Aktuality

3. a 4. mája 2012 sa v Ústave slovenskej literatúry SAV konala medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia venovaná žánru balady v 19. a 20. storočí – Balada a „baladické“ v literatúre a umení. Podujatie zorganizoval Ústav slovenskej literatúry SAV v spolupráci s Filozofickou fakultou Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach.

 Štrnásť domácich odborníkov (Edita Príhodová z FF Katolíckej univerzity v Ružomberku, Gabriela Magalová z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, Mariana Čengelová Solčanská z Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy, z Ústavu hudobnej vedy SAV Hana Urbancová, Markéta Štefková a Jana Lengová, z Ústavu slovenskej literatúry SAV Lenka Rišková, Jana Pácalová, Ľubica Somolayová, Dana Hučková, Tomáš Horváth, Zora Prušková, Jelena Paštéková a Peter Zajac) a štyria zahraniční (Irena Bilińska z Ukrajinskej katolíckej univerzity Ľvov, Dagmar Mocná z Pedagogickej fakulty Univerzity Karlovej Praha, Dalibor Tureček z Filozofickej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, Vít Schmarc z Ústavu pro českou literaturu AV ČR Praha) ponúkli príspevky mapujúce realizácie a premeny žánru balady v slovenskej a českej literatúre, hudbe a filmovej tvorbe s ťažiskom v literatúre 19. storočia.

Hoci predmetom podujatia boli umelecké realizácie žánru s mimoriadne pružným potenciálom, realizované v pomerne širokom časovom oblúku, referujúci sa názorovo stretli vo viacerých rovinách a problémoch. Viacerí literárni historici upozornili na nedostatky v aktuálnom stave poznania žánru – zvlášť otázky genealogického statusu, literárnoteoretického vymedzenia, typológie a literárnohistorickej reflexie balady, ktoré sú markantné predovšetkým na pozadí výrazne synkretických diel, pričom ich doterajšia recepcia nie je náležitá (L. Rišková), ak žánrové charakteristiky vo vybranom diele sú skôr latentné – baladická atmosféra (I. Bilińska, Ľ. Somolayová) alebo ak sám autor „baladickosť“ určitého textu rôznymi spôsobmi (napr. označením) robí nejednoznačným (D. Mocná, D. Hučková). Ako spoločný menovateľ viacerých príspevkov sa ukázala problematika lyrického subjektu v baladickom texte, presun zdroja konfliktu z vonkajšieho prostredia do vnútra postavy a utlmovanie epickej a dramatickej zložky v prospech lyrickej výpovede, ktoré sú v dynamike žánru permanentne prítomné (v romantických realizáciách I. Bilińska, Ľ. Somolayová, u modernistov D. Hučková, v tvorbe R. Dilonga E. Príhodová, u D. Kužela Z. Prušková). Okrem dynamiky žánru bola frekventovane recipovaná aj otázka vzťahu literárnej a folklórnej balady s poukazom na samostatné vývojové paradigmy (D. Tureček). Premenám tzv. lenórskej témy ako jednej z typicky baladických sa venovali J. Pácalová (J. Botto: Žltá ľalia) a T. Horváth (A. Lange: Lenóra); príspevky z literárnych subsystémov ponúkli G. Magalová (baladická atmosféra v tvorbe pre deti E. J. Grocha) a P. Zajac (balada v slovenskej popkultúre); V. Schmarc sa sústredil na špecifickú podobu a miesto balady v socialistickom realizme; modifikácie balady v slovenskom filme mapovala J. Paštéková. M. Čengelová Solčanská priblížila adaptáciu folklórnej balady do hraného filmu (Mlyn), J. Lengová hudobnú adaptáciu Bottovej balady Margita a Besná T. Salvom a napokon M. Štefková výrazové prostriedky inštrumentálnej hudby vyjadrujúce baladický charakter (F. Chopin, E. H. Grieg).

autor: Jana Pácalová