Aktuality

Chorvátsky klub slovensko–chorvátskeho priateľstva, Spoločnosť Ferdinanda Martinenga Bratislava a Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku zorganizovali stretnutie s pracovníkom Ústavu svetovej literatúry SAV,  jubilantom PhDr. Jánom Jankovičom, DrSc. Prezentácia jeho knihy Legenda o grófovi Zrínskom  bola spojená s Koncertom priateľstva pri príležitosti 20. výročia uznania Slovenskej a Chorvátskej republiky a vstupu Chorvátska do Európskej únie. Slávnostná udalosť sa konala 16. mája 2013 v Primaciálnom paláci v Bratislave, zúčastnili sa jej veľvyslanci Chorvátska i Srbska a rad významných osobností  zo Slovenska, nechýbali príbuzní a krajania z Považskej Bystrice.  Prácu  Jána Jankoviča  a jeho dvojzväzkové dielo Legenda o grófovi Zrínskom priblížili PhDr. Alica Kulihová, PhD. z Filozofickej fakulty UK a Doc. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc., riaditeľ Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a predseda Slovenského komitétu slavistov. Činnosť Jána Jankoviča ocenili aj Mladen Heruc predseda Chorvátskeho klubu slovensko-chorvátskeho priateľstva a Peter Kurhajec zo Spoločnosti Ferdinanda Martinenga, ktorí mu odovzdali ocenenia svojich organizácií.   Z vystúpení citujeme:

Peter Žeňuch:

Ján Jankovič patrí medzi tých, ktorí vedu síce začali robiť v zrelšom veku, no nič nezameškal. Ba čo viac, v kvalite i počte vedeckých publikácii predbehol nielen väčšinu generačných kolegov, ktorí sa vedecky etablovali ihneď po skončení vysokej školy, ba v mnohom predbehol aj svojich mladších kolegov. Je prekladateľom, publicistom a vedcom „par excellence,“ lebo vždy pozorne študoval vedeckú prácu svojich predchodcov, učiteľov a profesorov. Venuje sa slovenskej i chorvátskej literatúre, problematike teórie prekladu, ale aj dejinám, v ktorých vidí odraz súčasného myslenia i nedostatkov dnešných čias, ale aj silu obrovskej kultúrnej súdržnosti Slovákov i Chorvátov  v každom čase, keď sme to potrebovali my i oni, lebo obidvaja sme naši, lebo nie sme tí druhí ani iní , ale takí istí.  Ján Jankovič napísal významné  vedecké štúdie, ktoré publikoval  v domácich i zahraničných časopisoch, je pozývaný na domáce i zahraničné vedecké podujatia, komentuje vydania a píše doslovy do významných edícií literárnych diel, spracúva vedecké a odborné posudky pre vydavateľstvá, divadlá, vypracúva expertízne články a kritiky. Vydal viacero zásadných vedeckých i odborných knižných prác, ktoré vzbudili značný ohlas na Slovensku i v Chorvátsku a v jednej i druhej krajine získali významné ocenenia. Svoje sily rozložil rozumne tak, aby každý moment svojho vedeckého záujmu venoval výskumu slovensko-chorvátskych kultúrnych a literárnych vzťahov. Neobmedzuje sa iba na bilaterálne kultúrne vzťahy, ale vníma ich v kontexte komplexnej slavistickej problematiky ako súčasť poznávania duchovného bohatstva slovanského sveta a slovanského kultúrneho dedičstva.  Svoje hermeneutické myslenie o slovanskej literatúre a kultúre ukázal pri náročnom, systematickom a dlhodobom výskume problematiky, ktorú príznačne označil ako „zríniada.“  Pre poznanie slovensko-chorvátskych vzťahov ide o komplex vedeckovýskumnej práce zhrnutej v dvojdielnom faktami, komentármi a udalosťami nabitom monografickom spracovaní „Legendy o grófovi Zrínskom“.  V tradičnej a teda faktografickej (hanlivo pozitivistickej) rovine, ale predovšetkým v širokom kontexte ľudovej poézie, humanistickej a barokovej tvorby i na pozadí romantických zobrazení a  realistických a moderných stvárnení Ján Jankovič sleduje základný prúd nazerania na problematiku s protichodným či až negatívnymi odozvami (napríklad v odbornej ale aj angažovanej literatúre stredodunajského priestoru). Ján Jankovič však vždy prikladá precízny komentár, v ktorom nechýba ani kritický pohľad na budovanie pomyselných pomníkov.  Jánovi Jankovičovi sa v tomto diele podarilo výstižne a perspektívne bez vedľajších politizujúcich, mytologizujúcich, diskreditujúcich alebo znevažujúcich efektov ponúknuť literárny obraz o tradícii a ideovom odkaze typickom pre slovanské národy (a nielen pre ne), ktoré tvrdo zápasili o svoju identitu v bývalom Uhorsku. Hoci portrét Zrínskeho má výrazné črty biografie, jeho život doložený na pozadí historických faktov a reálií, v legendách i poetických textoch v slovenskom i chorvátskom literárnom kontexte utvára model, ktorý v rozličných štádiách vývinu každého národa umožňuje utvoriť obraz o potrebách a záujmoch spoločnosti.

