Aktuality

Úpravy terénu, ktoré v prebiehajú v areáli SAV, vyvolávajú pozornosť viacerých biológov v súvislosti so  zmenami ekologickej hodnoty stanovíšť, ktoré tieto úpravy prinášajú. Ústav zoológie (ÚZ) SAV upriamil pozornosť na zvyšok lesíka neďaleko svojej budovy a podnikol kroky na zlepšenie podmienok jeho prirodzeného vývoja.

RNDr. Mikuláš Lisický, CSc., bývalý pracovník ÚZ SAV, v r. 2005 povýšil lesík na študijnú plochu s názvom Seledorf s cieľom zachovať uprostred parkov upraveného areálu SAV malú oázu prírody, kúsok spontánne sa vyvíjajúceho lesa s funkciou biocentra. Názov plochy je odvodený od Selendorfu stredovekej osady v dnešnej Hornej Mlynskej doline, ktorá zanikla asi v polovici 16. storočia. V roku 1280 bola pripojená k Lamaču – toľko Wikipedia...

Lesík Selendorf je lokalizovaný poniže Ústavu zoológie, Ústrednej knižnice, východne od Výpočtového strediska. Fragment lesa, ktorý sa tu zachoval, akokoľvek je malý, má veľmi pestrú druhovú skladbu. Je to podmienené stanovištnými podmienkami – pomerne členitým mikroreliéfom a blízkosťou malých vodných tokov – prítokov Vydrice. Výsledkom je spoločný výskyt druhov karpatských dubohrabín a (tvrdých) lužných lesov v bohato vertikálne štruktúrovanom poraste. Z pôvodných stromov sú zastúpené viaceré duby, čerešňa vtáčia, javory (poľný, mliečny aj horský), brest hrabolistý, topoľ čierny, vŕba. Bohaté je zastúpenie krovín – zob vtáčí, trnka, bršlen európsky, baza čierna, svíb krvavý, dráč obyčajný. V bylinnom podraste prevládajú na živiny náročné hájové druhy. Z chodníka, vedúceho naprieč Selendorfom, môže návštevník obdivovať na jar kvitnúce žlté blyskáče cibuľkaté a biele a fialové chochlačky duté, po nich fialky, áron alpský, neskôr kozonohu hostcovú, trebuľku lesnú...postupným rozkvitaním rastliny tým najkrajším spôsobom odmeriavajú čas pomaly plynúcich ročných období. Medzi bylinami klíčia aj viaceré druhy drevín zastúpené medzi krovinami a stromami – najlepší dôkaz vysokého potenciálu samoregulácie a samoobnovy tohto ekosystému.

