Aktuality

Smolenická výzva V.

Účastníci konferencie Smolenická výzva V. pozitívne hodnotia, že sa po štyroch rokoch podarilo opäť zorganizovať podujatie zamerané na problematiku trvalo udržateľného rozvoja (TUR), na ktorom sa aktívne zúčastnili: predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mikuláš Huba, bývalý minister životného prostredia SR László Miklós, predseda Komisie pre životné prostredie SAV Ladislav Petruš, generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. Miloš Klátik, dekan smolenického dekanátu Patrik Bacigál a ďalší predstavitelia štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, akademickej obce, odborných inštitúcií, mimovládnych organizácií, záujmových združení a ďalších spoločenských subjektov. Tým sa vytvorilo tvorivé fórum na vzájomný dialóg medzi hlavnými skupinami spoločnosti.

Základnou témou konferencie bolo vyhodnotenie dvadsaťročného procesu implementácie trvalo udržateľného rozvoja v SR. Smolenická výzva V. nadväzuje na predchádzajúce  výzvy z r. 2002, 2003, 2006 a 2008. Smolenická výzva I. (2002) bola zameraná na vyhodnotenie pozície Slovenska desať rokov po Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji  a Summite Zeme, ktoré sa konali v Rio de Janeiro v r. 1992. Smolenická výzva II. (2003) vychádzala z výsledkov Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v r. 2002 v Johannesburgu. Smolenická výzva III. (2006) bola formulovaná v prvom roku Dekády výchovy k udržateľnému rozvoju (2005-2010), a to v období bilancovania výsledkov predchádzajúcej vlády, kedy bol  zvolený nový parlament, tvorila sa nová vláda a nová samospráva  miest a obcí. Smolenická výzva IV. (2008) bola  predložená v polovici volebného obdobia a zároveň v období, kedy sa rozbiehala školská reforma. Smolenická výzva V. prichádza tesne po ustanovení nového parlamentu a novej vlády SR a v predvečer Summitu Rio+20.

Náročné výzvy však stoja nielen pred zákonodarnou, riadiacou, vedeckou či výchovno-vzdelávacou sférou, ale pred všetkými spoločenskými aktérmi, ktorí spolurozhodujú o tom, či naša budúcnosť bude  udržateľná, alebo nie.

Základné tézy Smolenickej výzvy V.:

Účastníci konferencie

1. Konštatujú:

a) Narastajúcu apatiu hlavných skupín v procese implementácie trvalo udržateľného rozvoja a preto apelujú na:

• predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, 
• pracovníkov vedeckých a výskumných inštitúcií, univerzít a ďalších vzdelávacích a informačných  inštitúcií,
• podnikateľov, priemyselníkov, poľnohospodárov, lesohospodárov, vodohospodárov, urbanistov, architektov a ďalšie subjekty, pre ktoré je krajina a jej zdroje vstupným kapitálom,
• predstaviteľov mimovládnych organizácií, cirkví a ďalších, ktorí pracujú v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a ovplyvňujú hodnotovú orientáciu spoločnosti,

aby princípy a kritéria trvalo udržateľného rozvoja uplatňovali vo všetkých oblastiach riadenia a rozhodovania, ako aj vedy, výskumu a školstva,  ktoré spadajú do ich kompetencie.

b) Že z hľadiska úspešnej implementácie trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti je nevyhnutné aplikovať integrovaný prístup a za základný nástroj implementácie trvalo udržateľného rozvoja treba považovať integrovaný manažment krajiny.

2. Vyzývajú:

a) Vládu Slovenskej republiky a NR SR, aby v novom vládnom obodbí

• boli jednoznačne zahrnuté princípy trvalo udržateľného rozvoja. Zdôrazňujeme pritom, aby sa tieto princípy uplatňovali predovšetkým v zmysle ekologizácie myslenia a všetkých sfér spoločenského a hospodárskeho rozvoja, nie v zmysle ekonomizácie životného prostredia, ako sme tomu často svedkami,
• bola vyslovená podpora pre inštitucionálne a finančné zabezpečenie integrovaného výskumu  krajiny,
• bola definovaná úloha inštitucionálne zabezpečiť integrovaný manažment krajiny v zmysle dokumentov prijatých na  Summite Zeme v Rio de Janeiro, a to najmä vytvorenie právneho rámca integrovaného manažmentu krajiny a jeho nástroja:  krajinného plánovania,
• bol dobudovaný integrovaný informačný systém o krajine v zmysle Zákona 3/2010 Z. z., vrátane Krajinnoekologickej základne pre integrovaný manažment krajiny v zmysle Zákona  7/2010 Z. z., ako aj rezortné informačné systémy; boli vytvorené podmienky pre bezproblémový prístup k dátam a informáciám pre štátne inštitúcie, školy, neziskové organizácie, podnikateľské subjekty, ako aj pre verejnosť a občanov,
• bola znovu obnovená činnosť Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj.

