Aktuality

11. júna 2012 prevzali Zlaté medaily SAV  pracovníci III.  oddelenia vied - Ladislav Čavojský, CSc., PhDr. Dušan Kováč, DrSc. a  prof. Ing. Milan Šikula, DrSc.

V budove Úradu SAV im ich slávnostne odovzdali podpredseda SAV Ľubomír Falťan, spolu s podpredsedníčkou Vierou Rosovou a členom predsedníctva Miroslavom Morovicsom.

Zlatá medaila SAV Ladislavovi Čavojskému z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV

Ladislav Čavojský, CSc. sa narodil 17. januára 1932 v Trnave. Do Slovenskej akadémie vied nastúpil po skončení vysokej školy roku 1955 a v pracovnom pomere zotrval s menším úväzkom do konca roka 2008. Bol to jeho prvý i posledný  a zároveň  jediný zamestnávateľ, aj keď sa pracoviská premenúvali a reorganizovali. Viackrát ho poverili vedením oddelenia divadla a filmu, neskôr aj samostatného Ústavu divadla a filmu SAV. Po nástupe normalizácie roku 1970 ústav zrušili a samostatnosť získal opäť až po ďalšej demokratizácii spoločnosti už ako Kabinet divadla a filmu SAV (od roku 2010 Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV). Na čele vedeckej rady tohto pracoviska pôsobil osemnásť rokov (do roku 2008) ako vedecký pracovník s kvalifikačným stupňom I. V súčasnosti je členom Redakčnej rady ústavného časopisu Slovenské divadlo.

L. Čavojský patrí k najvýznamnejším slovenským divadelným vedcom a historikom s medzinárodným renomé. A to aj napriek tomu, že v dôsledku opakovaných problémov s politickou mocou a ideológiou sa mu v najzrelšom veku pri jeho mimoriadne plodnej vedeckej práci upierali a znemožňovali pedagogické činnosti, umelo sa brzdili jeho pokusy o zhodnocovanie výsledkov práce aj formou získania titulov a hodností. Napísal viacero samostatných monografií, bol spoluautorom najvýznamnejších publikácií z dejín slovenského divadla, je autorom desiatok rozsiahlych hesiel v dodnes používanej a neprekonanej  Encyklopédii dramatických umení Slovenska I. a II., (SAV, 1989 a 1990), napísal množstvo vedeckých štúdií hlavne do časopisu Slovenské divadlo (zal. 1953, začal prispievať r. 1954) a stovky ďalších recenzií, analýz, portrétov do novín a odborných časopisov. Zastával vždy odborné stanovisko a nebál sa vstupovať do verejných polemík  pred pokusmi o deformáciu historickej pravdy v oblasti divadla (napr. pri diskusii o režisérovi J. Jamnickom a iných).

Okrem profesionálneho divadla (Slovenské národné divadlo, divadlá v Trnave, Nitre, Martine, profily hercov, režisérov) sa zameral aj na dvestoročný vývin slovenskej dramatiky (1800 – 2000), na dejiny ochotníckeho divadla (1830 – 1919). Venoval a venuje sa aj hudobnému divadlu (opere, spevohre, muzikálom). Jeho monografie, vedecké štúdie i kratšie útvary majú okrem dôslednej znalosti problematiky, využívania historických paralel, objavovania nových súvislostí v dejinách slovenského divadla (napr. pri W. Shakespearovi), aj vnútornú iskru, neraz vtipné jazykov prešmyčky, čím si získavajú široký okruh čitateľov.

V roku 2002 mu P SAV udelilo Medailu SAV za podporu vedy. Ani v prvej dekáde 21. storočia  Ladislav Čavojský nepoľavil a ďalej vedecky a tvorivo pracoval. Zúčastňuje sa na vedeckých konferenciách, usporadúvaných SAV a inými inštitúciami, publikuje vo vedeckom časopise ÚDFV SAV, ale aj mimo SAV. Pravidelne recenzuje divadelnú tvorbu, je autorom hesiel do encyklopédie Beliana; v súčasnosti odovzdal do tlače ďalšie dve pôvodné monografie.

