Desaťročnica Slavistického ústavu SAV Jána Stanislava
27. 4. 2005 | videné 1920-krát
Stredajšiu slávnosť poctil svojou prítomnosťou aj prezident republiky Ivan Gašparovič.
Riaditeľ ústavu Ján Doruľa prítomných oboznámil s doterajšou činnosťou tejto inštitúcie, pričom zdôraznil, že v poznaní nášho jazyka a samotnej histórie Slovenska je stále čo objavovať. Uviedol, že vedeckí pracovníci ústavu a ďalších pracovísk SAV a vysokých škôl sa zameriavajú na dosiaľ málo prebádané oblasti kultúrno-spoločenského a duchovného vývinu na Slovensku, vrátane tvorby slovenských vzdelancov a spisovateľov v latinskom či nemeckom jazyku. Zdôraznil, že vždy tu ide o široký interdisciplinárny prístup a ocenil spoluprácu slavistov s etnológmi, teológmi a historikmi, ako aj spoluprácu a podporu Matice slovenskej. Na stretnutí predstavil napr. faksimilné vydanie rukopisu prvého prekladu Biblie do slovenčiny, tzv. Kamaldulskej Biblie z 18. storočia. Táto významná slovenská jazyková a kultúrna pamiatka vyšla v dvoch zväzkoch v Nemecku a je dôkazom vysokej úrovne duchovnej kultúry už v predspisovnom období na Slovensku. Výskumná činnosť ústavu sa stále rozširuje a siaha aj mimo terajších hraníc, k slovenským menšinám v Európe.
Prezident Ivan Gašparovič sa vo svojom príhovore poďakoval Slovenskej akadémii vied za to, že pred desaťročím prichýlila vtedajší Slavistický kabinet, ktorý plní nezastupiteľnú úlohu: mapuje miesto slovenskej kultúry v Európe a jej dejinách. Slovensko totiž oddávna trpí na starú chorobu: nevieme si ani na domácej pôde dostatočne zviditeľniť svoje pozitíva – napríklad mnohých našich krajanov, ktorí si vydobyli vo svete zaslúžené renomé. Povedal, že v Európskej únii nehráme podradnú úlohu, ale musíme byť v skúmaní a prezentácii našej kultúry ešte oveľa aktívnejší. V tejto súvislosti poznamenal, že je našou povinnosťou budúcim generáciám odovzdávať poznatky z histórie a štúdia vlastných dejín a to aj dejín jazyka. Pozastavil sa nad faktom, že Slavistický ústav SAV existuje iba 10 rokov. Podľa neho takýto inštitút by si zaslúžil oslavovať jubileum siahajúce oveľa hlbšie do našich národných dejín.
Pripomenul aj opakovanú osobnú skúsenosť, keď naši severní slovanskí susedia – Poliaci – nezriedka hovoria so zápalom o dobrých vzťahoch a odvekom porozumení so svojimi južnými susedmi, Maďarmi. Keď k nim však prehovoril po maďarsky, nerozumeli ani slovo. Až potom vysvitlo, že v rámci stáročiami zakoreneného klišé mnohí dodnes chodia k nám „na Węgry“, čiže do Uhorska, a viacerým treba tento zažitý stereotyp ešte aj dnes vyvracať.
Predseda Matice Slovenskej Jozef Markuš vo svojom pozdrave pripomenul, že slavistika a konkrétne najmä slovakistika sú prioritné najmä z národného hľadiska: definujú nielen našu identitu, ale aj historickú kontinuitu nášho vývoja. Slavistický ústav vyzdvihol ako príklad dobrej spolupráce Matice Slovenskej a pracovísk Slovenskej akadémie vied. Vyzdvihol napríklad to, že keď sa ešte nedávno nevedeli zísť za jedným stolom Matica Chorvátska a Matica Srbská, prostredníka im robila práve Matica Slovenská. V závere Jozef Markuš zaželal ďalšie desaťročia úspešnej činnosti nielen práve 40-ročnému časopisu Slavica Slovaca, ale i celému ústavu.
Jubilujúce pracovisko, ktoré vlani v decembri premenovali na Slavistický ústav SAV Jána Stanislava, dosiahlo podľa predsedu SAV Štefana Lubyho významné úspechy. Aj tento ústav má zásluhu na tom, že podľa nedávneho prieskumu má Slovenská akadémia vied vysokú dôveryhodnosť, vyše 60-percentnú. Vyššiu má už len Armáda SR a ... prezident. Pri tejto príležitosti si neodpustil rečnícku otázku, či a kedy má teda akadémia nášho prezidenta dobehnúť. Štefan Luby však Ivanovi Gašparovičovi férovo zablahoželal, ocenil jeho záujem i zámer podporovať vedu a vyjadril nádej, že veda a výskum budú patriť k jeho prioritám. Prezident SR totiž vo svojej záverečnej vete povedal, že sám osobne navrhne zakladateľa slovenskej slavistiky prof. Jána Stanislava na vysoké štátne vyznamenanie in memoriam.
