Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ladislav  Čavojský pri prejave

Krst poslednej časti trilógie o divadle

26. 1. 2013 | videné 621-krát

„Sypem sušené huby na túto zelenú knižku s vinšom: Aj keby nebodaj huby autorov vyschli, ich články nech sú stále svieže,“ vyslovil vždy šťavnato píšuci Ladislav Čavojský nad novou knižnou publikáciou Generačné premeny a podoby slovenského divadla (od 80. rokov 20. storočia po dnešok).

 

Ešte v decembri minulého roka priaznivci divadelného umenia privítali do života v Malom kongresovom centre SAV v Bratislave posledný diel modro-červeno-zelenej trilógie kolektívneho zamýšľania sa nad premenami a podobami slovenského divadla. Ich iniciátorkou, editorkou a spoluautorkou je Dagmar Podmaková  a vydavateľom Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV.

 

Knižné publikácie nadväzovali bezprostredne na seba. Prvá (Podoby a premeny hrdinu v súčasnom divadle) vyšla v roku 2011, druhá (Proces rozvoja divadelnej réžie po roku 1989) koncom leta 2012 a táto tretia na sklonku jesene. Naozaj svieže čítanie v duchu vysloveného priania L. Čavoského, približuje zmeny v slovenskom divadle, prestupovanie divadelného umenia s inými. Na konkrétnych príkladoch charakterizuje nové formy divadla, ale aj divácke očakávania. Zmena kultúrnej paradigmy v politicko-spoločenskej situácii po roku 1989 nepriniesla len novú poetiku, témy, ale aj nové nazeranie na funkciu divadla, spoločnosť. Priniesla aj nové etické problémy. S nimi je úzko spojená aj teória divadla, respektíve  kritika. Ako sa píše v úvode „cieľom mnohých tvorcov už nie je estetický zážitok, ale vyburcovanie diváka z letargie, nezáujmu podieľať sa na ďalších zmenách, ktoré by hodnotový rebríček jedinca a spoločnosti posunuli ďalej“.

 

Jedenástku zeleného autorského kolektívu tvoria: Zuzana Bakošová-Hlavenková, Ladislav Čavojský, Oleg Dlouhý, Dagmar Inštitorisová, Elena Knopová, Nadežda Lindovská, Andrej Maťašík, Miloš Mistrík, Michaela Mojžišová, Dagmar Podmaková a Soňa Šimková. Väčšina z nich má príspevky aj v ostatných dvoch publikáciách. Konferenčné referáty sa pre mnohých z nich stali len základom vydaných príspevkov, opatrených presnými bibliografickými údajmi a odkazmi. Spracovaná  a autorizovaná rozsiahla diskusia provokuje k zamýšľaniu sa nad poslaním a hodnotami divadla aj v 21. storočí.

 

-mag-, foto: Peter Procházka