum čínskej literatúry a kultúry. Je spoluzakladateľom sinológie ako vedného odboru a zakladateľom sinológie ako pedagogického odboru na Slovensku.

Po maturite na Druhom štátnom gymnáziu v Bratislave roku 1953 začal študovať sinológiu a dejiny Ďalekého východu na Filologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde sa v tom čase vytvorila významná skupina sinológov sústredená okolo prof. Jaroslava Průška (1906 – 1980), nazývaná obyčajne Pražská sinologická škola, ktorá kládla dôraz najmä na štúdium moderného čínskeho jazyka, dejín a literatúry. J. M. Gálik sa pridal k hlavnému prúdu Pražskej sinologickej školy a predmetom jeho diplomovej práce sa stalo poviedkové dielo spisovateľa Mao Tuna  (1996 – 1981).

   Po ukončení vysokoškolského štúdia roku 1958 absolvoval ako jediný spomedzi študentov sinológie dvojročné štúdium na Pekingskej univerzite. Jeho oficiálnym mentorom sa stal prof. Wu Cu-siang (1908 – 1994), no ujal sa ho spisovateľ Mao Tun, v tom čase minister kultúry ČĽR, ktorý čítal a komentoval jeho prvé štúdie napísané po čínsky.

   Po návrate z Číny začal 1. novembra 1960  pracovať v Kabinete orientalistiky SAV (od 2007 Ústavu orientalistiky SAV), kde sa spolu s dr. Annou Doležalovou – Vlčkovou (1935 –1992) stal zakladateľom slovenskej sinológie ako vedného odboru. V Ústave orientalistiky pracuje doteraz. Roku 1966 obhájil vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.). O rok neskoršie sa dostal na jednoročné štipendium Nadácie Alexandra von Humboldta na Mníchovskú univerzitu, kde  medziiným pracoval na zdokonalení kandidátskej práce, ktorá roku 1969 vyšla v anglickom znení v mníchovskom vydavateľstve Franz Steiner Verlag ako prvá publikácia v sérii Műnchener Ostasiatische Studien pod názvom Mao Tun and Modern Chinese Literary Criticism. Táto prvá monografia o významnom čínskom spisovateľovi v západnom jazyku našla odozvu  najmä medzi západnými sinológmi, o čom svedčia jej početné citácie.

    V októbri 1969  odišiel J. M. Gálik opäť do Mníchova na štipendijný pobyt ako wissenschftlicher Mitarbeiter Nadácie Volkswagen. Pracoval na projekte German Impact on Modern Intellectual History, ktorý  počas pobytu aj viedol. Po nútenom návrate na Slovensko na jeseň 1970 začal pracovať na dizertácii na vedeckú hodnosť DrSc., ktorá vyšla roku 1980 pod názvom The Genesis of Modern Chinese Literary Criticism (1917 – 1930) a stala sa jeho najcitovanejšou a hlavne v Číne aj najvplyvnejšou publikáciou. Vedeckú hodnosť DrSc. získal v roku 1985. V roku 1986 J. M. Gálik publikoval vo Wiesbadene svoju tretiu knihu Milestones in Sino-Western Literary Confrontation (1898 – 1979). Obe  posledne menované publikácie vyšli v dvoch vydaniach aj v čínskom preklade a sú súčasťou odporúčanej literatúry pre študentov sinológie, modernej čínskej literatúry a porovnávacej literatúry.

   Po roku 1989 sa J. M. Gálik začal venovať štúdiu Biblie a jej vplyvu na čínsku literatúru a kultúru 20. storočia. Prvá kniha s touto tematikou vyšla roku 2004 pod názvom Influence, Translation and Parallels. Selected Studies on the Bible in China, Sankt Augustin: Monumenta Serica Institute. V roku 2009 bola preložená do čínštiny rovnako ako jeho dve knihy z oblasti literárnej komparatistiky, ktoré čakajú na redakčné spracovanie. V posledných rokoch pracuje na druhom zväzku knihy venovanej Biblii a Číne.     

