Aktuality

Čestnú  plaketu  SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách si 17. decembra 2012 z rúk podpredsedu SAV Ing. Juraja Lapina, DrSc. prevzal RNDr. Stanislav Hlaváč, CSc., riaditeľ Fyzikálneho ústavu SAV. Laudáciu predniesol RNDr. Igor Túnyi, DrSc.

RNDr. Stanislav Hlaváč, CSc., sa narodil 22. júla 1947 v Poličke. Po absolvovaní strednej školy (Žilina 1965) študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor jadrové reakcie indukované neutrónmi. Štúdium ukončil v júni 1970.

Po ukončení štúdia nastúpil v septembri 1970 na Fyzikálny ústav SAV do oddelenia jadrovej fyziky, ktorému ostal – s výnimkou obdobia 2001-2006 – verný až doteraz; postupne prešiel cez študijný pobyt, ašpirantúru zameranú na jadrové reakcie indukované neutrónmi, vedeckého a samostatného vedeckého pracovníka až na pozíciu vedúceho vedeckého pracovníka. V r. 2011 bol Predsedníctvom SAV menovaný (keď mu predtým zhromaždenie Akademickej obce FÚ SAV vyjadrilo vyše 75%-nú dôveru z odovzdaných platných hlasov) riaditeľom FÚ SAV.

Jeho odborné záujmy sa sústreďujú predovšetkým na jadrovofyzikálne experimenty. Pri štúdiu jadrových reakcií pomocou aktivačnej metódy sa venoval vývoju multidetektorového systému na zväzku 14 MeV neutrónov a vyvoju mnohoparametrického systému na zber jadrových údajov. Počas výskumu v oblasti jadrových reakcií s rýchlymi neutrónmi absolvoval v r. 1979 dlhodobý pobyt na Kyjevskej štátnej univerzite. Počas dvoch dlhodobých pobytoch na MPI Heidelberg v r. 1983 a 1985 pokračoval v štúdiu jadrových reakcií indukovaných ťažkými iónmi a zúčastnil sa prvého projektu Darmstadt-Heidelberg Crystal Ball na štúdium stavov s vysokým spinom v ťažkých jadrách a jadrách vzácnych zemín.

Spolu s I. Ribanským a  P. Obložinským vykonal rad náročných meraní emisie diskrétnych gama-kvánt na neutrónovom generátore skonštruovanom na Fyzikálnom ústave SAV pod vedením Š. Bederku v 70. rokoch. Niekoľko rokov úspešne viedol tím rekonštrukcie tohoto zdroja 14 MeV neutrónov tak, aby bol opäť svojimi parametrami na konkurencieschopnej medzinárodnej úrovni. Výsledky experimentálnych prác S. Hlaváča – a rovnako aj potrebné metodické práce – boli publikované v rade článkov v popredných medzinárodných časopisoch a niektroré z nich boli použité na normalizáciu experimentov vykonaných v Los Alamos pri energiách neutrónov do 200 MeV.

Po vypracovaní sa na uznávaného experimentátora hľadal možnosti náročnejších experimentov. V rokoch 1989-2001 počas viacerých dlhodobých pobytoch v zahraničí sa venoval experimentálnemu štúdiu hadrónovej hmoty v extrémnych podmienkach. Patria k nim pobyty na urýchľovači ťažkých iónov GANIL v Caen, na elektrónovom urýchľovači MAMI v Mainzi a na relativistickom urýchľovači v GSI Darmstadt, špičkovom európskom centre jadrovej fyziky – najskôr v rámci projektu TAPS (Two-Arms Photon Spectrometer, neskoršie upgradovaný na Three-Arms Photon Spectrometer) pod vedením R.S. Simona, odkiaľ plynule prešiel do kolaborácie HADES (High Acceptance Di-Electron Spectrometer), kde bol zodpovedný za vývoj a činnosť kalibračného systému pre time-of-flight spectrometer HADESu. V ramci medzinárodnej spolupráce do projektov TAPS a HADES začlenil viacero spolupracovníkov – doktorandov z materskeho FU SAV, ktori sa stali úspešnými členmi týchto spoluprác (napr. D. Žovinec, M. Jurkovič).

Inicioval zapojenie sa Slovenskej republiky do medzinárodného projektu FAIR (dohodnutého na ministerskej úrovni). Na základe svojich výsledkov bol r. 2007 menovaný zástupcom SR v jeho Steering Committee. Dr. Hlaváč bol aj členom Rady Ústavu jadrového dozoru SR.

Okrem tesnej spolupráce s GSI Darmstadt bol hlavným vedeckým riešiteľom a/alebo riešiteľom viacerých kontraktov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) v projektoch ňou koordinovaných. Okrem základného výskumu riešil aj projekty zamerané na detekciu nebezpečných látok (najmä, ale nielen výbušnín) využitím jadrovofyzikálnych metód napr. projekt 6. RP EÚ DIAMINE, ktoré sa stretli s veľkým medzinárodným (aj domácim) ohlasom.

R. 2001 bol menovaný prvým riaditeľom novozaloženej Agentúry na podporu vedy a techniky. Túto agentúru vystaval prakticky “z ničoho na zelenej lúke”, stál pri definovaní základných pravidiel grantového systému a pravidiel na evaluáciu návrhov projektov, bol zodpovedný o. i. za výber podporených projektov a ich financovanie. Zabezpečil personálny a finančný rozvoj Agentúry – rozpočet Agentury počas jeho riadenia vzrástol z 50 na viac ako 700 mil Sk. Tu získal aj prax s riadením rozpočtovej organizácie a úspešne ju viedol do jesene 2005, keď – po schválení nového zákona a premenovaní na Agentúru na podporu vedy a výskumu – bol novým riaditeľom menovaný Prof. Šucha. S. Hlaváč ostal pôsobiť v agentúre ako vedúci oddelenia ešte vyše roka, potom sa vrátil na materské pracovisko.

Dr. Hlaváč preukázal veľké skúsenosti s medzinárodnými kolaboráciami v jadrovej fyzike, s publikovaním vedeckých a technických publikácií a správ z tejto oblasti, s prezentovaním vedeckých a technických tém, s hodnotením vedeckých a technických projektov a s vedením vedeckého, technického a administratívneho personálu.

Web of Knowledge eviduje (od r. 1986) 65 prác S. Hlaváča, a na nich vyše 1450 citácií (vrátane samocitácií). Po “očistení” od samocitácií ich počet klesne asi na 1000 (práce v rámci projektu HADES majú desiatky spoluautorov), čo je výrazne nad slovenskou úrovňou. Medzi prácami sú aj práce z počiatočného (TAPS) obdobia; z nich práca R.S. Simon, ..., S. Hlaváč et al., Z. Phys. A325 (1986), 197 má evidovaných 116 WoK citácií. Najcitovanejšou prácou je B. Krushe, ..., S. Hlaváč et al., Phys. Rev. Letts. 74 (1995), 3736 s 338 citáciami (stav citácií podľa WoK v júli 2012, ich počty zatial “neočistené”)

R. 1989 dostal S. Hlaváč za svoju prácu odmenu SAV (spolu s E. Bětákom a P. Obložinským).

Zdroj: I. oddelenie vied SAV, foto: Juraj Broš