Brusel: Science in Society Forum 2005
11. 4. 2005 | videné 3348-krát
Zúčastnilo sa na ňom vyše 800 delegátov z celého sveta, medzi nimi aj špičkoví predstavitelia Európskej komisie: Ján Figeľ, Janez Potočnik a bývalý komisár pre vedu Philippe Busquin.
Jeho mottom bolo heslo „Today´s science for tomorrow´s society“, ktoré už samo osebe mnohé naznačuje. Cieľom podujatia bolo vytvoriť priestor pre vedcov, politikov, predstaviteľov nadácií, občianskych združení a pre všetkých ostatných relevantných činiteľov, a umožniť im tak diskutovať o vzťahu medzi vedou a spoločnosťou, o rolách a úlohách jednotlivých aktérov a o možnostiach lepšie a účinnejšie vtiahnuť verejnosť do procesov budovania poznatkovej ekonomiky. V pozadí týchto diskusií je snaha, aby veda lepšie slúžila potrebám obyvateľov Európy, aby sa našiel konzensus v sporných (najmä etických ) otázkach, aby vedecké inovácie napĺňali ekonomické ambície EU a boli účinnou cestou k európskej prosperite. Dôležitosť a význam spoločenských aspektov boli napokon obsiahnuté aj v Lisabonskej stratégii 2000.
Rokovanie Fóra bolo rozdelené do štyroch nasledujúcich sekcií:
1. Veda, spoločnosť a Lisabonská stratégia,
2. Veda, technológia a demokracia,
3. Ku kultúre vedeckej komunikácie,
4. Posilnenie rôznosti, inklúzie a rovnosti vo vede.
Záverečné rokovanie nazvané „Grande debate“ bolo zhrnutím výsledkov rokovaní zo sekcií a zároveň bolo aj skutočnou debatou medzi účastníkmi fóra i súčasným a bývalým komisárom pre vedu.
Okrem spomínaného programu paralelne prebiehali aj tzv. „Špecifické iniciatívy“ , kde sa dalo zoznámiť s rôznymi projektmi a iniciatívami smerujúcimi k posilneniu dialógu medzi vedou a spoločnosťou. Osobitnou časťou programu bola posterová prezentácia najrozličnejších subjektov z oblasti vedy: vedeckých pracovísk, ministerstiev pre vedu, vedeckých agentúr, nadácií a pod. Postery boli mimoriadne zaujímavé a navštevované. Prezentácie veľa vypovedali o postavení vedy v jednotlivých krajinách, o jej financovaní, o práci vedeckých agentúr, o formách podpory vedy a napokon aj o jednotlivých projektoch. Ak by sme vzali do úvahy iba nové členské krajiny EU, tak z posterov bolo zrejmé, že krajinou, kde je vede venovaná asi najväčšia pozornosť je Slovinsko. Slovensko sa na posteroch neprezentovalo.
Osobitnú zmienku si zaslúži to, že veda bola na Fóre prezentovaná a propagovaná aj niektorými netradičnými formami. Tak napríklad súčasťou programu Fóra bolo okrem premietania filmu o ženách vo vede aj vystúpenie tzv. „Science Theater“ zo Švédska. Toto divadlo už viac rokov spolupracuje so „Swedish Research Council“ a jeho cieľom je zrozumiteľnou a pútavou formou priblížiť vedecké poznatky, ktoré hrajú v našom každodennom živote významnú úlohu. Účastníci Fóra si mohli v krásnych divadelných priestoroch Residence Palace pozrieť divadelnú hru „Klara soup“, ktorá sa zaoberala problémami výživy, problémami obezity, ale aj anorexie. Okrem dvoch profesionálnych hercov vystupoval v hre ako hlavný aktér aj univerzitný profesor z odboru výživy zo známeho Karolinska University Hospital, ktorý vizuálne príťažlivým a verbálne pútavým spôsobom zoznamoval divákov s pravdami a mýtmi v oblasti stravovania.
Pokiaľ ide o účasť Slovenska na tomto reprezentatívnom podujatí, tak účasť bola (už asi tradične) skromná. Okrem prof. Ferdinanda Devínskeho boli medzi účastníkmi zástupcovia niektorých univerzít (Univerzita Komenského, Žilinská univerzita, Nitrianska univerzita). Je škoda, že okrem autorky príspevku nemala SAV na Fóre zastúpenie, najmä preto, že problematika Technology Foresight, ktorej je venovaná pozornosť aj v rámci SAV, bola jednou z kľúčových tém Fóra 2005.