   Vedecká práca J. M. Gálika je pozoruhodná. Popri 15 vedeckých monografiách publikovaných v angličtine a čínštine je autorom vcelku 716 publikačných jednotiek (mimo kníh a knižných prekladov), z toho 333 vedeckých štúdií a článkov v rôznych jazykových variáciách a vyše 210 vedeckých recenzií. Citácie jeho prác v zahraničí presiahli na spoločenské vedy úctyhodný počet 700.

   Výsledky svojej vedeckej práce J. M. Gálik prezentoval aj na početných konferenciách a sympóziách najmä v zahraničí, napríklad v Hamburgu, Toronte, Hongkongu, Bordeaux, Budapešti, Insbrucku, Paríži, Mníchove, Tókyo, Edmontone, Leidene, Seoule, Leedsi, Copenhagene-Humlebaeku, Senigallii, Oxforde, Leidene-Nordwijckeroute, Leidene, Heidelbergu, Weimare, Varne, Ulan Batare, Si-ane,  Nankingu, Pekingu, Šanghaji, Štokholme, Smoleniciach, Dolnej Krupej, Tutzingu, Berlíne, Bratislave, Sils-Marii, Naumburgu, Jeruzaleme, Taipei, Kolíne nad Rýnom, Bambergu, Chantilly, Walberbergu, Cortone, Ríme, Benátkach, Suzhou, Macau, Bruseli, Hangzhou a Erlangene. O šírke jeho vedeckého záberu svedčia príspevky k rozmanitým témam konferencií, ktoré sa týkali najmä porovnávacej literatúry, teoretických otázok ázijských a afrických literatúr, modernej čínskej literatúry, európskej a čínskej filozofie, životu a dielu Fr. Nietzscheho, histórie umenia, životu a dielu čínskych spisovateľov Mao Tuna, Lao Šeho, Kuo Mo-ža, prvého čínskeho laureáta Nobelovej ceny za literatúru  Gao Xingjiana, vplyvu Biblie na  čínsku kultúru a literatúru od 17. po koniec 20. storočia, problému citov v ázijských krajinách a v Európe, problematike materiálov k dejinám modernej čínskej literatúry, globálnej čínskej literatúre písanej v čínskom jazyku či deľbe práce medzi jednotlivými čínskymi a zahraničnými sinologickými pracoviskami.

   V rokoch 2004 a 2008 bol hlavným organizátorom dvoch humboldtovských konferencií, ktorých príspevky boli publikované v rokoch 2006 a 2011.

   Svoje bohaté vedecké skúsenosti J. M. Gálik uplatnil nielen pri organizovaní významných medzinárodných konferencií, ale aj ako vedúci troch projektov VEGA na pracovisku, a to projektov: Globalizácia a návrat ku kultúrnej identite v medzikultúrnom procese Východ-Západ, 1997 – 1999, Kultúrna identita, medzikultúrny proces Východ – Západ,  2000 – 2002 a Multikulturalizmus, identita a medzikultúrny proces Východ – Západ, 2003 – 2005.

   V neposlednom rade treba spomenúť aktívnu prácu J. M. Gálika v redakčných radách domácich aj zahraničných vedeckých časopisov Asian and African Studies (Bratislava,) Studia orientalia slovaca (Bratislava), Slovak Review (Bratislava), The World Poets (Chongqing), Journal of Modern Chinese Studies (Shanghai), South China Journal of Humanities (Macao).

