Aktuality

Vedenie Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach už tretíkrát pozvalo novinárov na Mikulášsku šálku kávy. Tentoraz pridalo aj druhý dôvod - odovzdanie nového laboratória do prevádzky.

Pri bábovke a šálke dobrej kávy i čaju 8. decembra informovala košických novinárov riaditeľka NbÚ SAV Nadežda Lukáčová o úlohách, ktorým sa pracovníci ústavu v tomto roku venovali prioritne. Rok 2011 sa niesol v znamení viacerých úspechov, medzi ktoré patrí zaradenie ústavu medzi nadpriemerné tímy SAV, implementáciu troch projektov zo Štrukturálnych fondov EÚ, ktorá priniesla na ústav mnohé kvalitné prístroje, a iné. „Chceme sa pochváliť aj našimi mladými vedcami. Študentskou osobnosťou roka v kategórii prírodných a chemických vied sa stala  Ľudmila Hricová a Cenu Hospodárskych novín získala vďaka najvyššiemu počtu hlasov od verejnosti Ivana Gruľová,“  pochválila prínos vedeckej mlade. Jej zástupca Ján Gálik, CSc.,známy propagátor vedy,  poďakoval pracovníkom masmédií za pozornosť, ktorú vo zvýšenej miere začali venovať košickým vedcom. Jednoducho, dostávajú viac informácií.

Potom sa všetci spoločne odobrali do nového laboratória hmotnostnej spektrometrie. Zástupca dodávateľskej firmy Bruker s.r.o. Michal Boháč a Jozef Burda z NbÚ SAV predstavili nový prístroj - hmotnostný spektrometer (UltrafleXtreme fy Bruker Daltonics) a jeho prínos. Jeho cena sa pohybuje okolo 850 000 eur a Neurobiologický ústav SAV získal naň prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ v rámci projektu Centra excelentnosti pre neuroregeneračný výskum (NEUREG).

V Neurobiologickom ústave SAV v Košiciach sa venujú štúdiu porúch centrálneho nervového systému spôsobených nedostatočným prívodom krvi do mozgu a miechy už od roku 1976. K týmto stavom dochádza pri zastavení srdcovej činnosti, alebo pri upchatí či prasknutí ciev. Cievne mozgové príhody sú treťou najčastejšou príčinou smrti po srdcovom infarkte a rakovine. „Pracovníkom ústavu sa podarilo dosiahnuť niekoľko významných výsledkov pri aktivácii obranných mechanizmov v mozgu umožňujúcich v experimentálnych podmienkach predĺžiť dobu, ktorú sú nervové bunky v mozgu schopné prežiť bez kyslíka, na dvojnásobok čiže 10 minút. Tento spôsob dovoľuje zachrániť aj najcitlivejšie bunky v mozgu po otrave niektorými jedmi. Navyše, tieto bunky nielenže prežijú, ale sú schopné zachovať si aj svoju funkčnosť, “ uviedol doktor Burda. „Hmotnostný spektrometer umožní analýzy na úrovni molekulovej histológie, čiže identifikáciu bielkovín a niektorých ďalších látok v rôznych štruktúrach mozgu, presnejšie doslova v jednotlivých nervových bunkách. Toto významným spôsobom skvalitní a urýchli štúdium mechanizmov vedúcich k poškodeniu. Napomôže odhaliť rozdiely medzi neurónmi, ktoré sú mimoriadne citlivé, a neurónmi, ktoré sú relatívne odolné. Umožní určiť čas, spôsob a účinnosť použitej liečby a priblíži čas, kedy sa takto získané poznatky budú dať využiť v medicínskej praxi.“

Text a foto: Katarína Čižmáriková