Aktuality

Medzinárodný vedecký tím, ktorého členmi boli aj pracovníci Botanického ústavu SAV Dominik Roman Letz a Karol Marhold, pod vedením Univerzity v Grenobli a Švajčiarskeho federálneho inštitútu pre výskum lesa, snehu a krajiny (WSL) prvýkrát preukázal, že vysoká druhová rozmanitosť alpínskych rastlín nemusí nevyhnutne ísť ruka v ruke s vysokou genetickou rozmanitosťou jednotlivých druhov.

Toto zistenie naznačuje, že do budúcnosti treba nájsť nové stratégie na ochranu biodiverzity v alpínskych regiónoch. Výsledky štúdie boli publikované v časopise Ecology Letters (Ecology Letters, (2012) 15: 1439–1448; online verzia – http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/ele.12004/full; IF = 17,557).

V pojme biodiverzita treba rozlišovať tri úrovne: ekosystémová, druhová a genetická diverzita jednotlivých druhov. Predchádzajúce teórie predpokladali, že tieto tri úrovne sú vo vzájomnej zhode. Okrem iného aj preto, že sú podmienené tými istými procesmi. Podľa tohto tvrdenia by regióny s vysokou ekosystémovou diverzitou mali byť bohatšie na druhy a tieto druhy by sa mali vyznačovať vysokou genetickou diverzitou. Genetická diverzita je práve tak dôležitá ako druhová diverzita, pretože práve ona určuje adaptabilitu druhov v podmienkach meniaceho sa prostredia. Ak v dôsledku klimatických zmien dochádza k zmene prevládajúcich environmentálnych podmienok v Alpách, potom adaptačná schopnosť alpínskych rastlín bude kľúčová z hľadiska dlhodobého zachovania druhovej diverzity.

Medzinárodný tím vedeckých pracovníkov pod vedením Univerzity v Grenobli a Švajčiarskeho federálneho inštitútu pre výskum lesa, snehu a krajiny (WSL) v rámci riešenia projektu 6. rámcového programu EÚ INTRABIODIV objavil, že vysoká druhová diverzita nemusí nevyhnutne korešpondovať s vysokou genetickou diverzitou. Výskumníci študovali spôsoby rozšírenia 893 vysokohorských rastlín v Alpách. Po získaní genetických profilov vybraných 27 druhov metódou AFLP zistili, že územia s vysokou druhovou rozmanitosťou sa nezhodujú s územiami s vysokou genetickou diverzitou. Vedcom sa podarilo zistiť aj príčinu tohto javu. U alpínskych rastlín druhovú diverzitu ovplyvňujú lokálne podmienky prostredia, zatiaľ čo genetickú diverzitu určujú procesy, ktoré vedú k rekolonizácii uvoľnených plôch po roztopení ľadu po skončení posledného glaciálu. Navyše, paralelný výskum zrealizovaný v Karpatoch ukazuje, že tento fenomén sa netýka len Álp.

Tieto objavy sú mimoriadne dôležité pre ďalšiu starostlivosť o zachovanie biodiverzity v Alpách. Dnešné chránené územia sú prevažne na miestach, kde sa vyskytujú zriedkavé druhy a kde diverzita ekosystémov a tým aj počet druhov dosahujú vysokú úroveň. Avšak to ešte negarantuje dostatočnú ochranu alpínskych rastlín z dlhodobého hľadiska, pretože zachovanie ich genetickej diverzity súčasné chránené územia dostatočne nezabezpečujú. V budúcnosti bude potrebné, aby sa už existujúci systém chránených území doplnil o územia s vysokou genetickou diverzitou druhov. Okrem toho, nové a už existujúce chránené územia by mali byť efektívnejšie prepojené, aby sa tak zabezpečila dostatočná výmena jedincov a ich génov medzi rôznymi populáciami vysokohorských rastlín a aby sa genetická diverzita udržala aj z dlhodobého hľadiska.

text: Anna Guttová, Botanický ústav SAV

Citácia štúdie:

Taberlet P., Zimmermann N.E., English T., Tribsch A., Holderegger R., Alvarez N., Niklfeld H., Coldea G., Mirek Z., Moilanen A., Ahlmer W., Ajmone-Marsan P., Bona E., Bovio M., Choler P, Cieślak E., Colli L., Cristea V., Dalmas J.-P., Frajman B., Garraud L., Gaudeul M., Gielly L., Gutermann W., Jogan N., Kagalo A.A., Korbecka G., Küpfer P., Lequette B., Letz D.R., Manel S., Mansion G., Marhold K., Martini F., Negrini R., Niño F., Paun O., Pellecchia M., Perico G., Piękoś-Mirkowa H., Prosser F., Puşcaş M., Ronikier M., Scheuerer M., Schneeweiss G.M., Schönswetter .P, Schratt-Ehrendorfer L., Schüpfer F., Selvaggi A., Steinmann K., Thiel-Egenter C., Van Loo M., Winkler M., Wohlgemuth T., Wraber T., Gugerli F. & IntraBioDiv Consortium, 2012: Genetic diversity in widespread species is not congruent with species richness in alpine plant communities. Ecology Letters, 15: 1439–1448.