Aktuality

Začiatkom mája sa konala v Akropole Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre na pozvanie vedúcej Katedry histórie prof. Janky Hečkovej, CSc. a zástupkyne vedúcej katedry PaedDr. Veroniky Slnekovej, PhD. diskusia s vedeckými pracovníkmi Historického ústavu SAV o Slovenskej republike 1939 – 1945.

Vedeckí pracovníci PhDr. Valerián Bystrický, DrSc., PhDr. Ivan Kamenec, CSc., PhDr. Milan Zemko, CSc. a interný doktorand Mgr. Ján Hlavinka hovorili o základných udalostiach tohto obdobia, priblížili poslucháčom výsledky najnovších výskumov a odpovedali na otázky zúčastnených študentov i pedagógov.

Veronika Slneková na úvod privítala prednášajúcich. Milan Zemko krátko predstavil svojich kolegov a témy ich vedeckého výskumu. Valerián Bystrický objasnil vznik a obdobie autonómie Slovenska počas 2. Československej republiky a vznik Slovenského štátu, od prijatia ústavy 21. júla 1939 nazývaného už Slovenskou republikou. Uviedol, že ľudácka tlač pri zverejnení manifestu o autonómii na základe samourčovacieho práva nespomína Žilinskú dohodu, ale Mníchovskú dohodu. Pripomenul, že vznik Slovenského štátu by nebol možný bez súhlasu Adolfa Hitlera. Prízvukoval, že neexistovala možnosť demokratického vývoja Slovenského štátu. Ivan Kamenec povedal niekoľko slov k postaveniu Židov v 1. Slovenskej republike a k problematike holokaustu. Spomenul udalosti, ktoré predchádzali systému Slovenského štátu a to zánik, resp. zlúčenie politických strán a vznik jednej politickej strany, štátostrany, čo v predchádzajúcom období neexistovalo. Prízvukoval, že na dané obdobie nemožno nazerať jednostranne, treba si všímať pozitíva, za ktoré považuje rozvoj kultúry a národnej svojbytnosti a negatíva, teda tzv. riešenie židovskej otázky a deportácie cca. 70 000 občanov Slovenska. Ján Hlavinka sa dotkol regionálnej problematiky holokaustu, konkrétne v okrese Medzilaborce. Hovoril o vysťahovaní nemajetných Židov, ktoré sa začalo v novembri 1938, neskôr Židov cudzej štátnej príslušnosti, pokračovalo sa vysťahovaním asi 7 500 slovenských Židov. Slovenská autonómna vláda zriadila komitét na čele s Karolom Sidorom, ktorý mal pripraviť pre snem návrhy zákonov na tzv. riešenie židovskej otázky. Vojtech Tuka zriadil Ústredný hospodársky úrad, ktorý mal na starosti arizácie, na jeho čelo sa dostal Augustín Morávek. Nasledovala likvidácia 10 000 židovských firiem, vyše 2 000 židovských podnikov podľahlo arizácii. Správa ministerstva financií z roku 1941 uvádza, že arizáciou vznikol sociálny problém Židov, ktorí tým pádom nemali zabezpečené živobytie. Práve túto sociálnu situáciu mala vyriešiť deportácia Židov. Prvá vlna deportácií sa konala od marca do októbra 1942. Druhá vlna deportácií sa uskutočnila v roku 1944.

Diskusiu otvoril Valerián Bystrický svojou odpoveďou na otázku, prečo Karol Sidor odmietol vyhlásiť Slovenský štát. Sidor chcel vyhlásiť samostatný štát už v Žiline 6. októbra 1938. V noci z 11. na 12. marca 1939 už svoj názor zmenil, nakoľko nesúhlasil s okolnosťami, ktoré žiadosť Hitlerových emisárov vyhlásiť slovenský štát sprevádzali, považoval ich za neústavné. Na otázku vnímania Jozefa Tisa ako martýra alebo zločinca Ivan Kamenec uviedol, že Tisa nepovažuje ani za jedno z nich, zároveň však podotkol, že história nehodnotí úmysly, ale činy. Uviedol, že v dokumentoch týkajúcich sa vzťahu Vatikánu a Slovenskej republiky z obdobia 1939 – 1945 možno nájsť tvrdé vyjadrenia Vatikánu na Tisovu adresu. K otázke postavenia menšín na Slovensku v danom období sa vyjadrili Ivan Kamenec a Milan Zemko k diskriminácii Rómov a k situácii českej, maďarskej a nemeckej menšiny. Ján Hlavinka hovoril o Rusínoch, ktorí nemali povolenú politickú organizáciu, zatiaľ čo Nemci a Maďari áno. Nemecká minorita sa dokonca ako jediná spomedzi menšín žijúcich na Slovensku podieľala na arizácii. Na otázku, či bola deportácia Židov slovenskou alebo nemeckou iniciatívou uviedol, že jediné Slovensko, spomedzi Chorvátska a Rumunska, požiadalo zároveň o židovský majetok. Citoval Alexandra Macha, ktorý povedal, že pomocou Nemcov sa dalo zbaviť Židov. Diskusia ukázala, že výskum dejín 1. Slovenskej republiky prináša stále nové informácie a tým aj odkrýva nové súvislosti a naďalej patrí medzi zaujímavé obdobie nielen pre vedcov, pedagógov ale aj ďalšiu generáciu študentov.

Text: Mgr. Linda Osyková, PhD, foto: PaedDr. Veronika Slneková, PhD.