   O mimoriadnom medzinárodnom vedeckom význame J. M. Gálika a uznaní jeho práce medzinárodnou vedeckou spoločnosťou svedčí  skutočnosť, že J. M. Gálik je jediným vedeckým pracovník zo spoločenských vied na Slovensku, ktorý je nositeľom Ceny Alexandra von Humboldta. Ďalej treba v tomto kontexte spomenúť aj to, že  J. M.  Gálik bol  pozvaný na 1. EU-China High Level Cultural Forum Brusel (2010) ako jeden z jedenástich vedcov a kultúrnych pracovníkov (Umberto Eco, Julia Christeva, Rem Koolhaas a iní)  a jediný sinológ z EÚ. To isté platí o 1. Svetovom kultúrnom fóre na jazere Taihu na okraji mesta Suzhou (2011), ktorého sa mimo Číňanov zúčastnil ako jediný sinológ.

   Pri príležitosti 65. narodenín roku 1998 si švajčiarski sinológovia v spolupráci s európskymi, čínskymi, americkými a austrálskymi vedcami uctili J. M. Gálika obsiahlym zborníkom štúdií pod názvom Autumn Floods. Essays in Honour of Marian Galik, ktorý obsahuje 56 príspevkov v 6 jazykoch od autorov z ČĽR, Nemecka, Francúzska, Švajčiarska, Talianska, Rakúska, Holandska, Nórska, Veľkej Britanie, USA, Kanady, Austrálie, Izraela , Poľska, Česka a Slovenska. Pri príležitosti tohto jubilea vyšlo aj jedno číslo ústavného časopisu Asian and African Studies venované problematike modernej čínskej literatúry a literárnej komparatistiky. 

    Pri príležitosti 70. narodenín v roku 2003 mu jeho žiaci z Katedry jazykov a kultúr Východnej Ázie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pripravili jedno číslo časopisu Studia orientalia slovaca a nemecký Monumenta Serica Institute mu zorganizoval a plne financoval medzinárodnú vedeckú konferenciu: Fascination  and Understanding: The Spirit of Occident and The Spirit of China in Reciprocity. Príspevky z konferencie vyšli v Nemecku v rokoch 2005 – 2006.

   Úctu prejavili J. M. Gálikovi aj profesori rôznych čínskych univerzít a iných inštitúcií  (Múzea čínskeho moderného písomníctva, Vydavateľstva Pekingskej univerzity) tým, že mu pri príležitosti 50. výročia jeho štúdia na Pekingskej univerzite, najznámejšej čínskej vysokej škole, r. 2008 usporiadali sympózium.

     J. M. Gálik získal ocenenie svojej vedeckej práce aj na Slovensku, a to v podobe Striebornej plakety Ľudovíta Štúra  (1983), Zlatej plakety Ľudovíta Štúra (1998) a Ceny SAV za III. oddelenie (2003). Roku 2012 sa stal emeritným členom Učenej spoločnosti SAV.

   Významné miesto v živote J. M. Gálika predstavuje aj pedagogická činnosť. Je zakladateľom slovenskej sinológie ako pedagogického odboru, ktorá sa vďaka nemu vyučuje na FF UK v Bratislave, kde prednášal čínske dejiny, filozofiu, klasickú literatúru a medzikultúrnu komunikáciu až do odchodu do dôchodku v roku 2000. Jeho žiaci prof. Jana Benická, PhD, doc. Martin Slobodník, PhD a  Mgr. Ľuboš Gajdoš, PhD sú učiteľmi sinológie na Univerzite Komenského. Prof. Dr. Raoul David Findeisen, v súčasnosti pracujúci na Univerzite Komenského a zároveň na Viedenskej univerzite, jeden z najlepších svetových odborníkov na modernú čínsko-západnú literatúru, študoval pod Gálikovým vedením počas práce na PhD, týkajúcej sa recepcie Nietzscheho v Číne, aj na rozsiahlej monografii o spisovateľovi Lu Sűnovi  na začiatku 90. rokov minulého storočia. FF UK si roku 2000 uctila jeho zásluhy na pedagogickom poli Zlatou medailou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

   Pestrý  obraz o pôsobení J. M. Gálika dotvára jeho popularizačná činnosť, najmä jeho prekladateľská práca, za ktorú roku 2005 získal Prémiu Literárneho fondu.

