Aktuality

Hlavné mesto Číny Peking  sa v dňoch 20.-31. augusta  stalo svetovým hlavným mestom profesionálnych astronómov. Konalo sa tam totiž XXVIII. valné zhromaždenie Medzinárodnej astronomickej únie (IAU). 

Zastúpenie medzi zúčastnenými astronómami z takmer 80 štátov sveta malo aj Slovensko. V rámci medziakademickej spolupráce čínska strana prijala na dvojtýždňový pobyt dvoch pracovníkov Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici: RNDr. Ladislava Hrica, CSc. a RNDr. Augustína Skopala, DrSc. Do Pekingu cestovali aj mladší astronómovia Mgr. Emil Kundra, PhD., Mgr. Matej Sekeráš, PhD. a Mgr. Zuzana Cariková, študentka doktorandského štúdia.

Po návrate sme požiadali o rozhovor dr. Ladislava Hrica.

Pán doktor, oboznámte nás najprv s poslaním Medzinárodnej astronomickej únie.

Medzinárodná astronomická únia (IAU) je združením profesionálnych astronómov z celého sveta. Bola založená v roku 1919 a jej poslaním je podporovať astronómiu a zabezpečovať jej rozvoj cestou medzinárodnej spolupráce. V súčasnosti má 9 898 individuálnych členov z 90 krajín (z toho 38 zo Slovenska). Z tohto počtu je 70 krajín (medzi nimi aj Slovensko) národnými členmi únie. Sídlo sekretariátu IAU je v Paríži. IAU spolupracuje s viacerými celosvetovými vedeckými organizáciami. Najintenzívnejšie sa IAU angažuje vo finančnej podpore pri organizovaní medzinárodných vedeckých sympózií (býva ich 9 ročne) a podporou pobytov mladých astronómov na špičkových vedeckých pracoviskách v zahraničí. Po odbornej stránke je práca IAU zadelená do 12 vedeckých divízií, 40 špecializovaných komisií a 71 pracovných skupín. Valné zhromaždenie IAU sa koná raz za tri roky. V roku 2006 bolo známe valné zhromaždenie IAU v Prahe, kde sa hlasovalo aj o štatúte Pluta. Slnečná sústava po tomto zasadnutí mala zrazu o jednu planétu menej. Z toho vidieť, že výstupy z valných zhromaždení IAU môžu mať dôsledky pre celý Vesmír.

Vy ste už boli niekoľkokrát v Pekingu, okrem iného aj ako vedúci slovenskej výpravy mladých na Medzinárodnej olympiáde z astronómie a astrofyziky 2010...

 Ja som odchádzal do Pekingu už štvrtýkrát, preto som myslel, že ma tam už nič nemôže prekvapiť. Vývoj v ňom je však neobyčajne rýchly, stáva sa veľmi uprataným mestom, pribúdajú otvorené priestory, búrajú sa staré budovy, ubúdajú klasické bicykle a nahrádzajú ich elektromopedy, elektromotorky a elektrotrojkolky a, samozrejme, aj drahé autá európskych značiek.

Po prvý raz som však cestoval na valné zhromaždenie, takže som si predstavoval, kde sa môže pomestiť 3 000 účastníkov takej obrovskej akcie, či v Pekingu vôbec budú vôbec vhodné priestory. A tu mi Čína pripravila ďalšie prekvapenie. Zhromaždenie astronómov z celého sveta sa konalo v Národnom konferenčnom centre. Je to tak obrovská budova, že súčasne s naším zhromaždením sa tam súbežne prebiehali asi štyri medzinárodné akcie podobného rozsahu. Centrum je prakticky súčasťou olympijského areálu a nachádza sa blízko Olympijského štadiónu – „Vtáčieho hniezda“.

Okrem valného zhromaždenia sme sa zúčastnili hlavne na IAU Sympóziu 290, ktoré bolo venované kompaktným hviezdam a akrécii hmoty na všetkých škálach. Bol som rád, že som stretol kolegov z Českej republiky Dr. P. Hadravu, prof. J. Palouša, prof. Z. Stuchlíka, no aj prof. Mercedes Richards z USA, ktorá bola vlani hnacou silou pri organizácii IAU Sympózia 282 priamo u nás v Tatranskej Lomnici.

Ako zvládli čínski organizátori a hostitelia takýto nával ľudí?

Oni vedia organizovať veľké podujatia. Dôležitosť tejto akcie potvrdila prítomnosť viceprezidenta ČĽR Si Ťin Pchinga, ktorý počas otváracieho ceremoniálu predniesol veľmi zaujímavý a z astronomického pohľadu veľmi príjemný prejav. Ďalšie slovo patrilo prezidentovi IAU Robertovi Williamsovi, ktorý vyzdvihol jednak čínsku pohostinnosť i vývoj v oblasti výstavby veľkých astronomických zariadení. Zaujímavý kultúrny program pripravili pracovníci Národných astronomických observatórií Číny (NAOC), ktorí nielenže zatancovali tradičné čínske tance, ale pomocou slnečníkov umelecky stvárnili čínsky projekt na výstavbu najväčšieho parabolického rádioteleskopu na svete s priemerom 500 m (projekt FAST).

Aký bol odborný program?

Z odborného hľadiska sa dá poznamenať, že v oblasti astrofyzikálneho výskumu sú stále v kurze kataklizmatické premenné hviezdy vďaka tomu, že sa na nich  odohrávajú procesy akrécie hmoty, podobné tým v centrách galaxií. No a galaxie, kvazary, skrytá tmavá hmota a tmavá energia sú hlavné predmety výskumu súčasných aj plánovaných budúcich pozemských, ale aj kozmických projektov. Žiaľ, Slovensko sa v takýchto projektoch nespomína. Slovenská vlajka sa na rozdiel od českej neobjavovala na prezentovaných obrázkoch, nakoľko u nás sa vede už roky prakticky venuje len minimálna pozornosť a veľké medzinárodné projekty nepotrebujú vyhlásenia, ale predovšetkým tímy odborníkov, ktorí disponujú potrebnými finančnými prostriedkami.

V tomto šere ma však potešilo modré svetlo, ktorým Slovensko zažiarilo na mape Európy v prípade Európskej asociácie pre slnečné ďalekohľady, kde sme priamo zainteresovaní. Práve táto asociácia dáva návrh na výstavbu doteraz najväčšieho slnečného ďalekohľadu s priemerom 4 metre. Bude postavený na Kanárskych ostrovoch – kde inde? Náš Astronomický ústav SAV má práve s týmto pracoviskom najlepšie pracovné kontakty. Slovensko sa ešte objavilo v projekte svet a noc (TWAN), ktorý je zameraný na ochranu nočnej oblohy pred svetelným znečistením. Táto úloha je tiež nosnou odbornou témou Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV, ktorej som predsedom, a ako ukázali niektoré referáty na túto tému, naberá na dôležitosti na celom svete.

Ďakujem za rozhovor.

Text: Katarína Čižmáriková

Foto: Ladislav Hric