Aktuality

V predposledný deň roku 2012 odišla spomedzi nás dlhoročná vedecká pracovníčka Ústavu slovenskej literatúry SAV PhDr. Marianna Prídavková-Mináriková, CSc. Pohreb bude v utorok 8. 1. 2013 o 10.00 hod. na Martinskom cintoríne v Bratislave.
 

Ako rodáčka  z Bratislavy (* 18. 9. 1930) maturovala na tunajšom gymnáziu. V štúdiu pokračovala na filozofickej fakulte (slovenčina – ruština), ktorú absolvovala v r. 1953. Už počas štúdia nastúpila ako redaktorka do bývalého Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry (neskôr Tatran). Praktickú editorskú činnosť vzápätí využila pri výskume textologických a štylistických problémov slovenskej prózy literárneho realizmu v Ústave slovenskej literatúry SAV, kam prešla r. 1955.

V jej literárnovednej práci dominoval záujem o dielo Martina Kukučína. Závažný prínos pre jeho literárnohistoricko-textologické  poznanie predstavovala Minárikovej príprava  dvadsaťjedenzväzkového vydania Diela Martina Kukučína vo vydavateľstve Tatran (1957 – 1973). Uplatnila v ňom zásady vedecko- kritického vydania (vrátane publikovania textových variantov). Zároveň bola spoluredaktorkou zborníka Martin Kukučín v kritike a spomienkach (1957). Problematiku Kukučínovho diela paralelne skúmala aj na štylistickej úrovni (Textologické a štylistické problémy Kukučínovho diela, 1972). Kukučínovské bádanie zavŕšila vydaním výberu zo spisovateľových listov (Kukučín zblízka, 1989). Textologicko-štylistickú analytickú pozornosť s neraz prekvapujúcimi zisteniami venovala aj próze ďalších autorov  (S. H. Vajanského, E. M. Šoltésovej a i). Žiaľ, edičný projekt vydania zápisníc slovenského pražského vysokoškolského spolku  Detvan z osemdesiatych až deväťdesiatych rokov 19. storočia, ktorý v druhej polovici päťdesiatych rokov 20. storočia pripravovala v spolupráci s kolegom, sa pre nadmerné obavy niektorých pracovníkov (išlo totiž aj o osobnosť Milana R. Štefánika) nikdy nerealizoval...

Marianna Mináriková dlhé roky sústavne sledovala a recenzovala zahraničnú (predovšetkým poľskú a ruskú) odbornú textologickú literatúru a prostredníctvom recenzií o nej zasvätene informovala domácu literárnu vedu. Bola autorkou desiatok hesiel do Slovníka slovenskej literatúry. Pôsobila aj ako prekladateľka z ruštiny a z poľštiny; nešlo len o odborné preklady, ale o. i. aj o sprístupňovanie beletrie pre deti a mládež, či preklady populárnych detských televíznych seriálov.

V tichosti žila a pracovala, v tichosti aj odišla. Zachovajme si ju vo vďačnej pamäti.

Autor: Gizela Gáfriková, Ústav slovenskej literatúry SAV