Aktuality

MUDr. Ladislav Macho, DrSc.,  je významný endokrinológ. Na čele SAV stál v rokoch 1990 – 1992. V celej svojej pracovnej kariére ani raz nezmenil zamestnávateľa – aj v krízových časoch zostal verný Slovenskej akadémii vied a jej Ústavu experimentálnej endokrinológie. Ako bývalý predseda akadémie s nami hodnotil uplynulé roky.

SAV oslavuje 60. výročie od svojho vzniku. Čo sa podľa Vás zmenilo za to nie krátke obdobie? Kam sa SAV posunula?

L. M.:  V prvých rokoch po založení SAV  jej pracoviská zápasili s dnes už nepredstaviteľnými priestorovými problémami, so získavaním prístrojového vybavenia pre vedecko-výskumnú prácu – najmä s vtedy modernými prístrojmi z dovozu z priemyselne krajín pre nedostatok devíz a na vybrané prístroje bolo uložené embargo – zákaz vývozu (napr. prístroje na radiodetekciu, výkonné ultracentrifúgy). Problémy boli aj s prístupom k novým vedeckým poznatkom,  pretože z politicko ideologických dôvodov bol zakázaný dovoz vybranej vedeckej literatúry (napr. Nature, Science  a pod.). Napriek tomu sa vďaka usilovnosti,  invencii a vytrvalosti mladých pre vedu zapálených pracovníkov SAV darilo budovať po metodickej a prístrojovej stránke pracoviská akadémie orientované na riešenie aktuálnych problémov  v jednotlivých vedných odboroch. Získavaním pôvodnych vedeckých výsledkov sa postupne začali presadzovať práce našich výskumníkov aj vo významných vedeckých časopisoch v zahraničí, hoci zaslanie publikácie na uverejnenie v zahraničí muselo prejsť schválením zvlaštneho útvaru na pracoviskách SAV. Prekonávaním týchto ťažkostí v totalitnom režime a uvoľnením po hlbokých politicko-spoločenských zmenách v posledných dvadsiatich  rokoch sa SAV na základe výsledkov výskumu stala významnou,  medzinárodne uznávanou, vedecko-výskumnou inštitúciou so široko rozvinutou medzinárodnou spoluprácou.  Pracovníci ústavov sa uspešne presadzovali za členov riešiteľských tímov dôležitých projektov medzinárodnej spolupráce s kolektívami z významných zahraničných univerzít a pracovísk vedecko-výskumných organizácií ako CNRS,  INSERM, NIH a pod. Okrem toho sa vedeckí pracovníci a pracovníčky úspešne presadili aj v súťaži o grantovú podporu v Rámcových programoch EK, v  NATO, COST, UNESCO, CERN, PHARE a ďalších.  Viaceré pracoviská   SAV získali v posledných rokoch na základe  originálnych projektov štatút Centra excelentného výskumu priznaného Komisiou Europskej únie. Významným medzinárodným uznaním SAV je skutočnosť, že SAV sa stala členom medzinárodných vedeckých inštitúcii ako ALLEA,  ICSU,  IAP, EASAC a ďalších.

Ako si spomínate na obdobie svojho pôsobenia vo vedení SAV?

L. M.:  Do vedenia SAV  som nastupoval  v januári 1990  ako prvý  Radou vedcov ( dnešný snem )  demokraticky volený predseda  SAV. Po zmene totalitného režimu  pred vedením SAV  stálo niekoľko závažných úloh v prestavbe organizácie vedeckého výskumu a štruktúry organizácii v SAV. Ako sa skoro ukázalo jednou z najviac vyčerpávajúcich aktivít bol neustály boj za zachovanie SAV. Z rôznych politických, akademických a spoločenských organizácií boli vyvýjané  tlaky na zrušenie SAV ako vedecko výskumnej organizácie s jej pracoviskami, čo by znamenalo straty vyspelých vedeckých pracovníkov s ich prípadným odchodom do zahraničia.  Poukazovaním na existenciu niekoľko desiatok akadémii vo svete, ktoré mali tiež výskumné pracoviská sa nám podarilo tieto útoky odraziť a súčasne postavenie SAV dokazuje správnosť našich snáh. Ďalej bolo treba urýchlene prebudovať systém  podpory vedy a výskumu. Po zániku štátneho plánu základého výskumu (v r. 1990) a jeho ideologického zamerania a centrálneho  financovania,   Predsedníctvo SAV  už koncom roku 1990 rozhodlo zaviesť  systém projektového financovania  a zriadiť akademickú grantovú agentúru.  Významné úsilie bolo vynaložené na zmenu štruktúry riadenia pracovísk SAV,  posilneniu demokratických prvkov  v systéme riadenia pracovísk. Závažnou úlohou bolo napravenie krívd spôsobených z politických dôvodov pracovníkom a kolektívom ústavov SAV, najmä v normalizačnom období, umožniť postihnutým pracovníkom návrat na pracoviská SAV.  Z finačných dôvodov sa nám nepodaril zámer  založenia nadácie, ktorá by umožňovala prijať na dlhodobejšie stáže zahraničných skúsených pracovníkov a tým zvýšiť metodickú úroveň našich pracovísk. Podarilo sa však neskôr prijať významných vedeckých pracovníkov na dlhšie stáže na vybraných ústavoch SAV prostredníctvom programu Centra excelentnosti priznanom Komisiou Europskej únie. Zámerom P SAV bola aj príprava nového zákona o postavení, štruktúre a činnosti SAV, zodpovedajúceho novým demokratickým podmienkam. Schválenie vypracovaného zákona o SAV však bolo v politických kruhoch viazané aj na súčasne pripravený nový zákon o vysokých školách, ktorého príprava však narážala na rôzne problémy.

