Aktuality

Dr.h.c. prof. Ing. Štefan Luby DrSc., je nielen vynikajúcim vedcom, fyzikom a dlhoročným bývalým  predsedom SAV, ale aj autorom  kníh z vedeckého prostredia a držiteľom mnohých vyznamenaní.  Podľa jeho kolegov má nenapodobniteľný zmysel pre humor. My sme sa spolu s ním rozhodli bilancovať uplynulé roky života Slovenskej akadémie vied v rámci blížiacich sa osláv 60. výročia.

SAV oslavuje 60. výročie od svojho vzniku. Čo sa podľa Vás zmenilo za to nie krátke obdobie? Kam sa SAV posunula?

Š. L.: Prvá, 37-ročná éra extenzívneho rozvoja, vytvorila inštitucionálne a personálne podmienky existencie SAV, vznikla základná infraštruktúra, budovy. Počet pracovníkov sa blížil k siedmym tisícom. SAV riadila štátny plán základného výskumu a vedeckú výchovu na Slovensku. Po roku 1990 došlo k zásadnej zmene koncepcie, kvantita sa transformovala do kvality, počet pracovníkov klesol na polovicu, ale vedecká produkcia sa napriek tomu zvýšila. Po dvanásťročnom období kryštalizácie novej podoby slovenského výskumu bola v roku 2002 schválená triáda zákonov o SAV (na siedmy pokus), o vysokých školách a o vede a technike. Medzičasom vznikli grantové agentúry, SAV našla s univerzitami spoločnú reč o zapojení sa do doktorandského štúdia a stala sa rovnocenným partnerom v Európskom výskumnom priestore. V 6. rámcovom programe EÚ získala SAV vyše sto projektov. Akadémia pomohla vstupu Slovenska do EÚ a vedecká integrácia bola predvojom politickej a ekonomickej integrácie. Dnes nadobúda SAV modernú prístrojovú a výpočtovú techniku zo štrukturálnych fondov EÚ a stojí pred úlohou prispôsobiť sa vyvíjajúcej sa situácii, vychádzajúc z princípov zakotvených v zákone z roku 2002, ktoré sa osvedčili.

Ako si spomínate na obdobie svojho pôsobenia vo vedení SAV?

Š. L.: Bolo to obdobie poznamenané pretrvávajúcim napätím medzi zložkami vedecko-výskumnej základne, nekoncepčnými zmenami v Agentúre na podporu výskumu a vývoja, snahou o zázračné riešenia situácie v našom výskume legislatívnymi aktivitami, ktorých príťažlivosť spočíva v tom, že takmer nič nestoja, ale takmer nič neriešia. SAV sa v kritických momentoch dokázala vnútorne zomknúť, spolupráca predsedníctva a snemu bola dobrá, ukázalo sa to napr. pri obhajobe rozpočtovej kapitoly SAV v roku 2004. Napätie povolilo v rokoch 2005 – 2009, keď HDP Slovenska rástol o 5 až 10 % ročne, sumárne o 36,5 %. Škoda, že sa vtedy nepodarilo prijať trvalejšie politické garancie financovania vedy. Potom vypukla kríza, ktorá trvá dodnes. Spätne hodnotím to obdobie ako ťažké a spolupracovníkov som neraz nabádal, aby nezanedbali lekársku prevenciu.

Čo je pre takú inštitúciu dôležité, aby fungovala bez väčších problémov?

Š. L.: Treba sa usilovať o konštruktívnu spoluprácu v domácom priestore, nenarušiť solidaritu SAV, univerzít a aplikovaného výskumu a rešpektovať ich špecifiká. SAV musí ďalej úspešne súťažiť v medzinárodnom priestore, zabezpečiť svoju participáciu v programe Horizont 2020 i v inovačnom procese Slovenska. Vedecká produktivita má svoje rezervy, čo súvisí aj so slabým financovaním výskumu z domácich zdrojov. Treba konštruktívne, ale politicky zdržanlivo komunikovať s celým slovenským politickým spektrom a využívať vládnu aj parlamentnú pôdu.

Ako by ste zhrnuli prácu slovenských vedcov, ich výsledky práce? Ktorý z výsledkov slovenskej vedy považujete za prevratný?

Š. L.: Špičkové vedecké tímy SAV sú na internetovej stránke Akadémie a sú pre nás povzbudením a vzorom. Z historického pohľadu vyberám teraz z I. oddelenia vied vedeckú školu kovových skiel Pavla Duhaja vo Fyzikálnom ústave SAV, ktorú ďalej rozvíja Peter Švec a kol. Technológia amorfných pások na úrovni porovnateľnej s USA, SRN a Japonskom vytvorila podmienky na výskum a aplikácie v širokom medzinárodnom meradle a P. Duhaj musel byť bol napriek svojej politickej diskriminácii vyznamenaný na štátnej úrovni.

V II. oddelení vyzdvihujem výskum stresu v Ústave experimentálnej endokrinológie SAV, ktorý vyústil do získania prvého Centra excelentnosti EÚ na Slovensku. Práce protagonistov Milana Vigaša, Daniely Ježovej a Richarda Kvetňanského získali 8000 vzájomne nezávislých ohlasov. Poznatky o hormónoch aldosterón a oxytocín sú zrozumiteľné verejnosti a významné pre zdravie ľudí.

V III. oddelení vied vyberám úspechy slovenskej archeológie a Archeologického ústavu SAV v Nitre a ako pars pro toto objav nového veľkomoravského mocenského centra v Bojnej. Z dôkladného preskúmania Karolom Pietom a spolupracovníkmi okrem iného vyplynulo, že kresťanstvo bolo na našom území už pred misiou Cyrila a Metoda.

Spracovala: Michaela Španková, SAV