Aktuality

     Akonáhle sa oteplilo, na človeka striehnu komáre, osy, hady, pavúky a – samozrejme - kliešte. O tom, aké nebezpečenstvo môžu znamenať a ako sa máme pred nimi správne chrániť, informovali na stretnutí s novinármi predstavitelia Parazitologického ústavu SAV v Košiciach – riaditeľ doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. a jeho zástupkyňa RNDr. Ingrid Papajová, PhD. Na stretnutie pozvali aj Tibora Porubäna, víťaza olympiády úspešných študentov stredných škôl v oblasti vedy a techniky.

     Názov tlačovky „S kliešťom sa vykývať nedá, možno ho však vytočiť“ prilákal redaktorov všetkých typov médií. Vymyslel ho docent Peťko, skúsený popularizátor vedy, ktorého v posledných týždňoch zaujali rôzne správy o zaručených spôsoboch ako najlepšie odstrániť kliešťa. „Informácie v mnohých médiách sú nepresné alebo dokonca zmätočné, niekto radí vykývať ho, iný točiť doprava či doľava, alebo ho zadusiť olejom, aby odpadol sám.  „Musíme si uvedomiť, že na človeka sa pripíja asi 4 mm veľká samička s výrazne červeným bruškom a potom  vývinové štádium kliešťa, malá čierna nymfa“, uviedol B. Peťko. „Samičku odporúčam nevykývať, lebo hrozí, že ju vylomíme. Istejšie je použiť špeciálne pomôcky na vyberanie kliešťov v tvare klieštikov, háčikov či slučiek. Ak ich nemáme, môžeme použiť pinzetu, napríklad z manikúry, uchytiť kliešťa za hlavičku čo najbližšie pri koži, jeden-dvakrát mierne pootočiť na ktorúkoľvek stranu a potom pomaly zľahka ťahať kolmo von. Kliešť okrem toho, že je zavŕtaný, je hlavičkou na koži aj prilepený cementom, čo je niečo obdobné ako sekundové lepidlo. Pri neodbornom alebo násilnom kývaní, či dokonca pri krúžení na kliešťa priloženým vlhkým vatovým tampónom, kliešťa síce odstránime, no ulomíme jeho ozubený fixačný orgán v tvare dlhej tenkej skoby, či dokonca odtrhneme celú hlavičku, ktorá zostane v koži. Táto technika je však účinná pre malú čiernu nedospelú nymfu. Teda nie je kliešť ako kliešť. Olej nakvapkaný na kliešťa ho dusí, sám sa snaží najprv svojimi slinami odlepiť a tým ešte viac zvyšuje riziko infekcie.  Na dezinfekciu poraneného miesta je najúčinnejšia jódová tinktúra.“

     Letná dovolenková sezóna už klope na dvere a slovenskú verejnosť, ktorá sa chystá vyraziť k Jadranskému moru, občas znepokojujú informácie médií o prípadoch kliešťovej encefalitídy v Chorvátsku. „Chápem obavy turistov, lebo tak ako Slovensko patrí do zóny kliešťovej encefalitídy (zápalu mozgových blán), je na tom rovnako aj severná oblasť Chorvátska pokrytá listnatými lesmi s výskytom kliešťa obyčajného, prenášača tejto vírusovej choroby. Pri Jadranskom pobreží sa nevyskytuje, no v tamojších okolitých lesoch sa môžeme stretnúť s miestnym kliešťom, ktorého meno by sme z angličtiny preložili ako „hnedý psí kliešť“. Na horúcich plážach je však bezpečne, kliešť v kamienkoch ani v piesku neprežije. Pozor si treba dať pri vychádzkach do lesov nad dalmátskym pobrežím, kde by sa mohol vyskytnúť kliešť psí. Je  veľký asi ako samička nášho kliešťa a človek ho na sebe ihneď zbadá, no stáva sa, že si ho prinesie ako neželaný „suvenír“ náš obľúbený psík, ktorý nás na dovolenke sprevádzal,“ vysvetlil popredný slovenský parazitológ. Uviedol,  že počas minuloročného terénneho výskumu našla skupina košických parazitológov kliešťa obyčajného aj pri známych Plitvických jazerách (nakrúcali sa tam filmové indiánske klasiky s Winnetouom).  

     Na svete žije cca 600 druhov kliešťov, z nich sa na Slovensku najčastejšie vyskytuje kliešť obyčajný (Ixodes ricinus).  Nepadá zo stromov, nelieta, neskáče, žije v lesnej hrabanke alebo v tráve pod stromami s krovím. Koncentruje sa tam, kde je najväčší pohyb zvierat i ľudí – na okraji lesa, pri chodníčkoch, v kroviskách. Obávame sa ho kvôli možnosti, že nás nakazí kliešťovou encefalitídou (voči nej sa možno preventívne zaočkovať), alebo lymskou boreliózou (proti nej zatiaľ vakcínu nemáme). Otepľovanie klímy prinieslo zmeny aj vo výskyte kliešťov. „Pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi sa na Slovensku vyskytovali do výšky 800 metrov nad morom. Hranica výskytu sa však posúva čoraz vyššie. Vlani sme našli kliešte už aj v Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci, pri starej ceste pod Štrbským plesom vo Vyšných Hágoch, tento rok na horských prechodoch vo Vyšnej Boci aj Donovaloch.“  Výškový rekord pochádza z roku 2007, kedy parazitológovia našli kliešťa na Veľkom Choči vo výške 1 202 metrov n.m.                         

