Aktuality

V utorok 2. októbra 2012 sa v Ústave slovenskej literatúry SAV konal vedecký seminár venovaný pamiatke a vedeckému odkazu PhDr. Zlatka Klátika. Podujatie bolo deviatym pokračovaním cyklu Pamäť literárnej vedy, ktoré Ústav slovenskej literatúry SAV organizuje od roku 2007, s cieľom pripomenúť si osobnosti slovenskej literárnej vedy, ktorých život a dielo boli spojené so Slovenskou akadémiou vied, a to nie iba v žánri spomienok, ale aj s ohľadom na aktuálny stav výskumných tém, ktorým sa jednotliví bádatelia venovali.

 Seminár pri príležitosti nedožitého 90. výročia narodenia Zlatka Klátika (1922 – 1990), literárneho vedca, kritika, prekladateľa a publicistu, sa zameral na recepciu detskej literatúry. Jeho hlavná organizátorka Timotea Vráblová oslovila odborníkov z tejto oblasti zo Slovenska i zo zahraničia, pretože práve detská literatúra predstavovala jednu z dominantných výskumných tém Zlatka Klátika.

 Ondrej Sliacky (Pedagogická fakulta UK Bratislava) v príspevku Predzvesť historického výskumu dejín slovenskej literatúry pre deti a mládež ukázal na ideologické obmedzenia a deformácie, ktoré sú prítomné v Klátikových prácach z päťdesiatych rokov 20. storočia a jeho postupný prechod od ideologizovania k oceňovaniu estetickej funkcie. Zuzana Stanislavová (FF PU Prešov) sledovala autorské pôsobenie Zlatka Klátika na stránkach celoštátneho československého časopisu pre detskú literatúru Zlatý máj. Radoslav Rusňák (FF PU Prešov) priblížil, ako Zlatko Klátik vnímal pojem svetová literatúra pre deti a mládež.  Gabriela Magalová (UKF Nitra) sa sústredila na Klátikovu interpretáciu tvorby J. C. Hronského. O zvieracích rozprávkach J. C. Hronského v podaní Zlatka Klátika hovorila Timotea Vráblová (ÚSlL SAV Bratislava). Jarmila Hodoličová (Univerzita Nový Sad) priblížila pôsobenie Zlatka Klátika v slovenskom vojvodinskom literárnom kontexte v referáte Juhoslovanský osud a juhoslovanské motívy v tvorbe pre deti Zlatka Klátika.

Seminár ukázal, že ľudský aj vedecký portrét Zlatka Klátika je dnes už iba čiastkový a torzovitý, že viaceré fakty sú neznáme, a že v každom prípade bude prínosné nanovo sa pristaviť aj pri jeho prácach z oblasti výskumu literárnych žánrov (cestopisy) a slovensko-slovanských literárnych vzťahov (Ján Kollár a chorvátski romantici, štúrovci a Juhoslovania  a pod.).  
          

Zlatko Klátik  (1922 – 1990)

Spisovateľ pre deti a mládež, literárny vedec, kritik, historik, prekladateľ a publicista Zlatko Klátik sa narodil 24. 1 . 1922 v Starej Pazove, v slovenskom dolnozemskom prostredí, kde vyrastal v učiteľskej rodine. Jeho otec Ferdinand Ferdo Klátik bol nielen učiteľ, ale aj zostavovateľ čítaniek a redaktor detského časopisu Zornička, a práve po ňom zdedil Zlatko Klátik lásku k literatúre i k učiteľskému povolaniu. Zlatko Klátik študoval na gymnáziu v Novom Sade a Vukovare, na učiteľskom ústave v Sombore, na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade, diaľkovo na filozofických fakultách univerzít v Belehrade a Bratislave. Počas vojny vyučoval na menšinových školách, bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci. Od roku 1949 až do svojej smrti v roku 1990 žil na Slovensku. Najprv pôsobil na gymnáziu v Topoľčanoch, neskôr pracoval v Československom zväze mládeže ako redaktor časopisov Práca pionierov a Pionierske noviny. Doktorát z filozofie získal v roku 1952 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Literatúre pre mládež sa venoval najprv ako autor a neskôr ako jej kritik, na základe čoho sa stal referentom pre detskú literatúru v rámci Zväzu slovenských spisovateľov. V roku 1960 sa stal pracovníkom SAV – jeho pracoviskami boli Československo-sovietsky inštitút, Ústav svetovej literatúry a jazykov a v rokoch 1973 – 1987 Literárnovedný ústav SAV.

 Zlatko Klátik patrí nepochybne k zakladajúcim predstaviteľom kritiky tvorby pre deti na Slovensku. Spolu s R. Moricom, J. Poliakom, L. Kyseľovou sa usiloval propagovať a rozvíjať detskú literatúru a teoreticky ju definovať a rozvíjať. Je autorom viacerých knižných monografií venovaných autorom detskej literatúry: Fraňo Kráľ – zakladateľ slovenskej socialistickej literatúry pre mládež (1953); Ľudmila Podjavorinská a detská literatúra (1955); Poetka detstva a bolesti, život a dielo M. Rázusovej-Martákovej (1957), Ondrejovov mýtus o slobode (1969). Rozprávky H. Ch. Andersena analyzoval v práci Veľký rozprávkar (1962), tvorbu J. C. Hronského v monografii Krajina plná detstva (1971). Svoje literárnohistorické a kritické pohľady na literatúru pre deti a mládež zhrnul v knihe Slovo, kľúč k detstvu (1975). , Až v roku 1978 vyšla už skôr pripravená kniha Svetová literatúra pre mládež. Okrem detskej literatúry sa Zlatko Klátik systematicky venoval literárnej komparatistike a slovensko-juhoslovanským vzťahom. Túto oblasť zastupujú jeho práce Štúrovci a Juhoslovania (1965),  Slovenská a juhoslovanská literatúra (1985), Slovenský a slovanský romantizmus (1977). Vývin slovenskej cestopisnej literatúry spracoval v monografii Vývin slovenského cestopisu (1968). Ako editor zostavil viacero čítaniek, pripravil učebnice literárnej výchovy a pod.

zdroj: Ústav slovenskej literatúry