Za neustálu činnosť vo svojom odbore získal v roku 2010 vysoké štátne ocenenie Rad Ľudovíta Štúra II. a v roku 2011 Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla a rozhlasu.

Zlatá medaila SAV Dušanovi Kováčovi  z Historického ústavu SAV

PhDr. Dušan Kováč, DrSc. sa narodil 3. januára 1942 v Humennom. Vysokoškolské štúdium absolvoval roku 1964 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a potom bol krátky čas stredoškolským učiteľom. Do SAV prišiel roku 1968 a zaradil sa do prvej generácie slovenských historikov, ktorí sa systematicky venovali stredoeurópskym a európskym dejinám – v jeho prípade Rakúsku a Nemecku. Roku 1969 získal titul PhDr., roku 1976 vedeckú hodnosť CSc. a roku 1991 obhájil  titul DrSc.

Medzitým vo svojom výskume prešiel aj na slovenské dejiny konca 19. a začiatku 20. storočia a na ich stredoeurópsky a európsky kontext. Postupne sa vo vedeckom myslení posúval ďalej – uvedené témy interpretoval v historických kategóriách nacionalizmu, utvárania a vývoja identít a rozšíril ich nielen o pojednania o dejinách, ale aj o historiografii, myslení o dejinách a pod. Výsledky jeho bádania sú pozoruhodné: Dr. Kováč je autorom alebo spoluautorom  30 monografií, ako editor a spolueditor zostavil 27 zborníkov, čo sa týka kapitol v monografiách, vedeckých štúdií v časopisoch a zborníkoch, je autorom takmer 200 textov, ďalej je spolutvorcom 23 učebníc rôzneho typu atď. Značná časť uvedených prác pritom vyšla v zahraničí.

 Dr. Kováč má po novembri 1989 veľké zásluhy aj o opätovné zaradenie slovenskej historickej vedy do európskej a svetovej historiografie. Jeho vedecké renomé odborníka na dejiny strednej Európy sa v zahraničí premieta v desiatkach pozvaní na medzinárodné konferencie, v účasti na medzinárodných projektoch,  v množstve členstiev vo významných medzinárodných a inonárodných vedeckých inštitúciách a tiež v zahraničných oceneniach a vyznamenaniach: ide napríklad o Rakúsku štátnu cenu Antona Gindelyho (1997), o Rytiersky kríž – štátnu cenu Maďarskej republiky (2001),  o najprestížnejšie ocenenie v rámci svetovej historiografie Herderovu cenu (2004), o Medailu Františka Palackého AV ČR (2008). Na Slovensku bol roku  2003 vyznamenaný štátnou cenou SR Pribinovým krížom 2. triedy.

Obdobnú angažovanosť prejavil aj na domácej akademickej pôde. Po novembri 1989 si nová doba vyžiadala ľudí schopných nielen spolupôsobiť pri očisťovaní vedeckého výskumu od jeho ideologických deformácií, ale tiež okamžite reagovať na potrebu zmeny štruktúry slovenskej historickej vedy a jej riadenia. Dr. Kováč aj túto stránku pochopil ako svoju povinnosť a hneď začiatkom roku 1990 prevzal vedenie Historického ústavu SAV. Nebola to práca ľahká, pretože okrem nevyhnutnej rekonštrukcie ústavu a jeho výskumného zamerania bolo v prvej polovici 90. rokov potrebné brániť aj jeho samotnú existenciu. Roku 1998 bol Dr. Kováč zvolený do Predsedníctva  Slovenskej akadémie vied, kde pôsobil dvanásť rokov: spočiatku dve volebné obdobia vo funkcii vedeckého sekretára SAV a napokon v pozícii podpredsedu SAV a vedúceho jej III. oddelenia vied. Roku 2004 sa stal členom Učenej spoločnosti SAV a členom jej Rady. V roku 2010 sa opäť na plný úväzok vrátil do Historického ústavu SAV, kde s nezmenšenou agilitou a erudíciou pokračuje vo vedeckej práci.