Alica Kulihová:

      Ján Jankovič explicitne analyzuje reálne základy legendy o grófovi Zrínskom, ale aj genealógiu rodu Zrínskych pred a po sihotskej bitke, objasňuje použitie termínu legenda v tomto kontexte a za hlavný priestor legendy nepovažuje literatúru, skôr širší spoločensko-politický kontext.  V práci sleduje dve línie: 1. sihotskú bitku, osobnosť a hrdinstvo Mikuláša Šubića Zrínskeho v relevantných dokumentoch a odraz historicky potvrdenej reality v slovesných dielach a 2. vzťahy medzi literárnymi dielami v meniacom sa ideovom kontexte. Modifikácie Zrínskeho legendy v chorvátskom i slovenskom prostredí sleduje najmä v 19. storočí a čiastočne v 20. storočí.    Práca J. Jankoviča Legenda o grófovi Zrínskom predstavuje v slovenskej literárnej ale aj historickej oblasti záslužný a obohacujúci príspevok nielen z hľadiska detailnejšieho spracovania a výskumu danej témy, ktorý prispeje nielen k lepšiemu a komplexnejšiemu pohľadu a spoznaniu historických udalostí zobrazených v umeleckej ale aj odbornej literatúre, ale môže podnietiť ďalších bádateľov k novým výskumom tejto spoločnej slovensko-chorvátskej témy.

Mladen Heruc :

     Dovoľte mi, aby som aj ja povedal niekoľko slov o doktorovi Jánovi Jankovičovi, členovi korešpondentovi Chorvátskej akadémie vied a umení. Predovšetkým chcem zdôrazniť jeho skromnosť, ktorá je charakteristická pre všetkých pracovitých a úspešných ľudí – na prezentáciu knihy o Zrínskom som ho nahováral takmer dva roky. Uhovoril som ho až v marci  v Záhrebe, kde sme sa zúčastnili na oslavách  dvadsiateho výročia Spolku chorvátsko-slovenského priateľstva a referovali o našej činnosti. Na tejto oslave spojenej s koncertom v známom záhrebskom chráme sa zrodila idea spojiť prezentáciu Zrínskeho s koncertom priateľstva.  Preto som nesmierne šťastný, že na dnešné podujatie prišiel aj Zlatko Heršak, dlhoročný predseda Spolku chorvátsko-slovenského priateľstva, ktorý dnes v činnosti pokračuje ako člen predsedníctva -  aj preto verím že spolupráca našich spolkov sa bude naďalej  rozvíjať.    Pripomeniem, že  Ján Jankovič vydal 120 knižných prekladov a 40 jeho prekladov hrali profesionálne divadlá.  Preklady i dvadsať jeho vedeckých kníh sú mimoriadne cenným prínosom pre slovensko-chorvátske i slovensko-južnoslovanské vzťahy. Zaujali  čitateľov zo všetkých vrstiev spoločnosti a mimoriadne sú cenné pre študentov a vedcov. Náš spolok na pôde chorvátskeho veľvyslanectva zorganizoval niekoľko prezentácii jeho kníh a záhrebský Spolok chorvátsko-slovenského priateľstva predstavil  jeho práce v Chorvátsku – na prezentácii antológie Južné slnko sa zúčastnil pán prezident Šuster, na prezentácii dvojjazyčnej antológie Tatry a Velebit pán prezident Gašparovič . Dnešné  podujatie  chápem  ako súčasť série a pevne verím, že séria  bude pokračovať. Pracovitosť doktora Jankoviča a jeho vernosť slovensko-chorvátskym a slovensko-južnoslovanským vzťahom sú zárukou, že bude  pokračovať v práci. Preto mu do ďalšieho života v mene nás všetkých želám pevné zdravie, pohodu v rodinnom živote a veľa inšpirácie pre vedeckú i prekladateľskú prácu - ubezpečujem ho, že naďalej bude mať našu podporu a sympatie. 

