Aktuality

V Univerzitnej knižnici sa uskutočnilo v poradí štvrté stretnutie s vedeckými pracovníkmi Historického ústavu SAV v rámci cyklu Historia magistra… Projekt, ktorý umožňuje širokej verejnosti oboznámiť sa s prácou, výskumom a tvorbou historikov, sa už tradične stretol so záujmom publika. Hosťami jesenného pudujatia pod názvom „Svetlá a tiene stredoveku“ boli historici z Oddelenia najstarších dejín HÚ SAV prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc., PhDr. Martin Štefánik, PhD., Mgr. Peter Bystrický, PhD., Mgr. Žofia Lysá, PhD. a Mgr. Pavol Hudáček, PhD.

V úvode stretnutia odovzdal predseda Slovenskej historickej spoločnosti (SHS) pri SAV  PhDr. Dušan Kováč, DrSc. ceny, ktoré SHS každoročne udeľuje za diela publikované v predchádzajúcom roku. Slávnostný príhovor a informáciu o ocenených knihách predniesol predseda komisie pre výber nominácií na Cenu SHS PhDr. Milan Zemko, CSc., ktorý zdôraznil, že Slovenská historická spoločnosť chápe udelenie cien nielen ako ohodnotenie  kvality ocenených kníh, ale aj ako podnet pre ďalšiu vedeckú a populárno-vedeckú tvorbu našich historikov mladšej a najmladšej generácie. Cenu SHS v kategórii vedecká práca získala publikácia Košická citadela dvojice autoriek Martina Orosová – Henrieta Žažová. Cenu SHS za vedecko-populárne dielo prevzali autori Daniel Hupko, Ivana Janáčková a Jozef Tihányi za knihu Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený kameň 1848 ─ 1948.

Nasledovala prezentácia „stredovekárov“ z Historického ústavu SAV, ktorú uviedol vedúci oddelenia Martin Štefánik. V úvode predstavil jednotlivých členov oddelenia, ktorí svojim výskumom pokrývajú chronologicky celé obdobie stredoveku. Peter Bystrický sa venuje obdobiu neskorej antiky a včasnostredovekým dejinám Slovenska pred príchodom Slovanov. Výsledky svojej práce zhrnul v monografii Sťahovanie národov (454 ─ 568). Nasledujúce obdobie včasnostredovekých dejín od príchodu Slovanov, cez veľkomoravskú dobu až po vznik a počiatky arpádovského Uhorska pokrýva Mgr. Ján Steinhübel PhD. Jeho monografiu Nitrianske Kniežactvo predstavil za neprítomného kolegu Ján Lukačka. Steinhüblovo rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od  sťahovania národov do začiatku 12. storočia je monografiou základného významu. Autor sa venuje dejinám pribinovského a veľkomoravského Nitrianska, ktorého korene siahajú do čias starých Germánov a prvých Slovanov a jeho dejiny presahujú do včasnoarpádovského Uhorska, kde si udržalo postavenie údelného kniežatstva. Monografia je hľadaním na také základné otázky ako: Sú aj Slováci starým historickým národom? Kto a kedy kládol národné, územné a historické základy Slovenska? Nájdeme historické Slovensko?

Najskúsenejší člen oddelnia Ján Lukačka má obrovský záber výskumu v oblasti dejín osídlenia, dejín miest a obcí a predovšetkým formovania šľachty na Slovensku. Je autorom a spoluautorom niekoľko desiatok monografií, syntetických a encyklopedických diel a množstva vedeckých štúdií a článkov. Pri výskume sa zameral na najstaršie vrstvy aristokracie a výsledky dlhoročnej práce zhrnul v monografii Formovanie vyššej šľachty na západnom Slovensku. Bádanie zameriava na veľmožský rod Hont-Poznanovcov. Predkovia rodu Hont a Poznan sa aktívne zúčastnili na budovaní uhorského štátu, keď v roku 997 pomohli vojvodovi Štefanovi, neskoršiemu prvému uhorskému kráľovi, v zápase o nástupníctvo po veľkokniežaťovi Gejzovi. Prislušníci oboch rodov zastávali významné dvorské a župné funkcie a vlastnili popri pôvodných rodových majetkoch aj rozsiahle donačné majetky od prvých uhorských kráľov. Je príznačné, že až do 13. storočia dostávali mnohí príslušníci staroslovanské rodové mená. Výnimočnosť rodu Hont-Poznanovcov spočíva v ich slovanskom pôvode, v pozemkovej držbe ešte z čias pred vybudovaním uhorskej štátnosti. Dokazuje tiež úlohu, ktorú slovanské etnikum a jeho vedúce zložky zohrali v období 10. až 13. storočia.