V lesíku rastú rôzne druhy húb, zo zaujímavejších spomenieme trsovnicu lupeňovitú, uchovec bazový alebo suchohríb karmínový. Vyskytuje sa v ňom aj neobyčajne veľký počet vzácnych, chránených alebo vzhľadovo atraktívnych druhov živočíchov. Z cicavcov okrem sŕn a zajacov tu možno vidieť líšku, pár metrov od lesíka mal brloh jazvec, žijú tu kuny lesné, hnedá ale aj tmavá, takmer čierna forma veverice, jež bledý viaceré druhy hlodavcov a hmyzožravcov. Dutiny a štrbiny starých aj odumretých stromov využívajú viaceré druhy netopierov, ktoré možno za šera pozorovať pri love. určitú dobu tu prebýval aj dikobraz, utečený z neďalekej zoologickej záhrady a bol tu zaznamenaný aj psík medvedíkovitý, cudzokrajinný element z východnej Ázie, ktorý sa žiaľ na Slovensku udomácňuje. Celkove sme počas viacerých rokov priamo na ploche alebo počas preletu nad ňou zaregistrovali 74 druhov vtákov. Priamo v lese hniezdi viacero druhov vtákov typických pre lesné porasty ako napr. ďateľ veľký a prostredný, brhlík, tri druhy sýkoriek, drozd čierny a plavý, slávik, penica čiernohlavá. V roku 2011 tu pravdepodobne zahniezdil veľmi vzácny a pestrofarebný druh - žltochvost záhradný. V zime tu možno pozorovať kŕdliky veľmi dekoratívnych druhov vtákov, hostí zo severu Európy – chochláča severského a pinku severskú. V ťahovom období sa tu zastavia aj pre takýto typ biotopu netypické druhy vtákov, napr. volavka popolavá alebo trasochvost horský. Z dravcov tu možno vidieť sokola myšiara, hniezdiaceho na budove Virologického ústavu, jastraba krahulca a myšiaka hôrneho. Kedysi približne v mieste lesíka pretekal potôčik. Túto skutočnosť sa dodnes odzrkadľuje prítomnosťou vlhkomilnej vŕby v poraste a donedávna aj porastom trsti, ktoré zanikol v dôsledku kosenia. S polohou koryta potôčika sa pravdepodobne zhoduje umelo upravená priehlbina v južnej strane lesíka a naznačuje ju aj reliéf svahu v západnej časti lesíka. O pár desiatok metrov vyššie pri Ústave zoológie SAV sa zachovala vŕba, na ktorej si pred pár rokmi urobila hniezdo kúdeľnička lužná – typický hniezdič na stromoch pri vodných plochách a tokoch, ktorý si stavia veľmi zaujímavé hniezdo v tvare zavretého vrecka s trubicovitým vchodom na jednej strane. Inak v starých stromoch možno vidieť až 7 druhov ďatlovcov, na jar a jeseň tu húkajú sovy obyčajné. Z motýľov v lesíku žije chránený prioritný druh európskeho významu spriadač kostihojový. Spoločenstvá chrobákov z čeľade bystruškovitých pozostávajú z 32 druhov, predstavujúcich zmes charakteristických lesných druhov. Ich najhojnejšími predstaviteľmi tu sú bystruška kožovitá, hájová a záhradná, utekáčik zavalitý, utekáčik (Abax parallelus), behúnik (Harpalus atratus) a druhy kultúrnej stepi (najhojnejšími predstaviteľmi tu sú Pseudophonus  rufipes, Poecilus cupreus, behúnik (Harpalus tardus). Ide tak o typické ekotonálne spoločenstvo, ktorého stav určuje stupeň zapojenia drevinnej vegetácie a zakrytia stien porastu, prevaha trávnatých plôch v okolí a blízkosť súvislého lesného porastu na kopci Sitina ako permanentného imigračného zdroja. Zistený počet druhov je charakteristické pre prirodzené lesné spoločenstvá v nížinách a pahorkatinách. Z drobčíkovitých sú tu význačným elementom druhy Ocypus olens a Ocypus biharicus. Z hľadiska pôvodného stavu reliéfu terénu v  oblasti lesíka je zrejmé, že v dolnej časti pretekal lesíkom potok, ktorý mohol byť obývaný niektorými vlhkomilnými brehovými druhmi, najmä Nebria brevicollis, ktorá sa dodnes vyskytuje a vyvíja v poraste lemujúcom blízky vyschnutý potok medzi budovami pri Ústave informatiky, Ústave pre výskum srdca a starou Dúbravskou cestou. Prítomnosť umelej priekopy v lesíku do istej miery umožňuje simulovať svojimi účinkami prítomnosť potoka. Túto možnosť predpokladal aj zakladateľ tejto plochy. V lesíku je niekoľko vyspelých dubov, na ktoré boli pravdepodobne v ostatných dvoch rokoch nakladené vajíčka chráneného fuzáča obrovského, samice ktorého tu boli opakovane pozorované. Z ulitníkov v lesíku žijú typické lesné, často aj teplomilné druhy, napr. slimák machurinkový, ktorý je typický "chlpatou ulitou". Chĺpky nie sú z rohoviny, ako ľudské vlasy, ale z organickej látky zvanej konchín, ktorý je príbuzný chitínu hmyzu. K ďalším významným ulitníkom Selendorfu patrí napríklad slimák červenkastý, ciha hladká alebo ostienka tŕnistá. Dovedna tu žije 20 druhov suchozemských ulitníkov, čo je oproti iným malokarpatským lesom vysoký počet.

Selendorfský lesík svojou polohou predstavuje výrazný estetický prvok v areáli SAV a svojou vyššie naznačenou povahou je aj modelom pre štúdium sukcesie spoločenstiev v ekotonálnych ekosystémoch a vplyv umelo riadenej pôvodnej drevinnej skladby (náhrada najmä introdukovaných agátov a pajaseňov pôvodnými druhmi typickými pre skupiny geobiocénov Carpini-Querceta, resp. Ulmi Fraxini Querceta, predstavujúcimi potenciálnu vegetácie v tejto lokalite).

Pracovníci ÚZ SAV v spolupráci s pracovníkmi Botanického ústavu robia úpravy lesíka, ktoré zvyšujú jeho ekologickú hodnotu. Vysadili tu niektoré druhy drevín, ktoré zodpovedajú prirodzenej vegetácii na takýchto stanovištiach, umiestnili tu napájadlo pre zvieratá, ktoré ho často využívajú. V najbližšom období budú v obnove prirodzenej, alebo prírode blízkej vegetácie pokračovať najmä v strede plochy a zo strany Výpočtového strediska SAV a budú sledovať efektívnosť opatrení. Južná časť lesíka je však ohrozená úplnou likvidáciou pre plánovanú výstavbu novej budovy.

Autori textu: Ivan Jarolímek, Zbyšek Šustek, Alžbeta Darolová 

Foto: Milan Kozánek, Alžbeta Darolová