     Zdravie obyvateľov a ich psov, najmä v mestách, ohrozuje aj toxokaróza, ochorenie spôsobené škrkavkami. O možnostiach a následkoch nakazenia sa okrúhlymi červami žijúcimi v tenkom čreve psov a mačiek informovala RNDr. Ingrid Papajová, PhD. „Škrkavky sa rozmnožujú vajíčkami, z ktorých sa v tele hostiteľa vyvinie larvička a z nej dospelý červ. Svoje škrkavky majú ľudia, ošípané, kone a aj iné zvieratá. Majú ich aj psy a mačky a tie patria do rodu Toxocara  - choroba sa volá toxokaróza. Ochorieť môžu aj ľudia. U psov i mačiek migrujúce larvy poškodzujú pečeň i pľúca, dospelé červy žijú v tenkom čreve a spôsobujú hnačky, niekedy až upchatie čriev. U ľudí chorobu vyvolávajú larvy škrkaviek oboch druhov domových mäsožravcov. Pacient i lekár si ho často zamieňajú s inými chorobami. Typické preň sú kašeľ, chrapot v hrudníku, zväčšenie pečene, zvracanie, hnačky, môže byť postihnutá koža a aj nervová sústava. Lekári by viac mali myslieť na možnosť toxokarózy najmä u detí v mestách i na vidieku a vyšetriť krv, nielen stolicu,“ upozorňuje dr. Papajová. K tomuto záveru ju priviedli výsledky mnohých výskumov najmä na detských pieskoviskách a plôch v okolí obytných domov na sídliskách. Na Slovensku je predovšetkým vo veľkých mestách vysoká hustota domových zvierat, podľa odhadu okolo 500 tisíc len psov. Jeden stredne veľký pes priemerne denne vyprodukuje 0,25 kg trusu (ročne viac ako 90 kg). Venčovísk je v obytných štvrtiach pramálo, navyše mnohí pohodlní majitelia venčia psy rýchlo a čím bližšie k bloku (neraz dokonca v detskom pieskovisku), pričom trus štvornohého miláčika nepozbierajú. Podľa poznatkov košických parazitológov až 70% psieho trusu končí na zelených plochách v blízkosti obytných domov. Len si spomeňte na biele kôpky na trávniku po zime, keď zlezie sneh! V roku 2011 pracovná skupina dr. Papajovej zisťovala stav kontaminácie detských pieskovísk vajíčkami toxokár vo vybraných mestách. Napr. v Košiciach  bolo kontaminovaných 12,5% skúmaných pieskovísk, vo Zvolene 10,5%, v Prešove 10%. „Preto apelujem najmä na predstaviteľov samosprávy, aby vyčlenili viac prostriedkov na budovanie ohradených detských pieskovísk a urýchlili rekonštrukciu existujúcich voľne dostupných,“ hovorí odborníčka. „Aj keby boli všetci majitelia psov stopercentne dôslední a nepustili do pieskoviska svojho štvornohého miláčika, nemožno ustrážiť voľne pobehujúce mačky, ba ani líšky na okraji miest. Preto je z hľadiska hygieny a ochrany verejného zdravia nevyhnutné monitorovať výskyt zárodkov parazitov v prostredí, zbierať, likvidovať a spracovať trus zvierat.“

     Ingrid Papajová  často prednáša aj na stredných školách. Jednu z jej prednášok si vypočul  vtedajší študent Gymnázia sv. Mikuláša v Prešova Tibor Porubän z triedy pani učiteľky Miriam Feretovej. Téma toxokarózy ho oslovila a rozhodol sa jej venovať. So žiackym bádateľským projektom s názvom „Pieskoviská a pôda okresu Prešov ako zdroj pôvodcov larválnej toxokarózy u ľudí“ uspel v postupových domácich kolách biologickej olympiády, ktorú napokon vyhral. V máji tohto roka, už ako študent Gymnázia J. A. Raymana, sa spolu s 454 žiakmi zo 68 krajín zúčastnil na Medzinárodnej  olympiáde projektov trvale udržateľného rozvoja (International Sustainable World Project Olympiad – Energy, Engineering and Enviroment) – I-SWEEEP 2012 v Houstone (USA), na ktorú postúpil z Celoštátnej súťažnej prehliadky bádateľských projektov žiakov stredných škôl – Scientia Pro Futuro 2011, ktorú organizovalo občianske združenie Mladí vedci Slovenska. Jeho účasť podporilo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskum a športu SR.  „Vo svojej práci, ktorú som prezentoval v angličtine, som sa zaoberal vplyvom a účinkom chemických látok, konkrétne chlórového vápna a odpraškov z výroby vápna na vajíčka škrkavky psej v infikovanom truse, aby sme zabránili šíreniu parazitov,“ povedal prešovský stredoškolák, ktorý v kategórii životné prostredie získal zlatú medailu a finančnú odmenu 1000 USD. Jeho školiteľka Ingrid Papajová ocenila jeho húževnatosť a odhodlanosť súťažiť: „ Výsledky? Môžu poslúžiť ako námet pre samosprávu, aby osadila dostatok nádob na trus, v ktorých by s odpraškami z výroby vápna dali po 8 dňoch pôsobenia zničiť zárodky toxokarózy.“

     Docent Peťko s dr. Papajovou a spolupracovníkmi z ich vedeckých oddelení v rámci projektu „Ochrana životného prostredia pred parazitozoonózami pod vplyvom globálnych klimatických a spoločenských zmien“ na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, monitorujú už druhý rok zamorenie krajských miest a rekreačných oblastí kliešťami i škrkavkami. Plánujú prezentáciu konkrétnych aktuálnych poznatkov prednáškami v krajských mestách a na webstránke projektu a požiadať o spoluprácu aj primátorov krajských miest pri ozdravovaní životného prostredia.

Text: Katarína Čižmáriková

Foto: Katarína Čižmáriková a archív T. Porubäna