Martin Štefánik sa vo svojom výskume venuje obdobiu vrcholného a neskorého stredoveku, pričom sa špecializuje najmä na problematiku uhorského diaľkového obchodu, s osobitným zameraním na stredomorský priestor, dejiny baníctva a obchodu s kovmi, či v neposlednom rade dejiny banských miest na Slovensku. Jeho monografia Obchodná vojna kráľa Žigmunda proti Benátkam získala cenu mladých vedeckých pracovníkov SAV (2005). Martin Śtefánik má nosný autorský aj editorský podiel na projekte APVV-0166-07, v rámci ktorého boli vydané monografie Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie a Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Rozsiahla vyše 600-stranová monografia je výsledkom spolupráce dvoch desiatok autorov spomedzi historikov a archivárov pod vedením dvojice Lukačka – Štefánik z Oddelenia najstarších dejín Historického ústavu SAV v Bratislave. Prehľadným spôsobom nielen prezentuje doterajšie poznatky, ale prináša aj množstvo informácií z najnovších výskumov o 47 lokalitách na území Slovenska, ktoré boli vybraté na základe súboru kritérií mestskosti v stredoveku. Každé heslo Lexikonu (mesto) pozostáva z pevnej štruktúry rozdelenej do 11 podkapitol. Používateľ v nich nájde informácie týkajúce sa nielen názvu mesta, obsahu jeho privilégií, vývoja jeho územia a zástavby, ale aj charakteristiky demografického či etnického vývoja ako aj hospodárske či cirkevné dejiny. Predkladané dielo dopĺňa rozsiahly vedecký aparát (celá publikácia obsahuje spolu 7058 poznámok s niekoľkými desiatkami tisíc odkazov na pramene a literatúru), čím predstavuje originálny vydavateľský počin nielen v rámci slovenskej, ale aj stredoeurópskej medievistiky.

            Vedúci oddelenia tiež v závere predstavil výskumné zameranie a výsledky práce kolegýň Mgr. Miriam Hlavačkovej, PhD. a PhDr. Daniely Dvořákovej CSc. vycestovaných na výskumnom pobyte v zahraničí. Miriam Hlavačková sa zaoberá dejinami stredovekej kultúry a vzdelanosti, ako aj cirkevnými dejinami vo vrcholnom stredoveku a výsledky práce pretavila do monografie Kapitula pri Dóme sv. Martina – intelektuálne centrum Bratislavy v 15. storočí. Daniela Dvořáková je širšej verejnosti známa vďaka atraktívnym monografiám: Rytier a jeho kráľ, Kôň a človek v stredoveku, Spomineky Heleny Kottannerovej (Dvořáková – Papsonová), Ulrich Richental. Kostnická kronika (Papsonová – Šmahel – Dvořáková), ktoré zožali ohlas v laickej i odbornej verejnosti. Najmä monografia Rytier a jeho kráľ, ktorá získala v roku 2003 cenu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru je v slovenských pomeroch priekopníckou sondou do života stredovekého šľachtica – jeho mentality, kultúry úrovne vzdelania, bývania, stravovania, voľného času atď.

Záver patril najmladším členom oddelenia. Obdobie 13. storočia najme spoločenské zmeny s dôrazom na vznik miest na príklade Bratislavy priblížila Žofia Lysá. Pavol Hudáček predstavil publiku také atraktíve výskumné témy ako historická ekológia či gender studies.

 
Aktuálne vás Historický ústav SAV spoločne s Univerzitnou knižnicou srdečne pozývajú

na podujatie organizované v rámci Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2012. Dňa 5. novembra 2012 o 16.00 hod.  sa uskutoční v seminárnej miestnosti na Klariskej č. 5 stretnutie s čerstvou nositeľkou ceny E. E. Kischa Katarínou Hradskou na tému "Gizi Fleischmannová. Návrat nežiadúci" a  Jozefom Leikertom o veľkej téme slovenskej literatúry - "Kontroverzný Ladislav Mňačko".