Aktuality

Významným výsledkom medzinárodnej spolupráce slovenských dialektológov v rámci projektu Slovanský jazykový atlas je vydanie zväzku s tematikou Poľnohospodárstvo. Vo štvrtok 18. októbra ho v Malom kongresovom centre vydavateľstva VEDA prezentovala slovenská pracovná skupina dialektológov pri Medzinárodnom komitéte slavistov – prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc., prom. Fil. Adriana Ferenčíková, CSc., vedecká redaktorka zväzku, PhDr. Ľubor Králik, CSc., a Mgr. Martin Chochol, PhD.

Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV je účasťou na tomto projekte jediným pracoviskom na Slovensku, ktoré svoj výskum koordinuje so všetkými slovanskými krajinami: Bieloruskom, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskom, Českou republikou, Chorvátskom, Macedónskom, Nemeckom, Poľskom, Ruskou federáciou, Slovinskom, Srbskom a Čiernou Horou, Ukrajinou a Nemeckom, na území ktorého žijú nositelia hornolužickosrbských a dolnolužickosrbských nárečí. Vydávanie jednotlivých zväzkov Slovanského jazykového atlasu je naplnením zámeru opísať prirodzené formy národných jazykov poznatkami z 853 výskumných lokalít od Jadranského mora po Ural tak, aby opis odrážal aj vnútornú diferenciáciu národných nárečových areálov. Do projektu sa zahrnuli aj slovanské lokality, administratívne začlenené do štátnych útvarov s majoritným neslovanským obyvateľstvom: celý areál slovinských nárečí aj s menšinovým obyvateľstvom na území Talianska, chorvátske nárečia aj s menšinovým obyvateľstvom na území Rakúska, nárečia Bosny a Hercegoviny, srbské a čiernohorské nárečia, macedónske nárečia aj s menšinovým obyvateľstvom na území Albánska a Grécka, bulharské nárečia aj s menšinovým obyvateľstvom na území Grécka a Turecka, české a moravské nárečia, slovenské nárečia, z toho 3 lokality slovenských nárečí sú na území Maďarska, lužickosrbské nárečia a poľské nárečia, východoslovanskú jazykovú skupinu tvoria lokality bieloruských nárečí, ukrajinských nárečí aj s menšinovým obyvateľstvom na území Rumunska a Moldavska, lokality ruských nárečí aj s menšinovým obyvateľstvom na území Litvy, Lotyšska a Estónska. V každej z 853 lokalít sa spracúva 3454 skúmaných javov z oblasti hláskoslovia, tvaroslovia, lexiky, tvorenia slov, sémantiky, prozódie a syntaxe.  Získaný terénny materiál sa kartograficky spracúva a interpretuje v dvoch sériách Slovanského jazykového atlasu: hláskoslovno-gramatickej a lexikálno-slovotvornej.

Zväzok, ktorý s tematikou Poľnohospodárstvo prezentovala slovenská národná komisia, obsahuje 106 máp, na ktorých sa spracúvajú a komentujú názvy úžitkových rastlín, poľnohospodárskych drevín, ich plodín, sledujú sa motivačné činitele názvov, kolonizačné faktory, ovplyvňujúce pomenovania plodín. Slovenským dialektológom patrí aj prvenstvo v počítačovej podpore spracovania materiálov Slovanského jazykového atlasu v tom, že vypracovali program automatizovaného kartografovania skúmaných javov využitím digitálnych mapových matríc a finalizovaním grafickej sústavy fontov.

Zmysel takého rozsiahleho projektu, akým je Slovanský jazykový atlas, nie je len v interpretácii jazykového materiálu všetkých nárečí slovanských jazykov. Syntetizujúci pohľad na priestorové spracovanie prirodzených podôb jazyka a komentár k týmto javom nadobúdajú interdisciplinárnu povahu, pretože sú svedectvom kontaktov kultúr, jazykov a ich vzájomných vplyvov. Okrem jazykovedy sa tak Slovanský jazykový atlas stáva zdrojom poznatkov ďalších slavistických odborov: histórie, etnológie, kulturológie a poznatky z neho siahajú až po hranice fenomenológie jazyka.

autor: Pavol Žigo, foto: Juraj Broš, SAV