Zlatá medaila SAV Milanovi  Šikulovi, riaditeľovi Ekonomického ústavu SAV pri príležitosti životného jubilea

Prof. Ing. Milan Šikula, DrSc. sa narodil 24. 12. 1941 v Kremnici. Po ukončení štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave v roku 1964, pokračoval na jej Národohospodárskej fakulte ako pedagóg. Členom výskumného kolektívu Ekonomického ústavu SAV sa stal v roku 1972. Transformácia ekonomického systému po roku 1989 predstavovala pre M. Šikulu mimoriadnu výzvu, na zvládnutí ktorej sa chcel zúčastniť priamo v hospodárskej praxi a uplatniť tak poznatky získané predchádzajúcim výskumom. Takmer 12 nasledujúcich rokov pôsobil v rôznych riadiacich hospodárskych funkciách. Aj v uvedených rokoch však neustále udržiaval kontakty s vedeckým výskumom a v roku 2002 sa stal riaditeľom Ekonomického ústavu SAV. V tejto funkcii pôsobí dodnes.

Od začiatku svojej vedecko-výskumnej činnosti sa aktívne podieľal na formovaní nových trendov ekonomického myslenia, reagujúcich na nové výzvy spoločenského a ekonomického vývoja. Ťažiskovo sa venoval otázkam, ktoré súvisia s pôsobením vonkajšieho ekonomického prostredia na ekonomiku. Zdôvodňoval, že úspešnosť malej a otvorenej slovenskej ekonomiky je výrazne determinovaná schopnosťou včas identifikovať, cieľavedome využiť príležitosti a pružne reagovať na riziká, ktoré zmeny vo vonkajšom ekonomickom prostredí prinášajú. Patrí k priekopníkom výskumu procesu globalizácie na Slovensku, pričom si všímal nielen reálne procesy s ňou spojené, ale celý rad inštitucionálnych zmien presakujúcich z vonkajšieho do vnútorného prostredia národných ekonomík  a s tým späté riziká.

Prof. Šikula svojou vedecko-výskumnou prácou významne prispel k rozvoju ekonomického myslenia a k jeho kultivácii na Slovensku. Výsledky jeho vedeckej práce sú obsiahnuté v celom rade monografií, v zborníkoch doma a v zahraničí, vo vedeckých statiach, výskumných štúdiách a expertízach. Je autorom 4 individuálnych monografií, spoluautorom 19 kolektívnych monografií, 35 statí v karentovaných časopisoch doma a v zahraničí, vyše 80 príspevkov v odborných časopisoch a zborníkoch z domácich a zahraničných konferencií. Na jeho práce je evidovaných 507 citácií a ohlasov. Osobitne treba v danej súvislosti oceniť dve dopadové štúdie k vstupu a integrácií SR do EÚ, Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti a Stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti, ktoré sa pod jeho odborným a organizačným vedením v spolupráci so širokým okruhom spolupracovníkov vypracovali v Ekonomickom ústave SAV.

Popri výskumnej práci sa prof. Šikula intenzívne venoval aj vedeniu odborných kolektívov a rôznym vedecko-organizačným činnostiam. V súčasnom období pôsobí ako člen Učenej spoločnosti SAV, člen pracovnej skupiny Akreditačnej komisie pre oblasť ekonómie a manažmentu, ako člen vedeckej rady Ekonomickej univerzity v Bratislave, vedeckých rád Národohospodárskej fakulty EÚ v Bratislave, Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, pôsobí tiež ako hlavný redaktor Ekonomického časopisu a v ďalších funkciách súvisiacich s doktorandským štúdiom.