      Mladen Heruc a Peter Kurhajec odovzdali Jánovi Jankovičovi ocenenia – Chorvátsky klub mu udelil Cenu za kultúrno-literárnu spoluprácu Slovenska a Chorvátska; Spoločnosť Ferdinanda Martinenga Krištáľové srdce vďaky  za celoživotnú prácu v duchu humanity pri príležitosti 20. výročia uznania Slovenskej a Chorvátskej republiky a vstupe Chorvátska do EÚ. 

      Na záver prvej časti programu Ján Jankovič predniesol svoje poďakovanie rodičom, manželke, pedagógom a SAV, ktorá mu dala plnú vedeckú slobodu a umožnila písať knihy „aké jemu v mladosti chýbali“.  Osobitne sa poďakoval pracovníkom a inštitúciám,  ktorí sa podieľali na financovaní, redakčnej príprave a vydávaní  jeho kníh.  Spomenul  najmä podiel pracovníkov zo  SAV , menovite PhDr. Dagmar Podmakovú (SAVOL), JUDr. Milana Brňáka a Emila  Borčina  (riaditeľa a bývalého šéfredaktora Vedy vydavateľstva SAV). Poďakoval PhDr. S. Lesňákovej CSc., Prof. PhDr. M. Kusej, CSc.  a redaktorke Mgr.  M. Kontrišovej z Ústavu evetoej literatúry SAV, ktoré „získali pár dioptrií pri spracovaní jeho rukopisov“ – Ján Jankovič,  ako má vo zvyku,  vážne pasáže pretkával  vtipom a miestami  hovoril aj značne uvoľnene:  „Ďakujem organizátorom a kolegom, ktorí hovorili o mojej práci  tak, že mám z toho modriny na  stehnách  – totiž, po celý čas som sa musel štípať, aby som zistil  či ešte žijem, lebo takto pekne sa nezvykne hovoriť o živom vedcovi. „ ....“ Čo sa pomoci týka,  musím pripomenúť, že moja milá sesternica Elenka Janšová, evanjelická pani farárka aj jezuita páter Takáč, nedávno zvečnelý prekladateľ a autor slovníkov,  mi občas  pripomínali, že úspechy som dosiahol  s božou pomocou.  Určite je tomu tak už preto, lebo  je to potvrdené z dvoch nezávislých zdrojov.  Aj s božou pomocou to bola ťažká cesta, ale ako  zvyknem hovoriť  študentom  – prvých tridsať rokov je najťažších, potom to už ide ako po masle.“ ... „ Popri všetkej  skromnosti, v ktorej som bol vychovaný  rodičmi a ktorú si vynucuje moja profesia a najmä činnosť v SAV, sa musím priznať, že mám rád  akcie ako je dnešná – nehanbím sa povedať:   milujem aj vyznamenania a ceny, lebo takto ovenčený  ľahšie  získam podporu pre vydávanie svojich  kníh ...  keď sa nad tým zamyslíme tak vlastne som  vynašiel perpetum mobile, robím preto, aby som mohol  ďalej robiť. Usilujem sa písať také knihy, aké mi v mladosti chýbali – aj v dvojdielnej Legende o grófovi Zrínskom ide predovšetkým o pripomenutie  spoločnej slávnej minulosti a posilnenie ducha súčasníkov.“ .... „Na záver ešte raz ďakujem, že ste prišli, že sme sa  spoločne rozpamätali na minulosť i budúcnosť. Osobitne ďakujem za ocenenie – nemôžem si však odpustiť  anekdotu – istý  usilovný  Slovák dostal vyznamenanie a vecný dar,  poďakoval sa slovami: radšej ste mi mali  dať väčšiu lopatu.   Mne moja lopata stačí  –  ubezpečujem vás, že s božou pomocou,  vašou priazňou a podporou  sa budem ňou naďalej usilovne oháňať. „  

