Aktuality

Mobilný odber krvi v priestoroch Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach sa stal peknou tradíciou. Ďalší - už šiesty - sa uskutočnil „na Luciu“. Zorganizoval ho opäť zástupca riaditeľky NbÚ SAV Ján Gálik. Nadšený propagátor bezpríspevkového darcovstva krvi a sám mnohonásobný darca tiež chcel prispieť svojím pollitrom životodarnej tekutiny, ale jeho zdravie bolo tentoraz proti. Nuž aspoň vítal, povzbudzoval a ďakoval kolegom z košických ústavov SAV, ktorí zareagovali na výzvu.

Odberový tím mobilnej jednotky Národnej transfúznej služby má dobre zorganizovaný postup. Záujemcov o darovanie krvi vybavujú bez zdržania. Kým jedni vypĺňajú dotazník o aktuálnom zdravotnom stave, prípadne prekonaných ochoreniach, ďalším odoberú kvapku krvi z prsta a vyšetria, či majú dostatok železa, lekár odmeria krvný tlak a posúdi vyplnený dotazník. Ak je všetko v poriadku a v požadovanej norme, k slovu – či presnejšie povedané k ihle – sa dostávajú odberové sestry.

Postupne prichádzali nielen „domáci“ - neurobiológovia, ale aj fyzici, psychológ, parazitologička a ich priatelia. Raritou boli dve dámy Venglovské. Kým zvyčajne rodič poslúži svojím príkladom dieťaťu a privedie ho darovať krv, u nich to bolo naopak. Dcéra Katarína, inak doktorandka na Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach, ktorá prišla absolvovať už svoj tretí odber, presvedčila mamu Valériu skúsiť to prvý raz s ňou. Na otázku, či sa predsa len nebojí, sa pani Venglovská len pousmiala. Vraj dcére dôveruje. Hrdinsky sa obe uvelebili na odberových kreslách a o chvíľu boli odberové vaky plné. Prvodarkyňa prijímala blahoželania ostatných. Niektorí jej smutne závideli, lebo ich pre zvýšené hodnoty leukocytov či anémiu vyradili. Možno nabudúce…

Za každú darovanú kvapku krvi patrí hrdinom ľudskosti poďakovanie.

Text a foto: Katarína Čižmáriková