b) Vedecko-vzdelávacie organizácie, aby:

• sa účinnejšie a efektívnejšie prepojil integrovaný výskum  vedeckých  pracovísk, univerzít a ďalších výskumno-vzdelávacích inštitúcií v oblasti trvalo udržateľného rozvoja  s praxou s cieľom transferu vedeckých poznatkov do riadiacej sféry a do reálneho života, zlepšili sa vzťahy a komunikácia a tým sa vedecké poznatky  využívali na riešenie aktuálnych celospoločenských problémov životného prostredia a krajiny;
• sa šírili potrebné informácie a získané poznatky i odporúčania vedy a výskumu na tému integrovaného manažmentu  krajiny smerom k samosprávam, ako aj k príslušným ministerstvám, parlamentným výborom a pod.

c) Mimovládne organizácie a celú civilnú sféru, aby:

• posilnili aktivity v procese monitorovania a hodnotenia uplatnenia princípov trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých sférach spoločenského a hospodárskeho života;
• posilnili aktivity v oblasti výchovy a propagácie trvalo udržateľného spôsobu života a účinnejšie prispievali k formovaniu kultúrneho,  národného a environmentálneho povedomia.

d) Cirkvi, aby:

• sa výraznejšie aktivizovali  v procese implementácie trvalo udržateľného rozvoja, najmä pri formovaní hodnotovej orientácie obyvateľstva zlučiteľnej s princípmi a kritériami trvalo udržateľného spôsobu života;
• formovali náboženské povedomie tak, aby veriaci svedčili slovom a skutkom o skutočnosti, že príroda je pre nás darom.

e) Média, aby:

• väčšiu pozornosť venovali problematike životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja.

3. Zdôrazňujú,

že je potrebné nevyhnutne riešiť aj mnohé ďalšie otázky vo všetkých relevantných oblastiach, a to najmä:

• zabezpečiť integráciu hybných síl spoločnosti v procese implementácie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja,

• vytvoriť funkčný komplexný systém formálneho a neformálneho vzdelávania a výchovy tak, aby problematika trvalo udržateľného rozvoja v rámci výchovy a vzdelávania nebola iba  náhodnou, okrajovou či ad hoc témou neorganicky začlenenou do jednotlivých predmetov,
• obnoviť činnosť medzirezortnej komisie pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie,
• systémovo a komplexne zosúladiť zodpovednosti, týkajúce sa integrovanej ochrany, plánovania, manažmentu a tvorby krajiny v jednotlivých organizáciách v rezorte Ministerstva životného prostredia SR so zodpovednosťami v ostatných príslušných rezortoch, resp. v ich organizáciách,
• zabezpečiť vyššiu efektívnosť, viacúčelnosť, transparentnosť a koordinovanosť rozdeľovania a vyžívania finančných zdrojov z EÚ, ako aj z národných zdrojov,
• na európskej aj medzinárodnej úrovni zintenzívniť angažovanosť Slovenska na diskusiách k TUR a pokračovať v spolupráci s ostatnými krajinami.

4. Navrhujú:

aby sa ďalšia konferencia „Smolenická výzva VI.“ uskutočnila v Smoleniciach najneskôr  v r. 2017.

Roky 2016 - 2017 budú rokmi bilancovania výsledkov súčasnej vlády i nášho predsedníctva v EÚ a zároveň  v roku 2017 bude 25. výročie od Summitu Zeme v roku 1992.

Smolenickú výzvu na základe podkladov od účastníkov konferencie vypracovali: Zita, Izakovičová, László Miklós, Milena Moyzeová

Rio + 20

Slovenská akadémia vied v spolupráci s  vedeckými organizáciami pravidelne organizuje konferencie z cyklu Implementácia trvalo udržateľného rozvoja. Základným cieľom týchto konferencií je pravidelný monitoring a hodnotenie aktivít zameraných na implementáciu trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike.

