Aktuality

Naša generácia je svedkom tej skutočnosti, že v posledných rokoch neexistuje veľký počet štátov v Európe, ani vo svete, v ktorých sa pestujú pozitívne city a prajavuje sa pocta velikánom srbskej kultúry a literatúry. Predsa však existujú aj takí, ktorí v tejto našej neveselej súčasnosti pripomínajú, aká významná bola kedysi srbská kultúra v Európe.

      Jedným z ľudí, ktorý tieto vzťahy skúma takmer pol storočia (od r. 1963, kedy prvýkrát prišiel do Belehradu), je v súčasnosti najvýznamnejší živý bádateľ v oblasti srbsko-slovenských literánych vzťahov. Ide o váženého slovenského slavistu – akademika Slovenskej akadémie vied, profesora doktora Jána Jankoviča.

Veľvyslankyňa Srbskej republiky J. E. Radmila Hrustanović 3. mája 2012  slávnostne odovzdala PhDr. Jánovi Jankovičovi, DrSc. Zlatý odznak, ktorý spolu udeľujú Kultúrno-osvetová spoločnosť Srbska a Ministerstvo pre diaspóru Srbskej republiky. Pri svojom prejave uviedla: „Naše veľvyslanectvo i ja osobne vnímame ako veľkú poctu, že práve na našej pôde prichádza k odovzdaniu týchto ocenení pánovi Jánovi Jankovičovi, ak tak môžem povedať - nášmu Jánovi, významnému literárnemu vedcovi, prekladateľovi, autorovi a kutúrnemu dejateľovi, ktorý vyoral hlbokú a neprehliadnuteľnú brázdu na poli kultúrnych vzťahov medzi našimi bratskými slovanskými národmi.“

Druhým, nemenej významným ocenením J. Jankoviča je listina a plaketa „Pavle Marković Adamov“, ktorú udeľuje Kultúrne cetrum zo Sriemskych Karloviec. Zlatý odznak bol laureátom udelený v Národnom divadle v Belehrade dňa 18. apríla 2012. Udeľuje sa za nezištnú, oddanú a dlhodobú činnosť pri šírení kultúry. Udelenie plakety „P.M. Adamov“ bolo naplánované na rovnaký deň v chýrnom „Karlovskom gymnáziu“ – v ktorom prvými štyrmi riaditeľmi, v rozmedzí rokov od r. 1791 do r. 1825, boli Slováci. Avšak, keďže sa akademik Jankovič kvôli svojim povinnostiam v Slovenskej akadémii vied nemohol zúčastniť na udelení týchto ocenení, táto slávnosť sa presťahovala do nám milej Bratislavy.

Narodený v Považskej Bystrici v r. 1943, Ján Jankovič je ďaleko najproduktívnejším prekladateľom z južnoslovanských jazykov na Slovensku. Doteraz preložil viac ako 150 diel, ktoré boli všetky aj publikované. Ján Jankovič ukončil svoje vysokoškolské štúdiá v Bratislave v polovici 60. rokov, pričom jeho diplomová práca sa zaoberala témou týkajúcou sa srbského romantika Lazu Lazarevića. Vo svojej bohatej kariére sa Ján Jankovič nachádzal na viacerých vžýznamných pozíciách, akými boli miesto šéfredaktora a riaditeľa Vedy - vydavateľstva Slovenskej akadémie vied, resp. vedeckého pracovníka a zástupcu riaditeľa bratislavského Ústavu svetovej literatúry SAV. Od r.1991 Ján Jankovič uverejňuje vo svojom vlastnom vydavateľstve predovšetkým diela z priestoru bývalej Juhoslávie. Preložil takmer kompletného Dušana Kovačevića a prispel k tomu, že Slováci považujú Duška za svojho dramatika. Spomedzi všetkých jeho diel je pre srbsko-slovenské vzťahy najvýznamnejšia nedávno publikovaná Jankovičova štúdia „Poézia slovensko-srbskej vzájomnosti 1827 – 1938 – Abecedár pobratimstva“, ktorá sa stane abecedou a šlabikárom našich bratských stykov a vzťahov, bez ktorej nebude možné skúmať túto problematiku.

Spracované podľa informácií Dr. Nebojša Kuzmanovića