Záujemcovia môžu podrobnejšie informácie o podujatí získať na adrese: www.europa.eu.int/comm/research/society2005.htm
Magdalena Piscová
Sociologický ústav SAV
Jeho mottom bolo heslo „Today´s science for tomorrow´s society“, ktoré už samo osebe mnohé naznačuje. Cieľom podujatia bolo vytvoriť priestor pre vedcov, politikov, predstaviteľov nadácií, občianskych združení a pre všetkých ostatných relevantných činiteľov, a umožniť im tak diskutovať o vzťahu medzi vedou a spoločnosťou, o rolách a úlohách jednotlivých aktérov a o možnostiach lepšie a účinnejšie vtiahnuť verejnosť do procesov budovania poznatkovej ekonomiky. V pozadí týchto diskusií je snaha, aby veda lepšie slúžila potrebám obyvateľov Európy, aby sa našiel konzensus v sporných (najmä etických ) otázkach, aby vedecké inovácie napĺňali ekonomické ambície EU a boli účinnou cestou k európskej prosperite. Dôležitosť a význam spoločenských aspektov boli napokon obsiahnuté aj v Lisabonskej stratégii 2000.
Rokovanie Fóra bolo rozdelené do štyroch nasledujúcich sekcií:
1. Veda, spoločnosť a Lisabonská stratégia,
2. Veda, technológia a demokracia,
3. Ku kultúre vedeckej komunikácie,
4. Posilnenie rôznosti, inklúzie a rovnosti vo vede.
Záverečné rokovanie nazvané „Grande debate“ bolo zhrnutím výsledkov rokovaní zo sekcií a zároveň bolo aj skutočnou debatou medzi účastníkmi fóra i súčasným a bývalým komisárom pre vedu.
Okrem spomínaného programu paralelne prebiehali aj tzv. „Špecifické iniciatívy“ , kde sa dalo zoznámiť s rôznymi projektmi a iniciatívami smerujúcimi k posilneniu dialógu medzi vedou a spoločnosťou. Osobitnou časťou programu bola posterová prezentácia najrozličnejších subjektov z oblasti vedy: vedeckých pracovísk, ministerstiev pre vedu, vedeckých agentúr, nadácií a pod. Postery boli mimoriadne zaujímavé a navštevované. Prezentácie veľa vypovedali o postavení vedy v jednotlivých krajinách, o jej financovaní, o práci vedeckých agentúr, o formách podpory vedy a napokon aj o jednotlivých projektoch. Ak by sme vzali do úvahy iba nové členské krajiny EU, tak z posterov bolo zrejmé, že krajinou, kde je vede venovaná asi najväčšia pozornosť je Slovinsko. Slovensko sa na posteroch neprezentovalo.
Osobitnú zmienku si zaslúži to, že veda bola na Fóre prezentovaná a propagovaná aj niektorými netradičnými formami. Tak napríklad súčasťou programu Fóra bolo okrem premietania filmu o ženách vo vede aj vystúpenie tzv. „Science Theater“ zo Švédska. Toto divadlo už viac rokov spolupracuje so „Swedish Research Council“ a jeho cieľom je zrozumiteľnou a pútavou formou priblížiť vedecké poznatky, ktoré hrajú v našom každodennom živote významnú úlohu. Účastníci Fóra si mohli v krásnych divadelných priestoroch Residence Palace pozrieť divadelnú hru „Klara soup“, ktorá sa zaoberala problémami výživy, problémami obezity, ale aj anorexie. Okrem dvoch profesionálnych hercov vystupoval v hre ako hlavný aktér aj univerzitný profesor z odboru výživy zo známeho Karolinska University Hospital, ktorý vizuálne príťažlivým a verbálne pútavým spôsobom zoznamoval divákov s pravdami a mýtmi v oblasti stravovania.
Pokiaľ ide o účasť Slovenska na tomto reprezentatívnom podujatí, tak účasť bola (už asi tradične) skromná. Okrem prof. Ferdinanda Devínskeho boli medzi účastníkmi zástupcovia niektorých univerzít (Univerzita Komenského, Žilinská univerzita, Nitrianska univerzita). Je škoda, že okrem autorky príspevku nemala SAV na Fóre zastúpenie, najmä preto, že problematika Technology Foresight, ktorej je venovaná pozornosť aj v rámci SAV, bola jednou z kľúčových tém Fóra 2005.
Záujemcovia môžu podrobnejšie informácie o podujatí získať na adrese: www.europa.eu.int/comm/research/society2005.htm
Magdalena Piscová
Sociologický ústav SAV