Aj v tomto roku sa v dňoch 11. – 12. apríla, pri príležitosti 20. výročia Rio Summutu a prijatia strategického rozvojového dokumentu Agendy 21, konala v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča konferencia Rio+20. Hlavným organizátorom podujatia bola Európska akadémia vied a umení v Salzburgu v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Ústavom krajinnej ekológie SAV, Ústavom krajinnej a záhradnej architektúry FA STU, Slovenskou ekologickou spoločnosťou, Slovenským výborom programu UNESCO Človek a biosféra a Katedrou ekológie a environmentalistiky FPV UKF. Hlavným cieľom konferencie bolo zhodnotiť dvadsaťročný proces implementácie koncepcie trvalo udržateľného rozvoja v reálnej praxi, v podmienkach SR.

Do procesu implementácie trvalo udržateľného rozvoja sa zapojili viaceré krajiny. Slovensko sa aktívne zapojilo do procesu Rio SUMMITU. Metodika krajinnoekologického plánovania LANDEP (Ružička, Miklós, 1982) bola zakotvená v AGENDE 21, kapitola 10 ako jedna z odporučených metód integrovanej ochrany prírodných zdrojov. Avšak reálne kroky zamerané na praktickú realizáciu boli oveľa pomalšie.

Na konferencii sa vytvoril priestor na zhodnotenie procesu implementácie Trvalo udržateľného rozvoja pre hlavné skupiny. Z politickej sféry sa podujatia zúčastnili: Predseda Výboru pre poľnohospodárstvo, životné prostredie a krajinu Národnej Rady SR Mikuláš Huba a bývalý minister životného prostredia SR László Miklós. Úlohu NGO v procese implementácie SR podrobne zhodnotil Mikuláš Huba, predseda Spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj. Za cirkvi vystúpili generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. Miloš Klátik, ktorý zhodnotil aktivity evanjelickej cirkvi v tejto oblasti. Postavenie rímsko-katolíckej cirkvi v procese presadzovania koncepcie trvalo udržateľného rozvoja prezentoval  dekan Smolenického dekanátu Patrik Bacigál. S ďalšími príspevkami vystúpili zástupcovia verejnej správy, samosprávy, predstavitelia výchovno-vzdelávacích organizácií a tiež vedeckí pracovníci. Za dôležité vyznela potreba zvýšiť aktivity všetkých skupín spoločnosti v presadzovaní princípov a kritérií trvalo udržateľného rozvoja a potreba formovať environmentálne vedomie všetkých vrstiev spoločnosti. Na záver účastníci konferencie prijali Smolenickú výzvu, v poradí už piatu, ktorú účastníci konferencie adresujú všetkým hlavným skupinám v spoločnosti zodpovedným za proces implementácie trvalo udržateľného rozvoja.

Ekológovia oslavovali

13. apríla 2012 sa v Kongresovom centre SAV v Smoleniciach konala Konferencia 20 rokov Slovenskej ekologickej spoločnosti (SEKOS) venovaná bilancovaniu 20 ročných aktivít spoločnosti. Na konferencii vystúpili so svojimi príspevkami predsedovia spoločnosti, ktorí bilancovali činnosť spoločnosti za svoje funkčné obdobie. Súčasná predsedníčka SEKOS Zita Izakovičová zhodnotila neľahkú situáciu spoločnosti v súčasnom období. Podľa pravidiel SAV, Slovenská ekologická spoločnosť spadá pod Ústav krajinnej ekológie SAV a  môže realizovať iba tie aktivity, ktoré sú v súlade s aktivitami Ústavu. Hospodárka SEKOS Milena Moyzeová podrobne informovala účastníkov konferencie o hospodárení spoločnosti.

Na záver konferencie boli ocenení členovia, ktorí sa výraznou mierou zaslúžili o rozvoj ekológie ako vedy  a svojimi aktivitami prispeli k rozvoju Slovenskej ekologickej spoločnosti. Slávnostnú atmosféru podujatia umocnilo hudobné vystúpenie Muziky Heskovci. Spoločne zaželajme Slovenskej ekologickej spoločnosti pri SAV do ďalšej práce veľa úspechov a tvorivých síl.

Autorky: Edita Adamčeková, Milena Moyzeová, Ústav krajinnej ekológie SAV