Aktuality

     V utorok 26. júna 2012 sa v Ústave slovenskej literatúry SAV konal v rámci cyklu Pamäť literárnej vedy vedecký seminár pri príležitosti nedožitého 90. výročia narodenia Jozefa Minárika a 40. výročia úmrtia Jána Mišianika.

Literárni historici Jozef Minárik a Ján Mišianik za sebou zanechali úctyhodné vedecké dielo, ktoré je dodnes podnecujúce a inšpiratívne, a v mnohých ohľadoch stále východiskové. Obaja bádatelia boli svojho času vedeckými pracovníkmi Ústavu slovenskej literatúry SAV (Doc. Minárik 1953 – 1967; Doc. Mišianik 1950 – 1972) i vysokoškolskými pedagógmi na Univerzite Komenského. Obaja svojou prácou výrazne ovplyvnili podobu literárno-historiografických výkladov dejín slovenskej literatúry, keďže sami – už v roku 1958 – participovali na edičnom  projekte tzv. akademických dejín slovenskej literatúry v rámci zväzku Dejiny staršej slovenskej literatúry (autori Jozef Minárik, Milena Michalcová, Andrej Melicherčík a Ján Mišianik). Pripomenutie ich osobnosti a vedeckého odkazu je preto prirodzeným vzdaním úcty a vďaky ich dnešných nasledovníkov.
Na seminári organizovanom v spolupráci Ústavu slovenskej literatúry SAV a Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského odznelo osem príspevkov literárnych historikov, špecialistov na dejiny staršej slovenskej literatúry, a  klasických filológov, ktoré v širokom zábere reflektovali vedecký i ľudský profil oboch vedcov.

Zuzana Kákošová (FF UK Bratislava) hovorila o Jozefovi Minárikovi ako o učiteľovi a kolegovi. Marta Keruľová (UKF Nitra) priblížila osobnostný esprit Jozefa Minárika v osobných spomienkach i v analýze jeho vedeckej práce. Daniel Škoviera (FF UK Bratislava) upozornil na inšpirácie Jána Mišianika, Jozefa Minárika a Jana Martínka pre  neolatinistický výskum Miloslava Okála. Erika Brtáňová (ÚSlL SAV) sa venovala pohľadom J. Mišianika  do staršej literárnej kultúry. Gizela Gáfriková (ÚSlL SAV) priblížila, aký bol koncept literárneho baroka u oboch autorov. Eva Tkáčiková (FF UCM) sa venovala ich editorskej činnosti pri vydávaní textov staršej slovenskej literatúry. Autorské zastúpenie J. Minárika v časopise Slovenská literatúra skúmala Silvia Lauková (UKF Nitra). Seminár ukončil Miloslav Vojtech (FF UK Bratislava), ktorý zhodnotil vysokoškolské učebnice Jozefa Minárika z hľadiska odborovej didaktiky.
V jednotlivých referátoch i v diskusii sa opakovane hovorilo o dobových ideologických obmedzeniach, osobných limitoch oboch vedcov, avšak s tým, že dielo, ktoré zanechali, je nespochybniteľné, v mnohých ohľadoch má nadčasovú hodnotu a dodnes je výzvou pre ďalšie generácie bádateľov.        

Podujatie poctili svojou prítomnosťou aj syn Doc. Minárika Marian Minárik s dcérou. 

Doc. PhDr. Jozef Minárik, CSc. (7. január 1922, Čertižné – 24. november 2008, Bratislava) – literárny historik, editor a prekladateľ z latinskej stredovekej literatúry. Výskumu staršej slovenskej literatúry sa venoval najskôr v Ústave slovenskej literatúry SAV (1953 – 1967), neskôr pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967 – 1989). Jeho ťažiskovými prácami bolo syntetické literárno-historiografické spracovanie dejín staršej slovenskej literatúry Stredoveká literatúra (1977), Renesančná a humanistická literatúra (1985) a Baroková literatúra (1985). Monograficky spracoval významných predstaviteľov humanizmu a baroka (Š. Pilárik, J. Simonides, T. Masník, D. Krman, J. I. Bajza) a bol editorom viacerých výberov anonymnej poézie a prózy z 9. – 18. storočia (napr. Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva I. – III., 1984, 1985, 1989).

Doc. PhDr. Ján Mišianik, CSc. (11. október 1914 Nižná Šuňava – 15. november 1972 Bratislava) – bibliograf, literárny a kultúrny historik, editor a prekladateľ z poľskej a francúzskej literatúry. Bol pracovník bibliografického oddelenia Univerzitnej knižnice v Bratislave, riaditeľ knižnice SAV, vedúci sekretariátu SAV, vedecký pracovník Literárnovedného ústavu SAV, vysokoškolský pedagóg. Špecializoval sa na výskum dejín slovenskej knižnej kultúry, v rámci ktorého skúmal archívy a knižnice na Slovensku a neskôr aj zahraničí. Redigoval bibliografický mesačník Literárne zvesti, vydal doplnky a opravy k Bibliografii písomníctva slovenského od najstarších čias do roku 1900 od J. V. Riznera. Okrem kolektívnych Dejín staršej slovenskej literatúry (1958) má literárnohistorický charakter aj jeho posmrtne vydaná práca Pohľady do staršej slovenskej literatúry (1974). Jeho materiálovú rozhľadenosť potvrdzovala aj ním zostavená Antológia staršej slovenskej literatúry (1964).   

Text a foto: Dana Hučková