Aktuality

Ak je téma prednášky aktuálna a príťažlivá, široká verejnosť na ňu rada príde. Toto sa potvrdzuje aj organizátorom vedeckých kaviarní v Košiciach na čele s RNDr. Jánom Gálikom, CSc. z Neurobiologického ústavu SAV., zodpovedným riešiteľom popularizačného projektu „Veda na Slovensku – čo nepoznáme, to nepotrebujeme...?“, financovaného APVV.

Aprílová ponuka Vedeckej kaviarne prilákala do výmenníka na Brigádnickej ulici niekoľko desiatok Košičanov. Tento zaujímavý priestor vznikol vďaka projektu SPOTs (viac na www.spots.sk), keď sa prestavbou zo starého zaprášeného a už nevyužívaného výmenníka na sídlisku stal moderný kultúrny bod. Vedci sa rýchlo dohodli s tímom EHMK – jedni hľadali vhodný priestor, druhí vhodnú náplň. Víťazmi sú tretí - Košičania, lebo pre mnohých tak prišla kultúra, vedomosti a poznanie doslova pod okná ich panelákov. V utorok 3. apríla sa pozornosť poslucháčov sústredila na MVDr. Dušana Fabiana, PhD. z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach, ktorý dal svojej prednáške názov „Skôr ako sa narodíme“.

V úvode  doktor Fabian odôvodnil, prečo je embryológia taký dôležitý a výsostne aktuálny vedný odbor – populácia najmä v Európe má stále väčšie problémy s otehotnením a donosením plodu. Preto stále viac párov využíva možnosti vedy – umelé oplodnenie. V 30 európskych krajinách, ktoré sledujú počet detí „zo skúmavky“ (na Slovensku takúto štatistiku zatiaľ nerobíme), sa za rok dokopy narodí približne 450 000 chlapčekov a dievčatiek. Napr. v Česku takto prichádza na svet okolo 9 000 detí ročne. Výsledky embryologických štúdií však nachádzajú široké uplatnenie aj u zvierat. Na to, aby hospodársky produkčné sily uživili nás, ľudí, treba využívať biotechnológie. Doménou výskumu vedcov z ÚFHZ SAV v Košiciach je štúdium preimplantačnému vývinu embrya. 

„Pracujeme so štyrmi druhmi laboratórnych zvierat – s myšami, zajacmi, ošípanými a kravami. Našimi základnými pracovnými nástrojmi, bez ktorých by sme sa nepohli, sú mikroskopy,“ uviedol Dušan Fabian. Predstavil najvčasnejšie obdobie vývinu jedinca – prvé dni a „kroky“ embrya v čase od jeho vzniku až po zahniezdenie sa do maternice (etapy zygoty, moruly, blastocysty). Vysvetlil, čo sa s čerstvo vzniknutým zárodkom i v jeho okolí deje. Návštevníkov vedeckej kaviarne oboznámil s najvážnejšími nástrahami počas troch selekčných období, ktoré embryo musí prekonať. Svoju rolu tu má jednak selekčný tlak prírody, ktorá „vyberá“ najzdravšie a najsilnejšie embryá, no na druhej strane aj toľko varovne spomínané problémy civilizačné i samotnej matky.  Venoval sa tiež komunikačnej výbave embrya a mechanizmom „prvej pomoci“, ktoré mu pomáhajú bojovať s nástrahami. Predovšetkým dômyselnej schopnosti odstraňovať svoje „pokazené súčiastky“ a obojstranne komunikovať s matkou pomocou rôznych signálnych kanálov, ktoré zárodku nahrádzajú doposiaľ nevyvinutý hmat, čuch, chuť a tak trochu i zrak (respektíve citlivosť na svetlo).

Téma o vzniku života prilákala do vedeckej kaviarne prevažne mladých ľudí, ktorých sa aktuálne týka. Pochvaľovali si aj prístup lektora, ktorý teóriu prezentoval videami z výskumnej laboratórnej praxe, farebnými schémami a početnými fotografiami. V následnej diskusii kládli množstvo otázok na situáciu vo výskume využitia embryonálnych kmeňových buniek (u ľudí, je to etický problém, ale výskum na zvieratách beží), či sa robí klonovanie zvierat na Slovensku (nerobí), ako a kde to príroda zariadi, že sa rodia 50:50 chlapci a dievčatá (spermie sa delia v semenníkoch muža), či je dostatočná možnosť pomoci EÚ pri vybavení ústavov vhodnou technikou (áno, sú granty, ibaže vedci sa menia na administrátorov).    

Text: Katarína Čižmáriková

Foto: Tomáš Čižmárik