Aktuality

     Dňa 12. júna sa uskutočnilo pravidelné výjazdové zasadnutie Rady riaditeľov 2. oddelenia vied SAV, už piate  v poradí na Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene.  Na stretnutí vo Zvolene riaditelia prejednávali problematiku transformácie SAV, blížiacej sa akreditácie organizácií a iné aktuálne  témy oddelenia.

     Po porade bola exkurzia na územie chránenej krajinnej oblasti Poľana. Táto tradícia pokračuje už piaty rok a zmyslom je  poznávanie výskumných plôch ÚEL ,  ako aj oblastí Slovenska, do ktorých bežný turista nemá prístup. Sprevádzala nás riaditeľka Správy CHKO Poľana pani Ing. Vladimíra Fabriciusová, PhD  za čo jej patrí veľká vďaka.

      Poľana sa spomína nielen v poézii,  ale   aj v ľudových piesňach nášho Podpoľania.  V súčasnosti patrí do systému významných chránených území . Rozhodnutím byra Medzinárodnej koordinačnej rady programu "Človek a biosféra" bola Chránená krajinná oblasť Poľana zaradená dňa 27. marca 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Zaradila sa medzi 350 území sveta, ktoré poskytujú vedecké poznatky a praktické skúsenosti v harmonickom spojení ochrany prírody týchto oblastí s ich ekonomickým a kultúrnym rozvojom, majú slúžiť dlhodobému výskumu a monitoringu.

      Pohorie vzniklo vulkanickou činnosťou pred 13-15 miliónmi rokov, kedy vznikol stratovulkán (vrstevnatá sopka), z ktorého sa v centrálnej časti zachoval zvyšok krátera (kaldera) s priemerom v smere S-J 6 km a obvodom 20 km. Patrí k najzachovalejším na Slovensku. Po geologickej stránke tvoria masív Poľany prevažne mladotreťohorné vulkanické horniny – andezity, andezitové tufy a tufity. Do východnej časti územia CHKO zasahujú aj kyslé prvohorné horniny Veporských vrchov.Z hydrologického hľadiska sú zvláštnosťou Poľany dva typy siete potokov – dostredivá (centripetálna) na vnútorných svahoch kaldery, ktorú odvodňuje potok Hučava a odstredivá (centrifugálna) na jej vonkajších svahoch.

     Územie patrí medzi najmenej urbanizované chránené územia na Slovensku. Nachádzajú sa tu iba tri osady (Iviny, Snohy a Vrchslatina) s typickým lazníckym osídlením (celkovo asi 400 trvaložijúcich obyvateľov.