Koncert priateľstva

    Dramaturgia Koncertu priateľstva mala   premyslenú koncepciu: hoci išlo o príležitostnú akciu  možno hovoriť o skvelo komponovanom programe, ktorý spojil dva komponenty závažného obsahu a posolstva:   chorvátsku ľudovú kultúru na Slovensku a súčasné chorvátske hudobné umenie.     Muško jačkarno društvo Hrvatski Jandrof - Mužský spevácky spolok Jačkari z Jaroviec, ktorého umeleckým vedúcim je Radoslav Jankovič, zostavovateľ publikácie Pjesme glušu dalje, ktorá vyšla pri príležitosti 20. výročia založenia spolku. Jačkari na Slovensku i v zahraničí  prezentuje chorvátsku ľudovú  hudbu a chorvátske liturgické piesne z Jaroviec  a okolia.  Súbor spieval štvorhlasne  s doprovodom tamburice. Zazneli  dve pôvodné piesne Od onde smo mi a Tko sam ja,  ľudové piesne z Jaroviec Ja sam junak  a  Vince črljeno .

    Talentovaná klaviristka Lana Gencová (Genc)  študovala v Záhrebe,  vo Viedni a Bergame. Už v mladom veku upútala pozornosť svetových, najmä japonských hudobných odborníkov. Vystupovala s významnými orchestrami ako sú napr. Filharmónia prinzen Garten a Japonský symfonický orchester Shinsei v Tokiu a Yokohame. Nasledovali recitály na Cypre, v Rakúsku, Bulharsku, Holandsku, Rusku, Nemecku, Francúzsku, Slovinsku a Bosne a Hercegovine, absolvovala aj koncertné turné v Čile. Lana Gencová  vystupuje na koncertoch v mnohých chorvátskych mestách, či už ako sólistka alebo spolu so známym flautistom Danim Bošnjakom. V roku 1999 vydala svoje prvé CD, ktoré získalo cenu „Porin“ za najlepšiu domácu skladbu – tonálnu sonátu Željka Brkanovića. V podaní Lany Gencovej si prítomní vypočuli  4 časti skladby Šesť hudobných momentov od  ruského skladateľa a  jedného z najvýznamnejších klaviristov 20. storočia Sergeja Rachmaninova. Ako druhá zaznela skladba Milija Balakireva,  významného ruského skladateľa, ktorý patril do  skupiny  Ruská päťka, nazývanej aj Mocná hŕstka. Lena Gencová zahrala jeho orientálne fantázia Islamey,  veľmi náročnú  klavírnu kompozícia, ktorá predstavuje výzvu pre každého klaviristu.

     Jačkari  síce zaspieval iba štyri piesne, ale naznačil bohatstvo a široké rozpätie  chorvátskej ľudovej kultúry.   Členovia súboru  sa  hrdo hlásia k odkazu chorvátskych predkov a súčasne obohacujú slovenskú kultúru – existencia súboru a jeho vysoká úroveň  dosvedčuje , že v podmienkach našich samostatných republík nastala  renesanciu  národnostných menšín (slovenskej v Chorvátsku a chorvátskej na Slovensku) .   Druhým pólom koncertu  vynikajúca chorvátska klaviristka svetového mena - Lana Gencová skvelo  interpretovala diela skladateľov zo zlatého fondu svetovej hudobnej  kultúry .  Publikum rovnako pozorne sledovalo ľudové melódie ako diela  svetoznámych  skladateľov - interpretov odmenilo dlhotrvajúcim potleskom.   Koncert priateľstva naplnil základnú ideu –   slovensko-chorvátska spriaznenosť   a prepojenie  kultúr našich národov pretrváva, čo je zárukou že   aj v Európskej únii sa budeme  vzájomne obohacovať.  

     Program so šarmom  a  na profesionálnej úrovni moderovala Mgr. Silvia Ivanidesová, absolventka kroatistiky,  doktorandka z  Filozofickej fakulte UK.  Sústredený záujem, ale aj živé reakcie publika, dosvedčovali, že prezentácia práce Jána Jankoviča a Koncert priateľstva bola mimoriadne vydarená akcia.

Text: Juraj Broš

Fotografie: Mojmír Zmija