Fotografie: Ľuboš Guštafík, KP SR
Riaditeľ ústavu Ján Doruľa prítomných oboznámil s doterajšou činnosťou tejto inštitúcie, pričom zdôraznil, že v poznaní nášho jazyka a samotnej histórie Slovenska je stále čo objavovať. Uviedol, že vedeckí pracovníci ústavu a ďalších pracovísk SAV a vysokých škôl sa zameriavajú na dosiaľ málo prebádané oblasti kultúrno-spoločenského a duchovného vývinu na Slovensku, vrátane tvorby slovenských vzdelancov a spisovateľov v latinskom či nemeckom jazyku. Zdôraznil, že vždy tu ide o široký interdisciplinárny prístup a ocenil spoluprácu slavistov s etnológmi, teológmi a historikmi, ako aj spoluprácu a podporu Matice slovenskej. Na stretnutí predstavil napr. faksimilné vydanie rukopisu prvého prekladu Biblie do slovenčiny, tzv. Kamaldulskej Biblie z 18. storočia. Táto významná slovenská jazyková a kultúrna pamiatka vyšla v dvoch zväzkoch v Nemecku a je dôkazom vysokej úrovne duchovnej kultúry už v predspisovnom období na Slovensku. Výskumná činnosť ústavu sa stále rozširuje a siaha aj mimo terajších hraníc, k slovenským menšinám v Európe.
Prezident Ivan Gašparovič sa vo svojom príhovore poďakoval Slovenskej akadémii vied za to, že pred desaťročím prichýlila vtedajší Slavistický kabinet, ktorý plní nezastupiteľnú úlohu: mapuje miesto slovenskej kultúry v Európe a jej dejinách. Slovensko totiž oddávna trpí na starú chorobu: nevieme si ani na domácej pôde dostatočne zviditeľniť svoje pozitíva – napríklad mnohých našich krajanov, ktorí si vydobyli vo svete zaslúžené renomé. Povedal, že v Európskej únii nehráme podradnú úlohu, ale musíme byť v skúmaní a prezentácii našej kultúry ešte oveľa aktívnejší. V tejto súvislosti poznamenal, že je našou povinnosťou budúcim generáciám odovzdávať poznatky z histórie a štúdia vlastných dejín a to aj dejín jazyka. Pozastavil sa nad faktom, že Slavistický ústav SAV existuje iba 10 rokov. Podľa neho takýto inštitút by si zaslúžil oslavovať jubileum siahajúce oveľa hlbšie do našich národných dejín.
Pripomenul aj opakovanú osobnú skúsenosť, keď naši severní slovanskí susedia – Poliaci – nezriedka hovoria so zápalom o dobrých vzťahoch a odvekom porozumení so svojimi južnými susedmi, Maďarmi. Keď k nim však prehovoril po maďarsky, nerozumeli ani slovo. Až potom vysvitlo, že v rámci stáročiami zakoreneného klišé mnohí dodnes chodia k nám „na Węgry“, čiže do Uhorska, a viacerým treba tento zažitý stereotyp ešte aj dnes vyvracať.
Predseda Matice Slovenskej Jozef Markuš vo svojom pozdrave pripomenul, že slavistika a konkrétne najmä slovakistika sú prioritné najmä z národného hľadiska: definujú nielen našu identitu, ale aj historickú kontinuitu nášho vývoja. Slavistický ústav vyzdvihol ako príklad dobrej spolupráce Matice Slovenskej a pracovísk Slovenskej akadémie vied. Vyzdvihol napríklad to, že keď sa ešte nedávno nevedeli zísť za jedným stolom Matica Chorvátska a Matica Srbská, prostredníka im robila práve Matica Slovenská. V závere Jozef Markuš zaželal ďalšie desaťročia úspešnej činnosti nielen práve 40-ročnému časopisu Slavica Slovaca, ale i celému ústavu.
Jubilujúce pracovisko, ktoré vlani v decembri premenovali na Slavistický ústav SAV Jána Stanislava, dosiahlo podľa predsedu SAV Štefana Lubyho významné úspechy. Aj tento ústav má zásluhu na tom, že podľa nedávneho prieskumu má Slovenská akadémia vied vysokú dôveryhodnosť, vyše 60-percentnú. Vyššiu má už len Armáda SR a ... prezident. Pri tejto príležitosti si neodpustil rečnícku otázku, či a kedy má teda akadémia nášho prezidenta dobehnúť. Štefan Luby však Ivanovi Gašparovičovi férovo zablahoželal, ocenil jeho záujem i zámer podporovať vedu a vyjadril nádej, že veda a výskum budú patriť k jeho prioritám. Prezident SR totiž vo svojej záverečnej vete povedal, že sám osobne navrhne zakladateľa slovenskej slavistiky prof. Jána Stanislava na vysoké štátne vyznamenanie in memoriam.
Fotografie: Ľuboš Guštafík, KP SR