Natália Krajčovičová

V roku 2012 uplynulo 50 rokov od nástupu mladej absolventky štúdia histórie, ktorú dnes poznáme ako doktorku  Natáliu Krajčovičovú, odborníčku na medzivojnové dejiny, na internú vedeckú ašpirantúru do Filozofického ústavu SAV, a tým aj na pôdu Slovenskej akadémie vied. Svoju dizertačnú prácu obhájila v Historickom ústave SAV, kde dodnes pôsobí. Vedecká rada HÚ SAV pri príležitosti 50-ročného pôsobenia v akadémii navrhla jej udeliť Pamätnú plaketu SAV. Návrh bol Predsedníctvom SAV jednomyseľne schválený, čo bolo vyjadrením uznania nielen za polstoročie strávené v akademických kruhoch, ale aj za vedecké výsledky doktorky Krajčovičovej, čo zdôrazňoval aj pôvodný návrh VR a vedenia HÚ SAV.

Natália Krajčovičová patrí k profilujúcim historikom dejín Slovenska v 20. storočí, so zameraním najmä na obdobie prvej Československej republiky. Spočiatku sa zaoberala problematikou Slovenskej národnej strany, neskôr prešla na výskum implementácie pozemkovej reformy na Slovensku (1918-1939). Po roku 1989 sa venovala témam dejín politických strán na Slovensku, právneho postavenia Slovenska v Československu, osobnostiam a elitám slovenského verejného života v prvej polovici 20. storočia.  

Ako riešiteľka participovala na viacerých projektoch VEGA (o.i. Občianska spoločnosť na Slovensku, Historické písanie biografií) s početnými vedeckými štúdiami a ďalšími prácami. Participovala na najnovších syntézach dejín Slovenska, konkrétne kapitolou Začleňovanie Slovenska do Československej republiky 1918-1920 v diele Slovensko v Československu 1918-1939, vydanom v r. 2004, ale aj samostatnou kapitolou vo vysoko hodnotenej syntéze Slovakia in History, ktorá vyšla 2010 v Cambridge University Press (Eds. Mikuláš Teich, Dušan Kováč, Martin Brown). Bola spoluautorkou aj syntézy Slovensko v 20. storočí; zv. III. v Medzivojnovom Československu, vydanej vlani,  konkrétne kapitolou  Vnútropolitický vývoj na Slovensku 1918-1920.

K jej najdôležitejším výsledkom v posledných rokoch patria najmä dve monografie  priaznivo prijaté odbornou aj širšou verejnosťou:    
- Emil Stodola. Džentlmen slovenskej politiky 1862-1945. Bratislava: Kalligram 2007, 230 s. 
- Slovensko na ceste k demokracii. Bratislava: Historický ústav SAV vo vydavateľstve Prodama 2009, 267 s. 

Predložila v nich verejnosti výsledky výskumu zásadného charakteru, ku ktorým sa dopracovala v rokov 1993-2008. Tematicky sa týkali politického vývoja Slovenska po vzniku ČSR,  osobností slovenskej politiky a pôsobenia agrárneho hnutia na Slovensku po roku 1918.

Dr. Krajčovičová ako vynikajúca a spolupracovníkmi obľúbená kolegyňa pracuje v Historickom ústave SAV od roku 1968, pričom v rokoch 1989-1999 viedla oddelenie novších dejín HÚ SAV a významne prispela k budovaniu a formulovaniu koncepcie tohto dôležitého oddelenia. Jej invenčnosť, aktivity na poli vedeckej výchovy – vychovala 3 doktorandov – ale v neposlednom rade jej profilové práce aj v súčasnosti aktívne formujú výskum medzivojnového Slovenska ale aj iných súvislostí našej histórie.

Zdroj: 3. oddelenie vied SAV, foto: Juraj Broš, SAV