Čo je pre takú inštitúciu dôležité, aby fungovala bez väčších problémov?

L. M.: Pre úspešné  fungovanie SAV je potrebný neustály vstup mladých, nadaných a pre vedeckú prácu zapálených absolventov vysokých škôl.  Zmenou politických pomerov sa však otvorili cesty pre prácu vo výskume aj na dobre zariadených pracoviskách v zahraničí  a únik mozgov  ohrozuje rast domácich vedecko-výskumných organizácií. Preto treba v SAV tiež zabezpečiť dostatok prostriedkov na moderné výkonné laboratórne prístroje, aby sa udržiavala vysoká metodická úroveň riešenia projektov a získavanie originálnych poznatkov. Príkladom takejto modernizácie výskumných pracovísk SAV je zlepšenie ich vybavenie prostredníctvom štrukturálnych fondov. Rovnako treba riešiť aj platové ohodnotenie vedeckých pracovníkov v porovnaní so zahraničím najmä preto, aby sa na naše pracoviská vracali mladí vedeckí pracovníci, ktorí boli na stážových pobytoch na vyspelých pracoviskách v zahraničí. Zvládli tam nové metodické prístupy, získali prehľad o trendoch výskumu vo svete a boli by výrazným posilnením našich ústavov. V neposlednom rade je potrebne neustále vypracovávať aplikácie na získanie grantov najmä z medzinárodných a zahraničných grantových agentúr a tým získavať prostriedky aj na finančne náročné nové metodické postupy vo výskume.

Ako by ste zhrnuli prácu slovenských vedcov, ich výsledky práce? Ktorý z výsledkov slovenskej vedy považujete za prevratný?

L. M.: Po páde totalitného režimu sa zásadne zmenili podmienky výskumnej práce,  tematickej  orientácie výskumu a možnosti uverejňovania výsledkov.  S potešením treba konštatovať,  že pôvodné výsledky výskumu slovenských vedcov sú uverejňované stále vo väčšej miere vo vedeckých medzinárodných časopisoch s vysokým impakt faktorom.  V hodnotení vedeckej produkcie SAV aj nezávislými akreditačnými organizáciami prišli k záveru, že v SAV je skupina tvorivých pracovníkov, ktorých výsledky práce znesú porovnanie so svetovými špičkami v príslušných odboroch. Nakoľko som pracoval v oblasti biologicko-lekárskych vied, necítim sa kompetentný  vyberať prevratné  výsledky z oblasti fyziky, technických alebo spoločenských vied.  Za vynikajúce a originálne výsledky vedeckého výskumu v  SAV so zásadným prínosom do pokladnice vedeckého poznania  treba považovať práce tých pracovníkov, ktorí dosiahli v medzinárodných citačných databázach  až niekoľko tisícové ohlasy.  Na ústavoch SAV, najmä z oblasti fyziky, chemických vied, molekulárnej biológie a lekárskych vied, pracuje viacero pracovníkov, ktorých práce prezentovali originálne poznatky a ktorí boli citovaní viac ako 3 až 4 tisíc krát a ich vedecký prínos bol ocenený aj zvolením za členov zahraničných akadémií a cenami medzinárodných  vedeckých organizácií.  

Spracovala: Michaela Španková